Strach z PRIAMEJ DEMOKRACIE

Chodím po Slovensku, prednášam, diskutujem o zaujímavých témach. Súdim, že sú to zaujímavé témy, lebo zväčša ľudí zaujmú a rozprúdi sa diskusia a ako som si všimol, debata pokračuje v skupinkách aj po ukončení akcie.

Najčastejšie ide o problematiku tzv. priamej demokracie v spravovaní štátu, teda hlavne o možnostiach ľudového hlasovania a ľudovej zákonodarnej iniciatívy, resp. o referendovom systéme.

Dane sú nemenej zaujímavou témou, lebo hovoríme o možnosti zredukovania dnešných asi 35 druhov daní a odvodov, na daň jedinú, bez potreby akýchkoľvek daňových priznaní.

A sociálny systém, so svojimi asi 150 druhmi rôznych dôchodkov, dávok a podpôr, je úplnou provokáciou, lebo to ľudí privádza k nepríčetnosti a zmienka o možnosti nahradenia tejto džungle jedinou dávkou vo forme nepodmieného základného príjmu, ich privádza k úžasu. Teda nie všetkých a hneď, lebo sa najprv potrebujú v tom trochu zorientovať.

Chcem sa podeliť s čitateľmi o jeden zaujímavý poznatok. Pri zmienke o tom, že občania by mohli rozhodovať o vážnych celospoločenských otázkach vo všeľudovom hlasovaní bez toho, aby boli odkázaní na vôľu, či nevôľu zopár poslancov v parlamente, rezonuje jedna námietka.
Tá námietka sa dá zhrnúť asi nasledovne.

“ Ja by som s tou možnosťou aj súhlasil, ale myslím si, že národ nie je na to pripravený, nie je dostatočne vyspelý, je hlúpy a nevzdelaný a mohol by rozhodnúť zle ! Takže radšej nie ! ”

Všimnite si : Ja som pripravený, ja som vyspelý, ja som múdry a vzdelaný , ale ostatní nie sú !

Nie je to dobrý pocit počúvať takéto námietky. Svedčí to o nedôvere samého k sebe. Ako ináč si to vysvetliť ?!

Ľudia žijú dnes v spoločenstvách, či chcú, alebo nechcú. V spoločenstvách, ak majú ľudia spolunažívať, fungujú určité pravidlá, či chceme, alebo nechceme. Pravidlá písané, aj nepísané.
Ako a kto určuje tieto pravidlá ? Niekde ich určuje jednotlivec, alebo skupinka ľudí, ktorí si myslia, že on, či oni sú tými jedinými povolanými určovať pravidlá spolunažívania, lebo ostatní sú nepripravení, nevyspelí, hlúpi a nevzdelaní. Ale sú aj spoločenstvá, kde pravidlá určuje celé spoločenstvo na princípoch výhodnosti pre väčšinu spoločenstva. Z tohto pohľadu platí, že múdrosť a spravodlivosť celého spoločenstva, je vždy nad múdrosťou a spravodlivosťou jednotlivého príslušníka tejto spoločnosti. Z toho vyplýva aj celková spokojnosť v spoločenstve, ako takom. Rozhodnutia kolektívu, sú pre príslušný kolektív vždy najlepšie, najmúdrejšie a najspravodlivejšie, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí jednotlivec, ktorý je v menšine !

Na tomto princípe je postavená filozofia prvkov priamej demokracie, stelesnených v zákonoch o ľudovej iniciatíve a ľudovom hlasovaní, ako základov samosprávy na ktorejkoľvek úrovni spravovania štátu.
Je zbytočný strach z možnosti samosprávneho chodu štátu a spoločnosti, pretože je to jediný spravodlivý systém. A spravodlivosť má byť najvyšším princípom, lebo je zdrojom spokojnosti.

Máme “strach” zo sfunkčnenia referenda, pritom si ani neuvedomujeme, že sme práve jedno také absolvovali bez toho, aby sme si to uvedomili. Dokonca sme ho realizovali podľa pravidiel, ktoré mnoho ľudí principiálne odmieta, alebo sa ich bojí.

Veď prezidentské voľby boli o tom, o priamej voľbe, o priamej demokracii. Prezidenta sme si volili podľa spravodlivých zákonitostí plebiscitu, tak prečo sa báť takto rozhodovať aj o iných otázkach v referende ?!

1.    Voľba prezidenta bola vyhlásená ako “povinné referendum”, bez nutnosti zbierania petičných podpisov pre vyhlásenie. V prípade inej otázky, pre vyhlásenie referenda, by bolo treba asi 30 tisíc petičných podpisov, čo zodpovedá sile jedného poslaneckého mandátu v Národnej rade.

2.    Volebná, či referendová otázka znela “koho chcete za prezidenta ?”
Otázka nebola položená poslancom Národnej rady, ale všetkým voličom.

3.    Prebehla dobrá informačná kampaň, kde sa vyplavili všetky možné klady a zápory, pre možnosť posudzovania a výberu pre každého voliča.

4.    Nebolo stanovené žiadne kvórum pre platnosť voľby, či referenda. Pri akejkoľvek účasti voličov, by voľby boli platné.

5.    Zvolil sa prezident získaním nadpolovičnej väčšiny všetkých zúčastnených voličov a zároveň bola nadpolovičná väčšina dosiahnutá aj v nadpolovičnej väčšine okresov, či krajov.

6.    Výsledok voľby, nepodlieha žiadnej ďalšej ratifikácii a platí automaticky ako ústavný zákon !

A toto sú princípy “spravodlivého referenda”, tak prečo by sme podľa nich nemohli riešiť mnohé ďalšie otázky a problémy, ktoré trápia väčšinu našej spoločnosti ?!

Ing. Gabriel Karácsony, predseda strany PRIAMA DEMOKRACIA