Nadlac, Romania | Je tomu niečo cez týždeň, čo sme spolu s Ferkom Škoríkom sadli do auta a vybrali sme sa na takú jednodňovku do Srbska (vlastne kúštik za hranice) a Rumunska - vlastne, ani tam sme tentokrát nešli nijako ďaleko od Maďarska. Pán Škorík išiel odviezť vnuka na prázdniny a ja s reportérom juniorom urobiť nejaký ten rozhovor so Slovákmi, pre ktorých sa Nadlak pred 210 rokmi stal domovom.
Nadlak sa prvýkrát spomína v roku 1313, slovenská kolonizácia začala približne pred 200 rokmi, keď začali prichádzať prví osadníci zo Slovenského Komlóša (ako aj roľníci z Dolnej zeme, Gemera, Liptova a Oravy).
V súčasnosti je to najvýznamnejší hraničný prechod zo západneho Rumunska do Maďarska.
Demografia: Slováci - 47,64%, Rumuni - 44,50%, Maďari - 3,55%, Rómovia - 2,53%, Ostatní - 1,75%
Zdroj: Wikipedia
Cesta z domu, resp. Bratislavy až po Szeged je naozaj výborná, maďari sľúbenú diaľnicu vybudovali bezchybne. Hranice Schengenu opúšťame v smere do Srbska, kde na najbližšej čerpačke malého Leona odovzdávame príbuzným. Otáčame sa a čakáme v dlhom rade späť do Maďarska. Po overení si fungovania Murphyho zákonov o pohybujúcich sa radoch v praxi, kontrola na hraniciach je viac menej formálna. Znovu obchádzame Szeged a smerujeme do rumunského Nadlaku.
V Nadlacu som bol niekoľko krát ešte počas stredoškolských čias, kedy som si písal s kamoškou. Práve vtedy som mal možnosť na vlastnej koži skúsiť, čo pre občanov Rumunska znamená tajná štátna bezpečnosť Securitate a tvrdý režim Nicolae Cauceska.
Následne som práve slovenskú oblasť s centrom v Nadlacu niekoľko krát navštívil asi pred piatimi rokmi. Jeden raz ako tranzitné mesto pri ceste autom do tureckého Istanbulu.
Musím povedať, že mestečko sa veľmi nemení. Na naše pomery taká bežná dedina, kde každý pozná každého. Vo vzťahu k Slovensku však ide o miesto, kde si aj po 210 rokoch od presídlenia Slováci zachovávajú tradície, výborne hovoria po slovensky a udržujú si aj slovenské školy.
Zastavujeme pri evanjelickom kostole. Viem, že práve v ňom sa nachádza historický obraz znázorňujúci Slovákov ako prišli na túto zem. Kostolník, zvonár a trubač v jednej osobe je mimoriadne ochotný a otvára nám celý kostol. Hlavne reportér junior a Škorík senior je unesený ponukou, pozrieť sa na vežu kostola k zvonom. Až po zvony sa všetko výrazne podobá na ostatné kostoly, ktorých veže som navštívil. Prekvapenie nás čaká až vyššie. Miestnosť nad zvonmi je pohodlnou izbičkou so stolíkom a posteľou. Výkladu nášho sprievodcu sa nestíhame čudovať. Ešte stále je zachovávaná tradícia trúbenia na všetky štyri svetové strany z okienok veže. A ešte aj dnes v prípade požiaru hasičov navigujú zvukovými signálmi a vyvesenou zástavkou v smere požiaru. Medzičasom pán zapína elektricky ovládané zvony a my si už obzeráme Nadlac z najvyššieho bodu, kam sa môžeme dostať po vlastných. Deniska ešte zaujíma čo je fakt na samom vrchu vežičky a už po drevených schodoch pomaly zostupujeme dole. Atrakciu dnešného dňa chváli aj pán Škorík a samotný dovtedy unavený Denisko hovorí, že ho veža tak prekvapila, až zabudol na únavu. Ďakujeme za výbornú prednášku nášmu sprievodcovi a ešte krátko jazdíme po mestečku. Večeriame v slovenskej KOLIBE nachádzajúcej sa na výpadovke z Nadlacu v smere na colnicu.
Nadlac nemôžeme opustiť bez rozhovoru s odborníkmi na históriu a tak cez Martina Ternényiho telefonicky kontaktujeme pána Jána Lehoczského a Jána Kukučku, ktorí sa k nám pridávajú na malé občerstvenie. Sme radi, že nemajú problém niečo zaujímavé o histórii Slovákov v Nadlacu povedať nám na kameru.
