AVB |MM| Privítali sme, že sa nedávno k problémom spojených s navýšením cien elektriny, plynu a vody viac ako dva mesiace prakticky permanentne vyjadrovala celá plejáda politikov, odborníkov i laikov. Avšak na žiadnej tlačovke, televíznej debate či stĺpcoch novín nikto nespomenul teplo, hoci patrí medzi najdrahšie komodity a problémov je v ňom viac ako dosť.
Bratislavská teplárenská, a.s., ako najväčší výrobca tepla v meste, doposiaľ v stopercentnom vlastníctve štátu, oznámila na svojom webe, že znížila cenu tepla na rok 2017 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2,1 %. Uviedla tiež, že medziročný pokles schválenej ceny tepla znamená, že bežná domácnosť zaplatí za rovnaké množstvo tepla v priemere o 16 EUR menej. Zverejnila aj graf, v ktorom je znázornený vývoj celkovej ceny tepla za posledných 5 rokov a ktorý evidentne má za úlohu podporiť tvrdenie o lacnejšom teple pre rok 2017 spolu s vyvolaním dojmu, že teplo je teraz najlacnejšie od roku 2013.
Asociácia vlastníkov bytov k uvedenému vyhlasuje, že je očividné, že Bratislavská teplárenská sa spolieha na to, že sa s týmito informáciami bude oboznamovať výhradne laická verejnosť, ktorá nebude zverejnené údaje podrobovať hlbšiemu skúmaniu. Ak sa totiž porovnajú skutočné náklady za teplo dodané v minulom roku do konkrétneho bytového domu v Bratislave s nákladmi, ktoré by tento bytový dom zaplatil pri nezmenenej spotrebe ako aj nezmenenom regulačnom príkone za rok 2017, celková cena za dodané teplo by bola menšia len o necelých 1,5 %. Ak by však tento dom v roku 2015 spotreboval čo len o 3 % tepla viac ako v roku 2014, znamenalo by to, že hodnota regulačného príkonu pre rok 2017 by bola vyššia a tento konkrétny dom už zaplatí za teplo dodané v roku 2017 viac ako za teplo v roku 2016. Je to tak preto, lebo regulačný príkon je do veľkej miery ovplyvnený celkovou spotrebou tepla spred dvoch rokov. S poukázaním na predchádzajúce tvrdenia považujeme ubezpečenia zo strany Bratislavskej teplárenskej o znížení ceny tepla o 2,1 % za účelovo zavádzajúce. Okrem toho nevieme, aká domácnosť ušetrí proklamovaných 16 EUR. Nedefinovaný a nič nehovoriaci pojem „bežná domácnosť” v orientácii veľmi nepomáha.
Vysvetľovanie, že Bratislavská teplárenská pristúpila „k nákupu tepla z externých zdrojov najmä z dôvodu diverzifikácie zdrojov a palív v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok tepla v prípade výpadku zdroja tepla“, je už zrelé na hlboké zamyslenie.
Bratislavská teplárenská: „Tepelnotechnické zariadenia sú už niekoľko rokov za hranicou projektovanej životnosti. Na náhradu tepelnotechnického zariadenia – kotla, bude potrebné vynaložiť niekoľko desiatok miliónov EUR.“
Ako pochopiť predchádzajúce riadky? Že vedenie Bratislavskej teplárenskej sa tak dobre staralo o zverený majetok, že dnes nemá istotu či dokáže „zabezpečiť dodávku tepla a teplej vody odberateľom v požadovanom množstve a kvalite”? Bratislavská teplárenská uzavrela zmluvu o dodávke tepla zo Slovnaftu a z kogeneračných elektrární Paroplynový cyklus (PPC) a West. Fixné náklady uhradené dodávateľovi za nákup tepla z externých zdrojov priamo vstupujú do konečnej fixnej zložky ceny tepla, Bratislavská teplárenská preto predložila Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) návrh ceny na roky 2017 – 2021 s významným navýšením fixnej zložky ceny tepla o viac ako 43 % (z 135,6245 na 194,5622 EUR za jeden kW regulačného príkonu). Nepríjemnú pachuť tohto navýšenia nevykompenzovala ani o 25 % znížená variabilná zložka ceny tepla. Ono totiž platí, že kombinovaná výroba elektriny a tepla v špičkových elektrárňach PPC a West musí znamenať výrobu tepla s najnižšími nákladmi a Slovnaft vyrába teplo ako odpadový produkt pri spaľovaní. Napriek tomu, vinou pravidiel platných v tepelnej energetike, z uvedeného vyplýva, že Bratislavskou teplárenskou dohodnutý nákup tepla od ďalších troch výrobcov je v konečnom dôsledku pre konečného spotrebiteľa veľmi nevýhodné!
Bratislavská teplárenská: „Zmluvy na dodávku tepla podpísané s externými zdrojmi sa tvorili na základe analýzy potrieb Bratislavskej teplárenskej, a.s. a efektívnosti nákupu tepla od cudzieho zdroja v porovnaní s vlastnými nákladmi na obnovu tepelného hospodárstva. Investície do výrobného zariadenia by sa premietli do ceny tepla a viedli by rovnako k zvýšeniu fixnej zložky ceny. “
Tieto vyjadrenia považujeme za mimoriadne nešťastné. Spotrebitelia tepla v meste majú uvedené pochopiť tak, že pre Bratislavskú teplárenskú bude výhodnejšie teplo nakupovať a predávať ako teplo vyrábať? Stratégia zväčšenia objemu nakupovaného tepla je výhodnejšia ako výroba? Zaujíma vôbec tohto výrobcu tepla, že spotrebiteľ by v prípade nevyhnutne zvýšenej ceny tepla oveľa radšej zaplatil modernizáciu výrobného zariadenia s tým, že v budúcnosti, po zaplatení investície, bude fixná zložka ceny tepla s istotou znížená? Podľa vyjadrení ÚRSO-a si pritom samotná Bratislavská teplárenská pre rok 2017 započítala fixné náklady o 13% nižšie ako v roku 2016. Z toho je zrejmé, že sa nateraz rozhodla, že významne investovať nebude. Štátna akciovka sa tým zároveň a bez najmenšieho ostychu rozhodla, že nechá spotrebiteľov platiť zvýšenú cenu tepla tak, že táto bude v podobe vyhláškou ÚRSO garantovaného primeraného zisku končiť na účte Slovnaftu, PPC a Westu.
Do ceny tepla významne vstupuje cena zemného plynu, ktorá je ako dôsledok sankcií proti Rusku na podpriemernej úrovni. To sa však zmení, preto bez toho, aby sme pozerali do krištáľovej gule, vieme už teraz s istotou tvrdiť, že budúci premiér Slovenska bude raz na obrazovke vysvetľovať, že aktuálne, mimoriadne vysoké, ceny tepla spôsobili jeho predchodcovia prijatou regulačnou politikou. Budeme so záujmom sledovať, ako terajšia garnitúra politikov a vedenie Bratislavskej teplárenskej nedovolí, aby nastal stav uvedený v predchádzajúcej vete. Ak by totiž nastal, museli by v plnej miere uznať, že politici a nimi dosadení zodpovední pracovníci na dôležitých postoch štátnych firiem uvažovali a uvažujú len a len v štvorročných volebných cykloch…
A po nich?
Miroslav Kantner,
predseda Asociácie vlastníkov bytov