Stalo sa a napriek tomu ešte stále žijeme... 6.

Hektický začiatok roka, parlamentné voľby a expedície zožrali príliš veľa času, aby som si mohol dovoliť zhodnocovať stav spoločnosti, v ktorom aktuálne žijeme. Prioritu dostali žiadosti podávané v súlade s platnou legislatívou vedeniu mesta a niektorým starostom, ktorí si vedenie mesta pomýlilo so svojou vlastnou firmou a volenú funkciu s nárokom vyplývajúcim z dedičstva a spoločenského postavenia pochádzajúceho zo stredovekého kastovania spoločnosti. Máme tu jar, v kľude pripravujem ďalšie expedície a popri tom listujem v týždenníkoch a dennej tlači nestíhajúc sa diviť, čo všetko musí obyčajný drobný obyvateľ našej malej krajiny zažiť a prežiť.

V NRSR sa nám už krátko po voľbách vyfarbujú už jednotlivé strany, resp. poslanci, ktorí sa vďaka voličom dostali medzi 150 zákonodarcov - ústavných činiteľov SR. Nestíhame sa diviť, čo sú schopní niektorí poslanci NR SR. Jedna zo šťastných mamičiek odmietla s médiami komunikovať hneď po zvolení, jej správanie sa na inaugurácii poslancov nebudem radšej komentovať. I keď komentárov kolegov sa nevyhla. Nemyslím si, že je to až tak jej vizitka - stáva sa, že novú situáciu a zmenu spoločenského postavenia mnohokrát človek nezvládne, no čudujem sa, že v jej blízkom okolí sa nenašiel nik, kto by ju upozornil na to, že sa nenachádza v reality šou či smotánke, ale v NRSR, t.j. tam, kde volení zástupcovia tvoria zákony a majú nielen reprezentovať, ale svojim správaním ísť občanom príkladom.

Vážne som sa čudoval nad čudovaním sa tzv. "štandardných politikov" z úspechu strany Mariána Kotlebu. Tvárili sa, ako by za svoj úspech mohol Kotleba a nie oni samotní, čo v praxi znamená, že keby sa mnohí z nich štvrťstoročie v parlamente nesprávali ako prasatá a najposlednejší zlodeji, tak Kotleba by dnes s veľkou pravdepodobnosťou učil na niektorej zo stredných škôl či maximálne sa nechal otĺkať na demonštráciách policajtami tak, ako tomu bolo iba v nedávnej minulosti.

Na svetlo "božie" prakticky každý týždeň vychádza nejaký prúser niektorého z jeho straníckych kolegov. Je smutné, že nie sú ani na tej úrovni, aby dokázali obhájiť pred médiami nosenie zbrane na území SR v súlade so zákonom na základe ktorého im povolenie na ňu bolo vydané. Že v súčasnej dobe sa dozvedáme o poslancoch, ktorí boli alebo sú trestne stíhaní o fašistickom obsahu ich regionálnych webových stránok či o záujmovom štýle podnikania niektorým z nich ma už neudivuje.

Týždenník Plus 7 dní v jednom z posledných číslel priniesol fotografiu prvej americkej výletnej lode, ktorá od roku 1978 zavítala na Kubu, ale venuje sa aj rodinnému biznisu Bélu Bugára, resp. jeho dcéry Krisztíny. Zaujímavé to čítanie. Či bude mať autor článku "Opúšťa Borisa" pravdu v s plánovaným odchodom moderátorky Šimkovičovej z Kollárovej strany ťažko hovoriť tak, ako aj o tom, či je so smerovaním strany nespokojných naozaj viac poslancov alebo sa jedná len o šuškandu bulváru.

Keď prehliadneme nové vládne limuzíny, ktoré stále viac kontrastujú so zvyšujúcimi sa poplatkami aj za zaregistrovanie starších jazdených áut dovezených zo zahraničia, likvidujúcimi úplne obyčajných bežných ľudí "najnižšej kategórie", nemôžeme prehliadnuť ďalšie odhalenie smerujúce k ďalšiemu prúseru SNS. Stovky tisíc dokumentov z katastrálnych úradov má mať totiž v rukách súkromná firma bez prístupu štátu a to práve z viny tejto strany. Ďalej to rozoberať nebudem, pretože nechápem, že s expirovanou lekárničkou bežného vodiča si štát dokáže poradiť aplikovaním okamžitej sankcie vo forme pokuty vo výške mnohokrát aj 10 a viac % z príjmu vodiča, no s firmou zadržujúcou takmer 2,5 milióna dokumentov Katastrálnych úradov si štát poradiť nedokáže. Myslím si, že je zbytočné pridávať to otrepané "na Slovensku je to tak".

Už spomenutý týždenník sa venoval aj kauze Slovenského národného múzea, z ktorého mala odísť hlavná kontrolórka - dôvodom na to má byť až príliš kritická kontrola s "nežiaducimi výsledkami". Podľa publikovaných informácií malo údajne ísť o dohodu generálneho riaditeľa SNM s kontrolórkou na odchode, lebo na to "nemala vek". Pozerám na fotografiu pána riaditeľa a pri všetkej úcte vidím v ňom skôr svojho dedka, ako mladého ambiciózneho menežéra pripravujúceho sa na oslavu 40-tky.

Aby informácie z týždenníka boli úplné, nechýba ani materiál z ktorého som sa dozvedel o nadržanom farárovi, božom služobníkovi z Málinca, ktorý si vláči na faru milenky a fotí sa nahý. Teda aspoň tak to píšu v médiu a dokladajú aj pikantné podrobnosti.

V inom médiu, tentokrát v denníku sa dozvedáme, že primátori zarábajú viac ako ministri a že sa má jednať aj o primátorov menších miest. To isté už roky systematicky tvrdíme my a to sme zašli ešte ďalej, publikovali sme štedré odmeny a to dokonca nie volených funkcionárov, ale úradníkov. A pri nich nepochybujem, že by slzy tiekli aj v denníku menovaným primátorom.

Udialo sa toho veľa, dokonca až toľko, že sa budeme  "čítať" aj nabudúce.