"Spomienky eštébáka" - kto niečo podobné dokázal?

Ešte stále v diskusii rezonuje téma ŠtB a práce v nej  jedného z riaditeľov našich ZŠ. Ďalšie diskusné príspevky viac menej ponižujú súčasného riaditeľa a kritizujú ho za mlčanie. Iní sa nepochybne pýtajú, čo má asi tak povedať?

Nie každý pracovník ŠtB, bol automaticky zločinec.

O ŠtB a jej praktikách som sa v rámci možností snažil prečítať a hlavne vypočuť si všetko, čo je o tomto období dostupné. Opravujem - všetko, čo sa mi dostalo do rúk. Niekoľko knižiek, materiálov v tlačenej i na nete publikovanej podobe. No neoceniteľné sú osobné skúsenosti ľudí, ktorí s ŠtB osobne došli do styku.

Prvé "rozumy" som dostal jasné, že od svojho otca. Po roku  1969, teda po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy na protest vystúpil z KSČ. Odvtedy nemal žiaden postup v práci, i keď klamal by som, keby som tvrdil, že sme boli rodina nad mieru obvyklú šikanovaná či perzekuovaná. Snáď jediné čo so pocítil osobne, bolo moje neprijatie na UK fakultu žurnalistiky - skúšky som síce takmer skladať nemusel - talentovky vôbec (stovky článkov publikovaných v médiách počas strednej školy stačili) - no nevyhovel som oficiálne tým, že za základ som nemal gymnázium. Neoficiálne - nuž, tak to vtedy bolo...

- - -

Posledné roky doniesli dostatok materiálov, ktoré môžu záujemcom poskytnúť o tejto organizácii prehľad dokonalý. Mimo tých o Československej tajnej službe, aj napríklad brožúrka "Bol som agentom Securitate", ktorá perom bývalého Securiťáka popisuje vraždenie  v Čaučeskovom Rumunsku  (tam to bolo fakt kruté) , tak napríklad iba dva roky stará kniha  Karla Urbana  "Sledoval som Dubčeka" - spomienky eštébaka. Aj jedno a aj druhé je výborným čítaním, i keď obidvaja autori radšej použili pseudonymy.

Nič nenahradí autentické rozprávanie tých naozaj najkompetentnejších.Pri dnes  už doslovne stovkách hodín presedených s Jánom Budajom  ľutujem iba jedného - škoda že som jeho rozprávanie nenahrával...  Ale o tom neskôr a v inom článku.

- - -

V tomto článku si však neodpustím jeden citát  zo záveru už spomenutej knihy  "Sledoval som Dubčeka":

"Nenapísal som svoj životopis, necítim sa byť ničím zaujímavý. Nezvyčajná bola náplň mojej služby. Neobyčajná bola doba, ktorej spolutvorcom som bol - podobne ako veľa iných - aj ja.

Ospravedňujem sa."

a následne niečo o samotnej knihe, či vlastne autorovi:

"Štúdií o praxi ŠtB bolo napísaných viac. Spomienky tých, ktorým ŠtB vážne zasiahla do života tiež poznáme. Toto je však otvorený pohľad do zákulisia, techniky i psychológie ŠtB z vnútra. Vďaka úprimnej výpovedi sledovača Štátnej bezpečnosti (a niekde i vďaka kúzlu nechceného) môžeme do myšlienkového sveta ŠtB nahliadnuť "z druhej strany barikády".

Na autora môžeme mať rozličné názory. Môžeme ním pohŕdať, alebo môžeme oceniť, že našiel odvahu všetko opísať a v závere knihy sa ospravedlniť. Kto niečo podobné dokázal ? Kto z nich ?

Na takéto svedectvo sme čakali 23 rokov. (meno autora je pseudonym)"

- - -

Knižka je pozoruhodným svedectvom z druhej strany barikády.

Nemyslím si, že dôvod, prečo som tento článok napísal pochopia všetci. Tým, ktorí pochopia, - ďakujem...