Spomienka na Černobyľ *video*

celkom zavujimave....pravy obraz ludskej lahostajnosti...

aj ja sa predsa zapojim do debaty: po cernobyle uschli listy na stromoch a opadali-ano ci nie? nieco take sa mi zda... dalej - davam do pozornosti jednu vec: bolo zdarma osviezujuce mliecne obcerstvenie,ktore sa uzivalo (pokial sa nehadzalo o tabulu) - co nato odbornici? :-(

digi 27-04-2010 18:46 No tú tvoju preistotu ani nepovolili Niekedy mám pocit, že ten černobyl mi nejako vplýva na lebenu :D:D :-)

Chlapci ( digi a Marek ), veď sa nehádajte. Je to predsa zbytočné. :-)

Marek Olša 27-04-2010 08:37 : ked vidim tvoju fotku radsej som ticho o mutantoch :-*

Ja si myslím, že nemá zmysel rozprávať ako to bolo a prečo sa to stalo. Je to veľké memento pre celý svet, ale načo to teraz rozoberať? Nečíta sa to dobre, mŕtvym a postihnutým to nepomôže.

Na temu budeme robit verejnu diskusiu s premietanim fotografii a videa za ucasti odbornikov na jadrovu energetiku. Termin a miesto konania oznamime - budete moct zucastnit sa.

Johny k článku sú pripojené linky na stránky, kde je veľa fotiek, ktoré robili priamo redaktori seredonline pri návšteve Černobyľu. Sú autentické a veľmi zaujímavé.

Ukrajina a Ruske krajiny su specificke...Ake? No....skuste si pozriet stranku: http://englishrussia.com/ ...proste, su tam niektore zabery, ktore fakt nepotrebuju komentare :-)

fotky, clanky a hlavne pribehy ludi,ktori tam boli a prezili su na nete.Daj si vyhladat cernobyl a je toho plno. Horsie je to ze Ukr. vlada chce prehodnotit jednotlive zony a znova niektore osidlit a vyuzivat. Inac nieco na zasmiatie: Hovori sa, ze v cernobile zahucali iba dvaja ludia. Jeden zahucal vypni to, a druhy - nejde to.

Este by ste mohli pridat aj dalsie fotky.

Nuz....co dodat, akurat, ze asi ludska hlupost je neobmedzena ako internet od T-comu... Podla mna je jadrova energetika najbezpecnejsia oblast energetiky. Teda pokial si tam nesadne niekto nepovolany. Dakujem za info. Necita sa to prilis dobre, ale....realita je fakt kruta

a: Dlhodobé dopady Čoskoro po havárii bol najväčším zdravotným rizikom rádioaktívny jód s polčasom rozpadu 8 dní. Dnes vzbudzuje najväčšie obavy kontaminácia pôdy izotopmi stroncia 90Sr a cézia 137Cs, ktoré majú polčas rozpadu okolo 30 rokov. Najvyššie koncentrácie 137Cs boli nájdené v povrchových vrstvách pôdy, kde sú absorbované rastlinami, hmyzom a hubami a dostávajú sa tak do miestneho potravinového reťazca. Dávnejšie testy (okolo roku 1997) ukázali, že v kontaminovaných oblastiach množstvo 137Cs v stromoch stále narastá. Existujú dôkazy, že sa kontaminácia presúva do podzemných aquiferov a uzavretých vodných nádrží ako sú jazerá a rybníky (2001, Germenchuk). Predpokladá sa, že hlavným spôsobom odstránenia kontaminácie bude prirodzený rozpad 137Cs na stabilný izotop bária 137Ba, pretože vymývanie dažďom a povrchovou vodou sa ukázalo ako zanedbateľné. Globálny dopad Ako dokladajú poznámky IAEA, napriek tomu, že černobyľská havária uvoľnila toľko rádioaktívnej kontaminácie ako 400 bômb z Hirošimy, bola jej celková veľkosť asi 100× až 1 000× menšia než kontaminácia spôsobená atmosférickými testami jadrových zbraní v polovici 20. storočia. Možno preto tvrdiť, že hoci bola černobyľská havária obrovskou lokálnou katastrofou, neprerástla do globálnej katastrofy. Dopad na prírodu Podľa správ sovietskych vedcov na prvej medzinárodnej konferencii o biologických a rádiologických aspektoch černobyľskej havárie (september 1990) dosiahla úroveň spadu v 10 km zóne okolo elektrárne až 4,81 GBq/m²;. Takzvaný "Červený les" z borovíc zničený silným rádioaktívnym spádom leží v tejto 10 km zóne, začína hneď za komplexom reaktora. Názov lesa pochádza z dní po havárii, kedy sa stromy zdali byť tmavo červené, ako hynuli na následky ožiarenia. Počas čistiacich operácií po havárii bola väčšina zo 4 km² lesa zrovnaná so zemou a spálená. Územie Červeného lesa zostalo jednou z najviac kontaminovaných oblastí na svete. Na druhej strane sa napodiv ukazuje, že ide o lokalitu bohatú na výskyt mnohých ohrozených druhov.

