Spokojný podvodník

Tento príbeh sa začal dosť všedne. Jeden muž peniaze mal, ale túžil ich mať ešte viac, a tak sa dal presvedčiť, aby ich požičiaval. Samozrejme, nie pre kohosi pekné oči, ale pre dosť mastné úroky. Jedna i druhá strana boli spokojné. Hlavne ten, ktorý peniaze požičiaval. Ale spokojný bol i ten druhý, lebo vedel, že s chlapíkom vybabre. Isté však je iba jedno: peniaze na vrátenie pôžičky neboli.

Nie koruny, ale eurá

Martin mal už sedemdesiat rokov a bol majiteľom peknej vilky takmer v strede osemnásťtisícového mesta. Jeseň života si užíval ako vdovec. Celý život pracoval ako autoopravárr a bývalá manželka sa venovala poskytovaniu dopravných autoslužieb. Obaja dobre zarábali, takže nečudo, že Martin mal už väčšie sumy eur, hoci boli u nás ešte koruny. Jediné, čo ho trápilo, bola jeho choroba. Odolal mozgovej príhode, čo sa prejavovalo najmä v pohybe rúk a nôh. Troška sa venoval údržbe svojho domu a motal sa po záhrade. A požičiaval ľuďom peniaze, aby boli úroky...

Niekto za ním navigoval aj štyridsaťročného Gašpara zo susedného mestečka. Prosil ho o pôžičku, vraj potrebuje peniaze na prestavbu svojej reštaurácie v Dunajskej Strede. Slovo dalo slovo a dohodli sa, že Martin požičia Gašparovi 5.000 eur a Gašpar sľúbil, že ich vráti presne o mesiac a ako úroky zaplatí 10.000 korún. Spísali a podpísali o tom dohodu. Zdalo sa, že všetko bude v poriadku, pretože Martin poznal Gašparovho otca a to bol veľmi dobrý a čestný človek, kedysi vykonávajúci funkciu okresného cirkevného tajomníka. Myslel si, že taký je aj jeho syn.

Peniaze v lufte

K pôžičke došlo v Martinovom byte ešte 8.11.2002 a splatnosť sa končila o mesiac, teda 8.12.2002. Už keď si Gašpar peniaze požičiaval, vedel, že ich nevráti a ani vrátiť nemohol, lebo ich použil na rekonštrukciu svojho rodinného domu, kde býval s manželkou a dvomi deťmi. Neinvestoval teda do obchodných služieb, ale preplácal faktúry za opravu domu. Nakoniec Gašpar horko-ťažko poslal Martinovi dva razy po 2.000 korún a to bolo všetko. Preto Martin telefonoval i Gašparovej matke a bol zvedavý, čo je s peniazmi. Dozvedel sa, že Gašpar svoj dom predáva a z tohto predaja budú peniaze aj pre Martina. Ďalšie peniaze však už neboli, ale stalo sa čosi nové.

Ďalšia pôžička

Hovorí Martin:

„Neskôr prišiel Gašpar za mnou i so svojím bratom, ktorý je právnik. Peniaze odo mňa si chceli už požičať obaja. Aj sme sa dohodli. Už sme však išli v meste za notárkou a tá všetko zapísala do notárskej zápisnice, kde bola i zmluva o pôžičke. Bratom som požičal 21.400 eur s 24 percentným úrokom. Peniaze mi mali vrátiť o pol roka. Opäť som začal ľuďom veriť, ale pravdou je i to, že som tak urobil kvôli úrokom...“

Vyjadruje sa aj Gašpar:

„To bolo trocha inak. Martin mi povedal, že mi požičia ďalšie peniaze, ale podmienkou bolo, že mu dám hneď 80.000 korún. Tie som mu aj dal. V pôžičke bolo zahrnutých i tých 5.000 eur. Peniaze som mu po čiastkach vracal, ale doklady o tom nemám, lebo Martin mi ich nedával, len si to zapisoval. Dôveroval som mu...“

Martina pri tých slovách až nadvihovalo. Čo mu Gašpar poslal, tak to posielal cez peňažný ústav a ten mu potvrdenky dával. Je až neuveriteľné, aby mu dával brat a to ešte s právnikom také veľké peniaze a nechceli by potvrdenku! Gašpar to môže hovoriť, tomu čo seno žerie...! Takto to vykrikoval poškodený Martin.

