Ak 10. december ´89 roku náhodou aj nebol dňom najstudenším v roku, určite tých desať pod nulou dalo viacej ako stotisícke ľudí kráčajúcich pešo do rakúskeho Hainburgu riadne zabrať.
Drvivá väčšina z nich prekročila štátnu hranicu vtedy ešte stále socialistického Československa smerom na západ po prvý raz. Rukami sme odtlačili mohutné závory tvoriace železnú oponu a vykročili sme za slobodou. Väčšina z nás ešte nepoznala nasledujúce kroky, no každému bolo jasné to, že chceme, aby boli slobodné. Masa ľudí prekvapila aj samotných rakúskych obyvateľov, nedali sa však zahanbiť a priamo z otvorených dvorov vlastných rodinných domov, svojich nových susedov ponúkali teplým čajom a vítali s úprimnou radosťou. Na nábreží Dunaja svojim prejavom už slobodných občanov ČSSR privítal primátor Viedne Helmuth Zilk a vedľa neho vieru v lepšiu budúcnosť v spoločnej Európe vyjadrili Ján Budaj a Milan Kňažko. Spoločne symbolicky poklopali po kameni symbolizujúcom vstup Československa do Európy. Vyslovene slzy do očí nám vtlačil Karel Kryl svojim songom "Bratříčku nevzlykej..." - loď na ktorej sa nachádzal a z ktorej megafónom live spieval, zastavila uprostred Dunaja a zvukovým mostom asi najznámejšej Krylovej skladby, symbolicky spojila obidva brehy plné jasajúcich ľudí. Tí na Československej strane sa zhromaždili v oblasti Devína a ešte stále boli ohradení ostnatým drôtom. Medzi štátnymi zástavami a tešiacimi sa tisíckami ľudí bolo vidieť vojakov-pohraničiarov na strážnych vežiach. Bolo to úprimné - vtedy áno. Spolu sme prežívali niečo neopakovateľné.
Udalosti nasledujúcich dní nabrali na obrátkach a začali sa písať nové dejiny nového štátu a nové osudy väčšiny z nás.
Práve dnes od onoho dňa uplynulo dvadsať rokov. V podstate sa vymenila generácia. Máme slobodu, žijeme v samostatnom štáte - Slovenskej republike. Sme členmi Severoatlantickej aliancie, Európskej Únie a sme hrdí na to, že patríme do elitného klubu ekonomicky vyspelých krajín Európy. Mnohí zabudli lebo zabudnúť chceli, iní by si možno aj chceli pamätať, no sú príliš mladí, aby z danej doby mali pamätať čo. Hovorím s dnes už dospelými ľuďmi krátko po vysokej škole a ich neznalosť danej doby ma núti uvedomiť si svoj vek. A uvedomiť si, že mladí napriek tomu že v danej dobe nežili - nesmú brať ako samozrejmosť stav, v ktorom žijú dnes. Musia vedieť, že pred ani nie štvrť storočím slobodné prejavovanie názorov, vierovyznania, cestovanie po svete či bežný tovar v obchodoch nebol samozrejmosťou. Mali by vedieť, že na to, aby oni mohli bez akéhokoľvek rizika čítať tieto riadky a mať možnosť slobodne sa k nim vyjadriť, niekto sa musel vzoprieť vtedajšej komunistickej moci a riskovať slobodu a budúcnosť vlastnú. Musel sa postaviť pred davy ľudí a ukázať im osobnú odvahu a smer, ktorý nám a našim deťom umožní lepšie žiť. Mali by vedieť, že medzi nami boli ľudia, ktorí s ŠTB - akmi za chrbtom a hrozbou ďalšieho väzenia zodvihli hlavy a naučili to aj ostatných.
- - -
Bratislavská reštaurácia-kaviareň Roland. K rezervovanému stolu si prisadá síce o dvadsať rokov starší, no vždy elegantný predstaviteľ revolučných dní ´89 roku, Ján Budaj. Asi v dvojhodinovom súkromnom rozhovore sa dotýka oných dní z pohľadu toho najzainteresovanejšieho - spoluzakladateľa VPN (Verejnosti proti násiliu) toho, kto novodobé dejiny našej vlasti skutočne tvoril. Vlastnou disidentskou minulosťou, pobytom vo väzení, rozsiahlymi ochranárskymi aktivitami a následne na námestiach plných ľudí, ktorí štrnganím kľúčov povedali totalitnému komunistickému režimu - naveky dosť!