a este: Černobyľská tragédia dramaticky ovplyvnila ľudské životy, ekonomiku, vedu a kultúru Bieloruska. Ekonomické škody spôsobené Černobyľskou nehodou sú odhadované na 235 bil. USD na 30 rokov po explózii, čo predstavuje 32 národných rozpočtov v roku 1985. Černobyľské nešťastie značne poškodilo poľnohospodársky sektor bieloruskej ekonomiky, čo predstavuje hodnotu 700 mil. USD ročne. V dôsledku rádioaktívneho spádu Bielorusko stratilo pätinu poľnohospodárskej pôdy. Toto tiež viedlo ku kontaminácii približne štvrtiny bieloruských lesov, 132 miest minerálnych zdrojov a približne 350 priemyselných podnikov. Ľudské straty spôsobené nehodou predstavovali 2 mil. osôb, ktorí trpeli následkami nehody, viac než 1,3 mil. ľudí stále žije v kontaminovaných oblastiach. Zo zdravotného hľadiska následky havárie spôsobili dramaticky nárast výskytu rakoviny, rakovina štítnej žľazy tvorí väčšinu všetkých prípadov výskytu rakoviny. Obnova zasiahnutých území stále pokračuje. Na tento účel Bielorusko od roku 1986 vynaložilo viac než 18 bil. Ročne prestavujú výdavky z verejných financií na tento účel v Bielorusku okolo 5 % HDP. Černobyľská tragédia dala impulz na rozvoj unikátnej medzinárodnej spolupráce, ktorá predstavuje nielen spoluprácu vlád a medzinárodných organizácií, ale tiež ľudí z oblasti vedy, lekárov a obyčajných ľudí – všetkých, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom trpiacim následkami nehody. Bielorusko venuje veľa úsilia udržaniu svetovej pozornosti v oblasti činnosti na zmiernenie Černobyľskej tragédie. S cieľom mobilizovať medzinárodné zdroje a úsilie v tomto smere, Valné zhromaždenie OSN pravidelne prijíma rezolúcie obsahujúce relevantné odporúčania pre členské krajiny a špecializované agentúry OSN. Z iniciatívy Bieloruska, Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo Desaťročie obnovy a trvaloudržateľného rozvoja zasiahnutých území do roku 2016. Systém OSN poskytol Bielorusku hlavnú časť medzinárodnej pomoci. Od rádioaktívnej explózie systém OSN poskytol viac než 50 mil. na zníženie účinkov Černobyľu. Okrem toho okolo 50 mil. prišlo do Bieloruska ročne ako pomoc od charitatívnych organizácií a jednotlivcov.

Zaujimavy clanok. Ja suhlasim s tym, ze za chybu je zodpovedny len ludsky faktor a v dnesnej dobe nahradit jadrovu energiu je narocne, ba priam az nemozne.. Len je smutne, ze za "lajdactvo" doplatilo mnoho ludi. Inak, mohli by ste uverejnovat info o tejto udalosti. Teda, viac.

