Slovensko naše právne

Pekne ste to napísala p.Eva K.. Nuž čo...to sme chceli. Nestačí, že ľudí ubíja nezamestnanosť, ešte aj štátne orgány sa chovajú ako zákerní drábi, ktorí ľuďom ponúkajú myšlienku podvodníka, teda pardon, falšujte, ale splácajte. Napíšem aj druhú časť, aby to bolo ucelené a aby som ukázal, ako dopadne "podľa zákona" (fuj, aj sa mi to písať protiví)zástupca finančnej inštitúcie ktorý mohol vedieť alebo vedel, že žiadateľ o úver sfalšoval ale spláca !!!... a opäť v súlade so zákonom.

*yes* *yes* *yes* Ešte by som dodal,že "sprostý komanči" inštitút exekútora nepoznali.Len jedno ma zaráža,že na obyčajného človeka pošlú exekútora za pár korún,zatiaľ čo na vykorisťovateľa,ktorí zamestnancom dlhuje niekoľko mesačnú mzdu exekútora nikto nepošle.Nuž čo moderný feudalizmus.

niko, peniaze nesmrdia, len smrdia charaktery niektorych ludi

Eva K. - smutny, zial pravdivy pohlad na realitu dnesnych dni. A najsmutnejsie na veci je, ze tymto su postihnute hlavne mlade rodiny, kde vacsinou niekto prisiel o pracu, pripadne sa mu rapidne znizil prijem. Ludia inak pracoviti, vacsinou vzdelani a snazivi. S detmi na krku. Zial...

Eva K: peniaze nesmrdia... *headbang* *headbang* *headbang*

Silne cítim potrebu vyjadriť sa k tomuto článku, aj keď z nejakého strachu radšej pod nickom. Pracujem v oblasti realít. Pri zabezpečovaní svojho bývania si veľa ľudí v minulosti bralo HU. Uviedli pravdivé údaje. Hypotéky a úvery splácali riadne do doby, než prišla "kríza", ktorú spôsobili banky, tak ako pán Lehocký spomenul vyššie. Ľudia napriek snahe proste prácu nemajú, tým pádom nemajú z čoho hypotéky a úvery splácať. Banky začínajú posielať výzvy, ale keďže kde nič nie je, ani pánboh neberie /ako sa hovorí v jednom slovenskom prísloví/, niet prostriedkov na splácanie. Existujú dva spôsoby ako túto situáciu riešiť. 1. Predať včas byt, dom, na ktorý je daná hypotéka. Banka dá súhlas s predčasním vyplatením HU z predaja bytu rada, hoci aj inou hypotékou. Veď bude mať z jednej nehnuteľnosti minimálne predaj dvoch svojich produktov - HU, a teda dvoje úroky plus poplatok za predčasné splatenie úveru a poplatok za nový úver. Pôvodný zámer prvého klienta o svoj vlastný dôstojný domov sa rozplynie v mútnych vodách vplyvov globálnej ekonomiky a z rozdielu, čo mu ustane z predaja, si zaobstará skromnejšie, menšie, menej štandardné bývanie. Okrem obyčajného, skromného a snaživého človeka sú všetci naokolo spokojní. 2. možnosť - bude sa snažiť všemožne dohodnúť sa s bankou na zvláštnych podmienkach, na možnosti odkladu splátok, hľadá si náhradnú prácu. Banka na dva - tri mesiace súhlasi. Ale úprimne: kto nájde v súčasnej dobe takého zamestnávateľa, ktorý hneď prvé dva - tri mesiace dá novému zamestnancovi taký príjem, aby mohol za krátku dobu stanovenú bankou vyrovnať "sklz" v platbách, pokračovať v riadnom splácaní a pritom žiť s rodinou na štandardnej úrovní? Nastupuje výkon exekúcie. A tu sa dostávame k podstate toho, co som chcela hlavne napísat. Z mojej praxe viem, že existujú prepojenia medzi niektorými zamestnancami niektorých exekútorských úradov a nebankovými subjektami, ktorým zasielajú echo o ľuďoch, ktorí sa do takejto situácie dostanú. Nasleduje ponuka nebankoviek ponúknuť takýmto ľuďom "pomoc" formou pôžičky na zaplatenie úveru úverom. Lenže, tento úver je častokrát s úžerníckym úrokom. Ale topiaci sa aj slamky chytá. A kolotoč o nemožnosti splácať sa roztáča stále rýchlejšie a rýchlejšie. A znovu, tentokrát ráznejšie, nastupuje exekúcia. Nastúpia rôzni "agenti", ktorí vystupujú v pozícii záujemcu o kúpu nehnuteľnosti. Až príliš často sa stretávam s tým, že sú to práve sprostredkovatelia úverov z rôznych nebankoviek a podobných "finančných" inštitúcií. Od vlastnej spoločnosti odkúpia a vyplatia pohľadávku za nehnuteľnosť, alebo "exekučne" vydražia napriek tomu, že žiadna verejná dražba nebola nikdy vyhlásená. Samozrejme za smiešnu sumu sa stanú vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú následne predajú za trhovú cenu. Naivný by bol ten, kto by si myslel, že z predaja zaplatia nejakú daň z príjmu. S takýmito praktikami sa stretávam na strednom Slovensku, v regiónoch, ktoré sú krízou viac postihnuté ako západné regióny. Niekedy sa mi chce z takýchto ľudí grcať. Bohužiaľ, aj takáto je prax z aplikácie našich demokratických zákonov. Žijeme v kapitalizme, ekonomiku riadi trh - ponuka a dopyt. Zákony sú len barličkou beznohého alebo stieračom na okne auta, ženúceho sa do silnej búrky. Čo keď sa barlička zlomí, alebo sa zoderú stierače? Ľudia sa dostávajú do bezvýchodiskovej situácie a to vôbec nemali pôvodne zámer niekoho podviesť. Chceli len lepšie bývať. Je to tak veľa?