Ján Budaj rozpráva a zároveň počúva. Nie, nechceme tuctový uhladený rozhovor v štúdiu. Chceme realitu. Aj v už spomenutom Hainburgu keď stál na traktorovej vlečke, aj vtedy to bolo o realite tých dní, danej doby. Možno aj práve preto to bolo také presvedčivé a práve preto tých viacej ako sto tisíc ľudí v neskutočnej zime dobrovoľne a hrdo v deň ľudských práv na rakúsky breh Dunaja prišlo a počúvalo.
A ja dnes verím, že hlavne mladí čitatelia našich novín budú rovnako pozorne počúvať toho, kto svojimi postojmi a konaním k demokracii v našej vlasti urobil prvý a ten najvýznamnejší krok. Jánovi Budajovi za rozhovor srdečne ďakujem. Fotografie: - autentické zábery z pochodu do Hainburgu zo dňa 10. decembra 1989 - fotografie z manifastácií konaných v revolučných dňoch roku 1989 - námestie SNP Bratislava - ľudová tvorba - podchody v Bratislave - prvá návšteva Václava Havla, prezidenta ČSFR v Bratislave - z rozhovoru s Jánom Budajom - 09. december 2009
Poznámka autora: Ospravedlňte prosím kvalitu diapozitívov. Ide o originálne materiály z vlastného archívu a materiály používané v danej dobe sú podstatne odlišnej kvality, na akú sme zvyknutí dnes. Napriek tomu si autorské zábery cením a verím, že danú atmosféru aspoň trochu vystihujú.
Fotogaléria k článku:
Popis: Jan Budaj - Hainburg, 10. december 1989, Medzinárodný deň ľudských práv
Popis: Ján Budaj si prezerá fotoarchív, ktorý je uverejnený v tomto článku
Keby si celý vývoj sledoval pozorne od 89teho task by si sa nemusel tak blbo pýtaľ.Komanči sa pretransformovali hneď. Keby to tak nebolo a vďaka Gorbimu tak by sa zopakoval 68 r.v horšom meradle.
Aký oosobný prospech podľa Vás získali pre seba Budaj a Kňažko po nežnej revolúcii? Komunisti už mleli z posledného.
Komunisti sa pretransformovali až o desať rokov neskôr do Smeru
Pekny clanok *yes* osobne tiez patrim k tym, ktori tuto dobu sice zazili, ale moc si nepamataju. Myslim, si ze je potrebne, aby na tento medznik v nasich dejinach mladi ludia nezabudali. Inak nam hrozi, ze o niekolko rokov budeme musiet revoluciu zopakovat...
Pán Budaj a Kňažko nebojovali v 89tom za slobodu,ale v prospech seba samých.To nebola žiadna zamatová revolúcia,ale po viacročných prípravách vďaka Gorbačovovi sa komunisti pretransformovali na demokratov.Nikto z týchto pánov a im podobným nemajú na tom žiadnu zásluhu!Len kvákali na vopred pripravenej akcii.Všetci veľmi zbohatli na úkor obyčajných ľudí.Pán Majko dobre napísal,nepotrebujeme vládu aby nás dirigovala a viedla ako slepca,ale aby nám zabezpečila podmienky pre život,podnikanie,odpočinok,rýchlu vymožiteľnosť práva,moderné zdravotníctvo,zabezpečený chod príslušných úradov pre život občanov!Pýtam sa máme toto všetko po dvadsiatich rokoch?Čo sa ešte musí stať aby sme to mali?
Vynikajuca diskusia, uz som mla pocit (najma po citani SN), ze v tomto meste ziju ludia, ktori by sa asi najradsej prebudili v dobe spred 20 rokov. A radi pouzivaju nezmyselny argument: ze co mladi ludia mozu vediet o zivote v socializme, no... Vezmime to takto: tiez som nezil v obodobi fasiszmu, ale viem, ze tato ideologia bola smrtonosna...