Súdne kolotoče

Keď si to Martin vyrátal, zistil, že na svojich peniazoch nielenže nezarobil, ale ešte i prerobil. Gašpar všade tvrdí, že Martinovi vrátil 4.315,21 eur, čo je podľa neho 130.000 korún, ale Martin to popiera. Je mu dlžný 8.097 eur a hotovo! Preto išiel začiatkom septembra 2005 na kriminálnu políciu a podal podnet na trestné stíhanie Gašpara pre trestný čin podvodu.

Polícia podala prokuratúre návrh na trestné stíhanie Gašpara. Písal sa rok 2007. Začalo sa konanie o dohode o vine a treste, až sa na okresnom súde objavila žaloba. Súd vydal trestný rozkaz, ktorým uložil Gašparovi trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ale s podmienečným odkladom výkonu trestu v trvaní dvoch rokov a Martina odkázal, aby sa náhrady škody domáhal v občianskoprávnom konaní.

Ale nebolo nič ani z tohto trestného rozkazu. Nakoniec sa uskutočnilo riadne súdne pojednávanie. Začiatkom roka 2009 súd síce uznal obžalovaného Gašpara vinným pre trestný čin podvodu, ale od potrestania upustil! Dôvod? Okresný súd v inom meste totiž Gašpara už predtým odsúdil na dva roky odňatia slobody, ale tiež s podmienečným odkladom výkonu trestu na dva roky. Ďalší súd uznal tento trest za dostatočný. Martina i v tomto prípade odkázal súd na konanie vo veciach občianskoprávnych, lebo rozhodovať o nárokoch poškodeného je nad rámec trestného dokazovania, keďže ide aj o úroky z pôžičky. Gašpar sa mohol len škodoradostne usmievať. Tváril sa však vážne.

Okresná prokuratúra i poškodený Martin sa odvolali na krajský súd. Tam sa účastníci odvolacieho konania dozvedeli, že Martin dostane náhradu škody od exekútora, ktorý predal Gašparov dom. Preto odvolanie vzali na súde späť. Martin exekútora navštívil, ale ten mu s ľútosťou oznámil, že z predaja domu sa už Martinovi neušlo nič...

Hotový Babylon

„Keď trestné konanie dopadlo tak ako dopadlo, kašľal som na to, nech si teda podvodník behá po slobode ďalej a podvádza,“ komentoval napokon súdne konania Martin.

Škodu však nemienil Gašparovi odpustiť ani za svet. Preto si podal na okresný súd žalobu o náhradu škody 8.097 eur. Urobil tak na základe rozsudku „o vlastne nijakom treste“ a začal veriť, že v občianskoprávnom konaní bude mať konečne úspech. Za podanie žaloby musel zaplatiť súdny poplatok v sume 485,50 eur, inak by súd konanie zastavil. Súd vydal platobný rozkaz a Gašpara zaviazal zaplatiť Martinovi nielen 8.097 eur, ale aj trovy konania v sume 485,50 eur. Ide o skrátené súdne konanie, proti ktorému možno podať odpor a potom sa rozkaz zruší a súd vytýči riadne súdne konanie s dokazovaním.

Šikovný podvodník Gašpar sa však ani teraz nenaľakal. Podal si odpor a vyšiel s významným tromfom. A právny prípad sa začal rúcať ako Babylon.

Premlčaný nárok?

Gašpar súdu napísal:

„Dovolávam sa premlčania práva, tvrdím, že nárok na peniaze veriteľ Martin nemá. Nepodal si na súd žalobu do troch rokov odo dňa splatnosti pôžičky. Lehota na premlčanie nároku je trojročná. Táto lehota už dávno uplynula. Súd musí na to prihliadnuť a konanie treba zastaviť. Z dôvodu, že v danom prípade ide o premlčaný nárok žalobcu Martina, nemám povinnosť nič platiť...“

Súd platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie. Gašpar sa včas nedostavil a prišiel až vtedy, keď bol Martin na odchode zo súdnej budovy. Ešte krátko predtým ako bol Martin v súdnej miestnosti, sudkyňa ho upozornila, že jeho žaloba nie je dobrá a že bude nútená ju zamietnuť. Dosť komplikovane, aspoň pre Martina, odporučila, aby si našiel právnika a podal iný druh žaloby...

A Martin od prekvapenia a zúfalstva zobral svoju žalobu späť. Tomuto súdu, ani sudcovi v trestnom konaní a ani sudkyni v občianskoprávnom konaní neveril. Dokonca si myslel, že ich ktosi zo strany Gašpara ovplyvnil. Dokázať to však nemohol. Rozhodol sa, že podá inú žalobu a pomoc si nájde na najvyšších miestach...

(Nabudúce: Útrapy dedinského kulaka)