dobrá debata aspoň sa niečo priučím :-) a foto nemajú chybu

JA: ani tie Vase informacie nie su vcelku pravdive. V teste, ktorého výsledkom bolo znicenie 4. bloku, islo o zistenie ci by reaktor dokazal produkovat elektricku energiu aj bez "dodanej" energie. Kedze reaktor samotny neprodukuje elektricku energiu, ale tepelnu, ktorou zohrieva vodu (a premiena ju na paru) ktora cez neho prudi a zaroven ho chladi. Tato para svojim tlakom roztaca turbinu ktora produkuje elektricku energiu. Ale spat k testu, v teste sa malo vyskusat ci dokazu v dostatocne kratkom case nabehnut dieslove generatory, ktore by pri vypadku elektriny dokazali pohanat cerpadla, ktore vhanaju vodu do reaktora. To je vsetko v poriadku, je to bezny test, ziadny experiment, az na par veci. Prvou je ze test sa mal robit este spustenim reaktora do "ostrej" prevadzky, druhou, ze test sa mal vykonavat pri urcitom vykone, kedy je reaktor stabilny, bohuzial, veduci smeny trval( bol to psychopat, uz predtym mu jeden reaktor buchol...) na tom ze sa bude robit pri ovela nizsom vykone, kedy je reaktor velmi nestabilny (co sa aj prejavovalo na to ze im raz dokonca aj "vyhasol", podarilo sa im ho ale spustit znova, za cenu vytiahnutia regulacnych tyci). No a ostatok uz pozname. Este k Vasmu prispevku, samotny vybuch nebol sposobeny ziadnymi "bublinkami" ako pisete, vybuch sposobila grafitova hlavicka regulacnych tyci.

a jeden sa práve prezradil "digi" :-D

mutantov tu bolo dost aj pred cernobylom :-O

niet za čo, rád som pomohol. ja nechcem aby ste môj príspevok brali ako kritiku, je to ozaj len doplnenie lebo mi je jasné že v tejto oblasti sú vďaka istým skupinám ľudí rozšírené neúplné informácie ;-)

Ja - ďakujem Vám za doplnenie informácií. priznám sa, nie som odborník na jadrovú energetiku a informácie boli zozbierané z dostupných materiálov.

ešte doplním, že teda nevybuchol reaktor (teda to nebolo ako atómová bomba), ale vybuchli produkty nasledovných štiepnych reakcií, ktoré by nevznikli keby kontrola nevypla niekoľko kritických signalizačných zariadení.

dovoľte mi trochu poopraviť dosť nepresné informácie o "výbuchu" jadrovej elektrárne, ktoré opäť len zavádzajú verejnosť. Na začiatok: jadrový reaktor vybuchnúť naozaj nemôže, pretože je tak konštruovaný. Ďalej píšete, že zlyhal AJ ľudský faktor. Toto nie je pravda, pretože zlyhal LEN ľudský faktor. V osudný deň chceli v černobyle uskutočniť nasledovnú ideu: jadrový reaktor na svoj chod potrebuje tiež elektrickú energiu. Táto sa vždy dodáva z externého zdroja nezávislého od reaktora aby sa predišlo možným komplikáciám. Kontrola reaktora však chcela uskutočniť pokus - využiť zostatkovú energiu z reaktora na jeho chod, čím by sa stal sebestačným. A v tomto tkvie celá tragédia. Počas tohto testovania urobila kontrola niekoľko (asi 7) závažných chýb, napr. vypla havarijnú reguláciu. Pri poklese výkonu vytiahli regulačné tyče, čo spôsobilo otrávenie reaktora xenónom, pri následnom rýchlom zasunutí tyčí vznikli bubliny, rýchlo vzrástol výkon a bubliny explodovali, čo vynieslo 1000 tonové veko reaktora do vzduchu, nasleduje druhý výbuch rádiolytického vodíka so vzduchom, požiar. Naše územie nebolo veľmi kontaminované, lebo v ten deň fúkal vietor od severozápadu. Táto katastrofa má byť predovšetkým výstrahou pred nezodpovednými ľuďmi a nie pred jadrovou energiou.