Nečital som ešte nič, stychto príspevkov...Mna skor zaujima "preco sa pan Budaj stiahol s politickej sceny....Pytam sa: zamerne? ak zamerne prečo?::::
Politika je krasna ak sa na nu pozerate s určitého uhlu.
Tak pozerajte repor.............
Velmi dobry clanok ;-) a fotodokumentacia je vynikajuca,takze palec hore *yes*
a mam pocit, ze sa za byvalym rezimom cnie povacsinou len ludom, ktori nemaju ambiciu nieco dokazat , ktori by boli najradsej, aby sa o nich stat staral, ktori nemaju svoj nazor a potrebuju, aby im niekto povedal, co maju robit a co si maju dokonca mysliet. Bolo by zaujimave, keby existoval taky nejaky specialny prepinac rezimov, aby sa trebars na tyzden vsetko ako keby vratilo pred rok 89..mozno by si viacero ludi viac cenilo dnesnu dobu ;-) lebo mam taky pocit, ze slovaci maju geneticku vrodenu zabudlivost. Staci sa len pozret na zlozenie NRSR a nasho cteneho pana prezidenta..
Našim ľudom už zo zvyku je potrebné len čo najviac nasľubovať a budú voliť toho správneho papulistu /populistu/. Dôchod sa zvýši iba o 3 %, klienti nebankových subjektov nebudú odškodnení, ale keď im to Robertko správne zdôvodní tak ho volť budú.
Osobu Jana Budaja som volil zamerne a prave jeho povazujem za toho najspravnejsieho lidra. Vilo, mozno by bolo dobre, keby ste si informacie pred uverejnenim preverili, pretoze niektori policajti OO PZ uz dalsie TO psychicky asi nezvladnu. A pripadny dalsi pokus OO PZ riesit TC ohovarania formou priestupku, nase mesto preslavi minimalne ako uz povestny stlp...
Dovolim si citat:
"Až v roku 2007 sa v archívoch ÚPN našla oficiálna "Správa ŠtB o činnosti za rok 1980", kde sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom J. Budaja, s ŠtB nespolupracoval ale konal proti režimu."
Viacej napr. na: www.osobnosti.sk
kto vie ci sa dochodci spamataju aspon po tom, ako im v novom roku klesnu dochodky. Fico si uz ich hlasmi je isty, uz ich nepotrebuje?Alebo staci len slubit, vska splnit netreba...
V prvom rade dakujem za konstruktivny prispevok. Kazdy zazije tolko, molko zazit chce. Zalezi to od zaujmov, poovolania, znamych s ktorymi sa clovek streta, cestovania ci vyuzivania volneho casu. Inak povedane, aj dnes poznam ludi, ktori boli najdalej mozno v trnavskom Tescu na nakupoch (mozno iba v seredskej Vrave), stretavaju sa vylucne s najblizsou rodinou a jedinou starostou je prebranie si mesacnych socialnych davok a nasledne zohnanie lacneho alkoholu. Po uradoch chodit nemusia, co by tam nakoniec aj robili... Zavidia kazdemu uplne vsetko, no preto aby mali oni sami cokolvek nad moznosti uz spomenutej financnej podpory statu-teda nas vsetkych, nie su od revolucie ochotni a po tolkych rokov hnitia doma uz ani schopni urobit uplne nic. Ich zivot im vyhovuje a kedze niektori nemaju platne ani doklady, predpokladam, ze v tomto zivote vela dokazat uz neplanuju.
Ani moji rodicia neboli v KSC a postavili rodinny dom. Ale pamatam, ako otec na cement chodil stat o 4 rano, resp. si ho sam musel vykladat priamo z vagona na zeleznici, ked ho pristavili. Je fakt, ze som vypichol hlavne negativa - povedzte, nenapisal som pravdu? Jasne ze som mohol pisat aj to, ze sme postavili aj cesty, zeleznice, mali sme aj skodovky, ziguliky juhoslovanske zastavy. Nikto nezomrel od hladu. Kazdy musel byt zamestnany, inak by bol odstihany za prizivnictvo. To, ze v zamestnani nic nevytvoril? Ze robil zmatky a kazil vsetko co mu doslo pod ruky? Ze bol neshopny? Hlavne ze bol v BSP, ta ho mala prevychovat. Toto je klad socializmu? Vidime, kam rovnostarstvo a to, ze sme sa maili vsetci zhruba rovnako dospelo. Su tu stotisice ludi, ktori su neschopni o seba sa normalne postarat. Uzivit rodiny a hlavu namiesto rozmyslania pouzivaju fakt iba na nosenie capice. Aaaale deti robit vedia. To ano. Z coho ich uzivia? S tym si hlavu nelamu.
