Srdce na dlani

PREVENTÍVNY   PROGRAM  

„S R D C E     N A    D L A N I“

            Základná škola Jana Amosa Komenského v Seredi v spolupráci s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Galante sa zapojila do preventívneho programu                       „Srdce na dlani“.  Program sa uskutočnil v mesiacoch september, október a november 2014.   

Cieľovou skupinou boli žiaci 3. a 4. ročníka našej školy – deti bezproblémové i agresívne, deti nadané i sociálne kompetentné.

Hlavným cieľom programu bolo naučiť deti predvídať dôsledky svojich reakcií a predísť tak antisociálnemu správaniu. Deti si tieto zručnosti rozvíjali a naučili sa, ako riešiť medziľudské vzťahy prosociálnymi spôsobmi. Vďaka Mgr. Henriete Popluhárovej a Mgr. Kristíne Tarrovej, ktoré celý program viedli, sa podarilo spĺňať i čiastkové ciele: zvyšovať bezpečnosť v triedach, udržiavať dobrý psychický a zdravotný stav detí, rozvíjať zručnosti, ktoré znížia agresivitu, zvyšovať sociálne kompetencie. Splniť ciele sa podarilo i vďaka špecifickým metódam programu: využitie názorných ukážok, práca s fotografiami detí, diskusia, hranie v roli, precvičovanie modelových situácií, usmerňovanie.

Na stretnutiach s odborníčkami sa naše deti pri realizácii programu učili:

ü  pomenúvať city: šťastia, smútku, hnevu, prekvapenia, strachu a znechutenia,

ü  definovať znaky týchto emócií v telesnom prejave,

ü  akceptovať rozdielnosť emócií a skutočnosť, že tú istú situáciu môžu rôzni ľudia prežívať rôzne,

ü  pochopiť, že city sa menia,

ü  rozvíjať si empatiu vo vzťahu k iným deťom predvídaním ich citov v rôznych situáciách,

ü  hovoriť o potrebe dôvery, o tom, ako sa zverovať so svojimi citmi a o potrebe dieťaťa                   „mať dospelého, ktorému dôverujem“,

ü  používať spôsoby, akými sa možno upokojiť v situácii, keď som nahnevaný, vyľakaný či vystrašený:    -            3x sa zhlboka nadýchnuť,

                       -           počítať pospiatky od 5 do 0,

                       -           myslieť na upokojujúce veci,

                       -           rozhovor so sebou

ü  používať kroky riešenia problému:    1.         pomenuj problém

                                               2.         vymenuj všetky možnosti

                                               3.         polož otázky

                                               4.         vyber jednu možnosť

                                               5.         urob to

ü  domýšľať dôsledky svojho konania – v bode tri: polož otázky!

-          Je to bezpečné? (Skúmali u všetkých možností riešenia.)

-          Aké city to môže vyvolať u iných?

-          Je to spravodlivé?

-          Bude to fungovať?

ü  riešiť situáciu – Čo robiť, ak ma rodičia nečakajú pred školou, ako sme sa dohodli?

ü  použiť možnosť ignorovať rozptýlenie: „Zostať ticho a odvrátiť sa!“

ü  spôsob, ako zdvorilo niekoho vyrušiť:          1.   Čakať na prestávku v rozhovore.

                                                                      2.   Povedať „prepáčte“.

                                                                      3.   Položiť otázky.

ü  pracovať v rozmanitých dvojiciach, aby sa učili akceptovať rôznosť iných ľudí,

ü  precvičovať „rozhovor so sebou“ – využitie vlastných pozitívnych myšlienok, vyjadrení, ktoré môžu zvýšiť úspech v záťažových situáciách,

ü  spôsoby, ako sa vyhýbať bitke, ako čeliť nadávaniu a dobiedzaniu použitím techník zvládania hnevu a stratégie riešenia problémov:

1.         Upokoj sa!

2.         Nadávajúceho ignoruj a odíď!

3.         Povedz, ako sa cítiš. Požiadaj dotyčného, aby prestal!

4.         Ak to nezaberie, požiadaj o pomoc dospelého.        

ü  rešpektovať a dodržiavať pravidlá:

·         Keď niekto rozpráva, počkám, kým dokončí, až potom začnem ja.

·         Ak chcem niečo povedať, prihlásim sa.

·         Rešpektujem názory iných.

·         Nevysmievam sa.

·         Keď niekto rozpráva, počúvam ho.

            Veríme, že odborné rady našich psychologičiek „Kiky a Heni“ budú naše deti úspešne dodržiavať a využívať nielen v škole, ale i v živote. My, učitelia, im budeme v tom i naďalej pomáhať.

Karin Ščasná