V neskorých večerných hodinách opúšťame Rumunsko a cez celé Maďarsko smerujeme domov. V Seredi sme asi hodinu po polnoci plní dojmov a úcty k ľuďom, ktorí ani po dlhé storočia nezabúdajú na svoje korene.
V Nadlacu sa stretneme tento rok pravdepodobne ešte raz a to v máji, kedy Slováci oslávia 210 výročie príchodu na dolnú zem.
Videorozhovor so stredoškolským učiteľom Jánom Kukučkom prinášame. Fotografie dokumentujú diaľnicu cez celé Maďarsko, ktorú najmä čo do značenia možno označiť za výbornú.
www.nt-tv.eu/sk je internetova stranka miestnych informacii z Nadlaku a pre nadlacanov.... Tuna si mozete precitat alebo pozriet najcerstvejsie informacie z Nadlaku.
Bolo to v roku 1985. Išiel som na dovolenku do Bulharska. Samozrejme s tým, že tankovať budem lacný benzín hneď v Rumunsku za hranicou. Omyl. Prvá benzínka až v Arade. Našťastie talóny na benzín som si kúpil na hranici.Asi dva kilometre pred benzínkou sa minuli aj výpary v nádrží. No prúser ako Brno. Vtom zastane auto idúce smerom na Arad, ja pohotovo po nemecky- odpoveď žiadna, hneď maďarsky- úsmev na tvári a odpoveď vodiča ma div nehodila na zem. Veď mi tuná aj po slovensky. Oči som vyvalil. Vedel som o Slovákoch v Maďarsku, ale o Slovákoch v Rumunsku som nemal ani páru.Nakoniec som tam našiel takto fratella. Teda brata.Potom som tam chodieval každý mesiac na víkend, čo pre domácich bolo neuveriteľné, že môžem do Rumunska cestovať, kedy sa mi zachce.Dokonca som tam prežil revolúciu a zostal pracovať dobrých 10 rokov po revolúcii.Hodne mladých z Nadlaku študovalo na Slovensku, okrem Ondra Štefanka som tam spoznal aj profesorov Miška Tušku,Janka Kukučku, Janka Lehockého, Rudka Molnára, Dagmar Máriu Anocu a veľa iných super duší z Dolnej Zeme.Keby som mal všetkých napísať tak zaplním celú stránku.
Samozrejme nemôžem zabudnúť na terajšieho "šéfa" slovákov Packa Hlásnika a samo nemôžem vynechať ani Ioana a Danku Drieňovských.
Milá shelley, odporúčam vytvoriť novú rubriku, ktorá by sa volala trebárs "Gramatické okienko" alebo " Päť min. so shelley o slovenčine". Bola by to vďačná téma na celý rok! Som presvedčený že Vám p.Majko vyjde v ústrety.
Pri pozeraní týchto fotiek si spomeniem ako som chodil k strýkovi do Segedína a k sestranici do Hodmezovasarhelu,moji rodičia aj starí rodičia sa presidlili v r.1947 na Slovensko z Pitvarošu, tak niečo ma s týmto krajom spája. Dík za super reportáž a fotky.
shelley | 02-04-2013 17:53:26 | - srdecna vdaka za Vase pripomienky. Vsetko ma vsak svoj ucel. Na internete urcite. Niektore nazvy pisem dokonca v povodnom zneni - aj v arabstine, hebrejsky ci v azbuke.
Evidentne mate vztah ku gramatike, nemate zaujem urobit sem tam nejaku korekciu clankom?
Málo tu žijúcich Slovákov sa zaujíma o našich dolnozemských rodákov. Vďaka za reportáž, pán Majko. Názov dediny má svoj slovenský prepis ( ako ho uvádzate v info), neviem teda, prečo ste ho nepoužili aj v texte. Nie Nadlac, ale slovensky NADLAK. Nepovieme NOVI SAD, ale Nový Sad.
Výborný článok,výborná reportáž! Škoda len, že veci obsiahnuté v tomto článku si (súdiac podľa reakcií) vie oceniť len málo čitateľov. Obyčajne to "dosvieti" každému, až keď sa ocitne v cudzine na "domácej pôde". Slovákom z Nadlaku palec hore!
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.
.png)
.jpg)
01. 04. 2013 22:58:59
Miloš Majko | 03-04-2013 11:19:31 
.png)
.jpg)
.jpg)
.png)