Zazil som to vsetko co som popisal- samozrejme aj to, ze mi na tyzden ako stredoskolakovi stacilo 50 Sk vreckoveho a to na listok do Trencina, moje oblubene male cokoladky Rumba a na obed v restauracii u Matusa Caka na namesti - vyprazany syr s hranolkami a kofola boli za 7,50. Bezne stacila dobra husta sosovicna alebo fazulova v stanicnom bufete za 90 halierov. Netvrdim, ze sme neprezili, ale aj v Severnej Korei vela ludi prezije hladomor, ktory im hrozi. Aj v Rumunsku vacsina prezila. Ale zivot je kratky na to, aby som prezival. A ze to mozno 95 percentam vyhovuje a staci? Je to ich volba. Ze necestuju lebo na to nemaju? Nech mnohi z nich neslopu jak prasce a nefajcia. Nech pohnu rozumom a necakaju na postarku, kedy prinesie podporu. Nech sa aj im zda byt den kratky a statny sviatok za premrhany cas kedy nikto nepracuje. Krasou sucasnosti je, ze si mozeme vybrat. Volba je na nas samotnych. Prirodzene ze vsetko je ovplyvnovane okolitymi vplyvmy a dianim, rozhodnutiami inych, no treba sa sustavne prisposobovat a hladat cesty. Denne zazivam viacej, ako ten, co po prichode z prace sadne za televizor alebo iba precita noviny. Preto, lebo chcem. Lebo v case ked on spi, ja tvorim ci rozmyslam ako sa mat lepsie. A prirodzene ze nie som sam. No nie sme vo vacsine. - Viacej vidiet a poznat. Nechcem o tom ako vyzera cojaviem Hong Kong iba snivat - chcem ho navstivit a zazit. Nie s prvou triedou ci s CK za 150 000 aby som sa potom cely zivot mal cim chvalit. Da sa aj do 30 000 vcitane leteniek a ubytovania. Cez pol sveta! No su ludia, ktori za tie iste peniaze radsej budu kazdy rok jazdit do Chorvatska ci Bulharska a to este na jedno miesto. Kazdy z nas mame moznost vlastnej volby. A to je dobre. Tu sme za bolsevika nemali. Nepotrebujem stat a vladu aby ma dirigovala a viedla ako slepca na kazdom kroku zivotom. Staci aby vytvorili podmienky na zivot, podnikanie, odpocinok, rychlu vymahatelnost prava, moderne zdravotnictvo, zabezpecili chod nevyhnutnych uradov pre zivot obcanov. Nie pre zamestnanie svojich blizkych ci svojich poslusnych partajnikov. Budme samostatni a nehladajme stale nejakeho vodcu. Zatial ziaden z nich neuspel a z dlhodobeho hladiska ani neuspeje. Lebo vsetko sa sustavne vyvija, iba vodcovia nevedia, kedy je cas na zmenu. Nevedeli to ti predrevolucni a ani po nej. Skoda pre nas ale aj ich samotnych.
Miloš, myslím že ste dosť mladý na to, aby ste to čo píšete, v takej intenzite zažili na vlastnej koži a s toľkým rozhľadom. Popísali ste starý režim tak kriticky, že keď si ho prečíta neznalý, tak si povie ako mohli tí ľudia prežiť. To čo písal Vilo o tých istotách, to potrebuje najpočetnejšia vrstva obyvateľstva a to je spodná vrstva, ktorá je v našej republike najväčšia a ktorá najviac znáša tieto výdobytky demokracie. Demokracia aká je u nás vyhovuje len najvyššej vrstve. Moji rodičia neboli komunisti, boli obyčajní robotníci, nikdy neboli v žiadnej strane , ale si žili vynikajúco, postavili 2-poschodový dom, vychovali a zabezpečili 3 deti. Na dovolenky a prázdniny sme chodievali. A že sme nemohli ísť do USA, Japonska? a načo . veď ani teraz 95% obyvateľstva sa tam nedostane, proste nato nemajú. Nie som za ten socialistický režim, ale nebolo tam zle. Z toho režimu ste vypichli len zlé stránky, ale aj z tejto demokracie by sme mohli vypichnúť ešte viac negatív ako ste ponúkli vy. pekný deň
Chvila casu mi umoznuje zamysliet sa, co som to vlastne mal za socializmu za istoty...