re Johny: Piatok 25. apríla 1986 13:05 Začínajú prípravy na skúšku turbíny. Je na to potrebné znížiť výkon elektrárne, preto je jedna turbína vypnutá. Zároveň je odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, aby nezačal pôsobiť počas testu. 14:00 Dispečer Ukrajinských energetických závodov žiada o odklad testu - blížia sa oslavy 1. mája, továrne potrebujú dohnať plány a v sieti preto potrebujú plný výkon štvrtého bloku. Test je odložený o takmer deväť hodín. Obsluha však už na túto dobu necháva odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, napriek tomu, že je to v rozpore s predpismi. 16:00 Ranná zmena odchádza. Pracovníci tejto zmeny boli v predchádzajúcich dňoch oboznámení s testom a poznajú celý postup. Špeciálny tím elektroinžinierov zostáva na mieste. 23:10 Príprava skúšky opäť začína. Desaťhodinové zdržanie nesie so sebou mnoho následkov. Tím elektroinžinierov je unavený. Počas skúšky sa strieda poobedná a nočná zmena; v nočnej zmene je menej skúsených operátorov, ktorí sa naviac na skúšku nepripravovali. Sobota 26. apríla 1986 01:00 V priebehu prípravy skúšky mali operátori problémy s udržaním stability výkonu reaktoru. Dopustili sa pritom niekoľkých závažných chýb: 1. Regulačné tyče schopné zastaviť v núdzi reaktor sú vysunuté vyššie, ako dovoľujú predpisy. Operátor rannej zmeny Uskov neskôr vypovedal, že by urobil to isté. Vyhlásil: "Často nepovažujeme za potrebné doslovné plnenie pokynov - to by sme sa do nich doslova zamotali." Ďalej poukázal aj na fakt, že počas výcviku operátorov počuli niekoľkokrát, že jadrová elektráreň nemôže vybuchnúť. Operátor Kazačkov povedal: "Bežne sme pracovali s menším množstvom regulačných tyčí, než dovoľujú predpisy a nič sa nestalo. Žiadny výbuch, všetko bolo v normále." 2. Výkon elektrárne klesol pod bezpečnú úroveň, reaktor sa stal preto nestabilný. Prípravy testu mali byť v tomto momente okamžite zastavené. Celú pozornosť bolo nutné zamerať na opätovné získanie stability reaktoru. 3. Aby dosiahli zvýšenie výkonu, zapínajú operátori prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania však klesá tlak a tým sa výkon ešte znižuje. Za normálnych okolností by v takomto prípade reaktor zastavili automatické havarijné systémy. Tie však obsluha úmyselne odpojila. 4. Kontrolný systém minimálnej hladiny vody a maximálnej teploty palivových článkov je takisto vypnutý. 1:23:04 Test začína. Operátori sa dopúšťajú poslednej osudovej chyby - vypínajú núdzový systém, aby zabránili havarijnému odstaveniu reaktoru. Potom uzatvárajú prívod pary do turbíny. Tým sa zníži prietok chladiacej vody a rastie jej teplota a tlak. S rastúcim množstvom pary sa zvyšuje rýchlosť štiepnej reakcie, ktorá ďalej zvyšuje teplotu, a tým aj množstvo pary. Viac pary znamená ešte rýchlejšiu reakciu atď. atď. Výkon reaktoru začína prudko rásť a katastrofa sa už neodvratne blíži. 1:23:40 Leonid Toptunov, operátor zodpovedný za regulačné tyče, stláča špeciálny vypínač havarijného odstavenia. Test beží už 36 sekúnd. Výkon reaktoru dosahuje 100-násobok maximálneho projektového výkonu. 1:23:44 Regulačné tyče, ktoré majú reaktor zastaviť, sa dávajú do pohybu, je však počuť údery. Operátori vidia, že sa tyče zasekli. Palivové trubice sa pôsobením zvýšeného tlaku pary deformujú. 1:24:00 Test beží už 56 sekúnd. Tlak v reaktore je už tak vysoký, že praskajú palivové články a úlomky padajú do chladiacej vody. Tá sa mení na paru, tlak v trubkách rastie a tie praskajú. Výbuch pary dvíha tisíctonové oceľové veko reaktoru - prvá explózia. Z reaktoru začína unikať rádioaktivita, dovnútra sa dostáva vzduch. Nie je tu dostatok kyslíka a začína horieť grafit. Kov palivových trubiek reaguje s vodou. Vzniká tak sodík, ktorý vybuchuje - druhá explózia. Horiace trosky reaktoru vyletujú do vzduchu a dopadajú na strechu susedného, tretieho bloku. Pondelok 28. apríla 1986 Až po ôsmej hodine večer SEČ sa o katastrofe prostredníctvom krátkej správy TASSu dozvedá svet.