- viac menej pracu. sice bez akejkolvek sutazivosti - prakticky sa clovek nemusel pretrhnut od rozmyslania, stacilo chodit do zamestnania. aktivita navyse sa trestala nalozenim roboty aj za lenivych kolegov - samozrejme na plate svoj prinos k zveladovaniu socialistickeho majetku aktivny clovek nepoznal.
- ziadne cestovanie! - teda, aby som neklamal, socialisticke krajiny relativne bolo mozne precestovat. Od svojich 5 rokov som bol asi tak 50 x v Budapesti - Coca Cola ci normalny sveter sa samozrejme zisiel. Je fakt, ze vlastne peniaze zamenene za forinty menej vynaliezavi jedinci museli pasovat v konecniku pripadne inych telesnych otvoroch, no ak sa peniaze podarilo do Madarska dostat a pred odchodom rychlika z niektorej Budapestianskej zeleznicnej stanice nenastupila kopa colnikov s igelitovymi vrecami, bola dost velka pravdeporobnost ze ztovar nakupeny za vlastne zarobene peniaze, aj cloveku zostane. Ak colnici nastupili, bolo neskoro a my sme vedeli, ze tasky vybielia tak, ze malemu bratovi nedonesieme zial ani zuvacky. Medzinarodna spolupraca socialistickych colnikov fungovala dokonale. Ohradzali sme sa aj v ramci tych par exotickych krajin,ktore si medzi sebou hrdo hovorili - socialisticke...
- precestoval som vsetky dostupne socialisticke krajiny - pri ceste do Polska na colnici v Trstenej - to si zapamatam do smrti - niektorym zo zajazdu tie konecniky skutocne prezreli a schovane peniaze im zabavili.
- mal som istotu, ze na zapad sa dostanem iba ak risknem zastrelenie alebo vynimocne na devizovy prislub - raz sa to podarilo, hrda socialistická republika nás vystrojila 50 USD a to sme boli radi, ze vobec mame sancu na 5 uzasnych dni socialisticku rezervaciu opustit. Protitankove zatarasy, ostnaty drot, 5 kontrol autobusu od terajsieho Auparku po prechod Berg - clovek hned pochopil, ze vydobytky socializmu treba pred imperialistickym zapadom chranit ako oko v hlave ;-) ;-) ;-)
- cestovanie s CK relativne slo, no zajazdov bolo malo a cez znamych boli rozchytane sice az po vydani dovolenkoveho katalogu, no zasadne pred prvym otvorenim pobociek.
- pravidelna vyplata - 1500 Kčs vela nebolo, ale koniec koncov naco aj... Toaletny papier bol v drogerii iba sporadicky a rady na neho boli take dlhe, ze sa vam jednoducho nesmelo zaziadat pouzit ho, lebo aj to bolo treba planovat. Mandarinky a pomarance (na tych Kubanskych sa dorezat konca supy nebolo skoro ani mozne) boli iba pred vianocami a aj to iba v obmedzenom mnozstve. Kiwi som v rakusku v 1985 roku povazoval za zemiaky, nektariny som nepoznal a tak som uz spomenute dni stravene mimo rezervaciu jedol banany s cokoladou. Aj jedno aj druhe som v tej kvalite zase jedol az po revolucii.
- socializmus ma naucil cudovat sa vsetkemu moznemu - za hranicami som nechapal techniku v obchodoch, v kazdom elektre bolo viacej farebnych televizorov ako u nas v celom kraji a dokonca ani jeden z nich nebol velkosti dvojdielnej spalnovej skrine. Nechapal som dvere otvarane fotobunkou, ani igelitove tasky, ktore k nakupom rozdavali v obchodoch zadarmo
- nechapal som, ako je mozne, ze auta nie su na poradovnik ako u nas a ze na tovar normalnej kvality nie je nutne otvarat TUZEX
- ked sa clovek fakt napadmi chcel realizovat - dalo sa - Socialisticky zvaz mladeze poskytol moznosti ako urobit nieco rozumne, no zase len v sulade so vseobecne zauzivanou ideologiou a v ramci devizovych moznosti akoze rozvijajucej sa socialistickej ekonomiky
- studium bolo zadarmo, no vacsinu diplomov civilizovany svet aj tak neuznaval
- zdravotnictvo - sanitky boli vybavene horsie, ako dnesne bezne osobne auta - inak povedane, technikou a pristrojmi neboli vybavene vobec. Jedna sanitka v Rakusku alebo Nemecku bola vybavena lepsie, ako u nas bezna poliklinika...
Ale netreba az tak velmi lamentovat, neboli sme na tom zase az tak zle. V Sovietskom zvaze vo vacsine krajiny snad ani len netusili ze Lenin uz nezije, chlapi boli v armade alebo Milicii a zeny hadzali lopatou na stavbach strk do miesacky. Zakladna vojenska sluzba bola aj 5 rokov a pre tych menej chapavych sa na dalekej Sibiri mohla natiahnut na vazne dlhy cas. Bulhari mali svoje hufne navstevovane more, no obchody mali este prazdnejsie ako my a v Rumunsku Securitate obcanov nespokojnych s rezimom jednoducho hromadne postrielala a takto zlikvidivanu dedinu buldozery zahrnuli zeminou. Preto pocas ich revolucie (bola ovela krvavejsia ako ta nasa nezna) svojho neomylneho prezidenta Nikolae Caucesca s jeho fesandou zastrelili hned, ako ho prví vojaci objavili. Dobre urobili, aspon ho nemusia normalni ludia dodnes zivit. Ak by to nespravili , mozno este teraz by tajni sledovali tajnych a ti dalsich tajnych a narod by dalej zomieral od hladu - bol som tam za socializmu 5 x - viem o com hovorim. V NDR mali okrem Trabantov a Vartburgov vrciacich a dymiacich ako rozzureny vysavac vyhodu len jednu - ak sa niekomu podarilo prejst cez minove pole chraniace hranice socializmu, vacsinou uz mali niekoho na zapade. Nuz, boli to Nemci. Ale vedenie statu mali tupe ako my - boli predsa sucastopu rovnakeho systemu. Vyhodu mali ti, ktori svoju cest a charakter vymenili za relativne bezstarostny zivot. A zili kredom - neokradnes stat, okradnes vlastnu rodinu...
Je mi jasne, ze kazdy citatel sa s mojim vykladom nestotozni. Neberiem mu pravo na nazor, prosim, neberte ho ani mne.
Dakujem.
Keďže sa tiež volám Viliam, chcel by som iba čitateľov požiadať, aby ma ani náhodou nespájali s príspevkom, uverejneným v tejto diskusii pod nickom Vilo.
Ďakujem... a Miloš, držím ti palce. :-)
Som velmi rada, že sa publikujú články ohladom revolúcie ´89. Mam 17 rokov, mám podnikateľského ducha a viem, že v tej dobe, by sa mi nejaký úspech asi nepodaril. Myslím, že veľa mladých by si mali čítať takéto články, aby si vážili demokraciu, a ďalej ju rozvíjali, čo je ešte stále a dlho bude u nás potrebné :)
Som jeden z tých, na ktorých sa vo svojompríspevku z 16:46 odvolávate. Vzhľadom na svoj vek a skúsenosti som schopný porovnávať dnešok so socialistickou minulosťou. Pán Budaj /Kňažko a iní/ za slobodu i keď nie so zbranou, ale určite bojovali. Ak by sa tento boj nebol skončil úspešne,ešte dnes by všetci zaangažovaní mali zabepečené "sociálne istoty" v komunistickom väzení. Nežili sme zrovna v klietkach ako zvierata, ale nedá sa povedať, že by sme boli za socializmu slobodní. Opakujem, že som jednoduchý človek, zaradený do väčšiny na ktorú sa odvolávate.Moje životné podmienky sú však ďaleklo lepšie, ako za socializmu. Každý svojim spôsobom nesieme zodpovednosť za to ako sa máme. Už napríklad tým, že sme si dobrovoľne zvolili aby nám určovali cestu do budúcnosti ľudia, ktorí si vôbec nevšimli november 1989.
Neviem presne o aké vystúpenie p.Budaja ide, ktoré tu spomína Viliam. Zato jeho niekoľko poznámok k udalostiam z r.89 i k osobe samotného J.Budaja stojí za zamyslenie.
1. Slovenskej verejnosti je myslím dosť známe, aké prechmaty a špinavosti sa diali v archívoch ŠtB ihneď po voľbách s cieľom odstrániť akéhokoľvek politického oponenta či konkurenta. Ukážkou takýchto praktík bol náš pán bývalý premiér, ktorého sa treba spýtať, ako sa dajú odstrániť spisové dokumenty napr. z Tisovej vily
2. Na Vašu otázku „Žili sme pred tým ako zvery?“ možno spokojne odpovedať že ANO. Rozdiel bol azda len v tom, že zvieratá nemali takú veľkú klietku stráženú ostnatým drôtom pod napätím akou bola ČSSR. A ak aj nejaké zviera uniklo z klietky von, nestrieľalo sa po ňom tak, ako to robili vojaci slúžiaci socialistickej vlasti. Ten pamätník obetiam komunizmu na sútoku Moravy a Dunaja pod Devínom je toho veľavravným dôkazom
3. Pýtam sa Vás, kto je zodpovedný za chod štátu a (ne)poriadok v ňom. Regulárne zvolená vláda a parlament, alebo nejaký jedinec-politik, ktorý sa nebál otvorene postaviť proti totalitnému policajnému štátu, akým nepochybne bývalá ČSSR bola a ktorého prezlečení komunisti odstránili praktikami, ktoré sa chodili učiť od súdruhov z KGB v Moskve?
4. Odpoveď na Vaše neprehliadnuteľne boľševické otázky ohľadne životnej úrovne pred r.89 a teraz dalo už šestoro parlamentných volieb, v ktorých sa voliči slobodne vyjadrili. Nešťastím tejto krajiny je, že až v štyroch prípadoch ľudia tejto krajiny dali na populistické reči časti politikov, ktorí akoby zabudli, komu platili členské príspevky pred r. 89
Váž. Pán Viliam, ak by zostalo po starom, za čím Vám je akosi ľúto, dnes by ste iba počúval o internete zo správ Slobodnej Európy a od niektorých súdruhov z ÚV alebo KV neomylnej to strany proletariátu (a potom aj ostatných). Takéto myšlienky by ste mohol šíriť (po večeroch) iba ak po poštových schránkach v nádeji, že Vás nikto nebonzne. Svojim príspevkom ste navodil tému, ktorá by pokryla oveľa viac, než je tu napísané. Ale nechcem byť zbytočne obšírny. Aj tak Vás to nevyvedie z omylu, v ktorom žijete.
Váš radový občan Hombre
Súhlasím s tým že je to zaujímavé. Pán Budaj nás tu ohuruje a straší nejakou neslobodou, utláčaním, väzením proste hrôzou. Asi nebol správne zvolený protagonista na spomienku na november 89.On sám sa bohužiaľ nemohol asi dostať inak s područia ŠTB, len účasťou v procesoch novembra 89. Jeho pozitívna lustrácia je toho dôkazom. Ako vlastne sa obyvatelia tohto štátu dožili novembra 89, keď tu vládli také strašné podmienky, ktoré p. Budaj opisuje? Krásny výraz " Sloboda stojí zato " ma evokuje k jednej otázke: Žili sme predtým ako zvery? Nebodaj v klietkach? Treba sa spýtať jednoduchých ľudí, ktorí môžu porovnávať. Nikdy nie je reprezentačnou vzorkou človek z horných desaťtisíc, čo p. Budaj jednoznačne je. Naopak on jeden z tých , ktorí sú zodpovední za naše dnešné životné podmienky, ktoré sa v mnohom nedajú porovnávať so životnou úrovňou a istotami pred novembrom 89.Treba sa na úspechy posledných 20 rokov spýtať radových občanov, dôchodcov, mladých začínajúcich rodín jednoducho väčšiny.