Skupina odvážnych nevidiacich sa vybrala na cestu Slovenskom
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska |MM| Štyria nevidiaci sa túto nedeľu 15. apríla vydali z Hlavnej stanice v Bratislave na cestu po Slovensku. Počas piatich dní navštívia Košice, Poprad, Liptovský Mikuláš, Žilinu a Trenčín. Sprevádzať ich budú len vodiace psy a orientovať sa budú vďaka nahrávkam na diktafóne.
Štvoricu odvážnych cestovateľov tvorí Eva Barániková, Andrea Kujovičová, Róbert Cielontko a Juraj Práger. Cieľom inovatívneho a celosvetovo jedinečného projektu Nevidím, ale na Slovensku sa nestratím je umožniť nevidiacim a slabozrakým zažiť, čo všetko dokážu sami - bez vidiacich sprievodcov.
„Tento projekt beriem ako výzvu. Je to zvláštny pocit ísť bez sprievodu, ale chcem dokázať, že to zvládnem,“ hovorí Róbert, ktorý sa majiteľom vodiaceho psa stal na Vianoce minulého roku. „Teším sa na novú skúsenosť a príležitosť niečo zažiť“, vyjadrila sa o prechode Slovenskom Eva, ktorá vo voľnom čase hrá v divadle.
„Sme prví, ktorí vypravia nevidiacich za týchto podmienok na takúto cestu. Je to svetový unikát. Nevidiacim držíme palce a skláňame sa pred ich odvahou,“ povedala Jarmila Virágová, riaditeľka Výcvikovej školy pre vodiacich psov z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá je autorkou myšlienky zaujímavého projektu.
Cesta sa môže realizovať vďaka Dobrej Krajine, darcovskému portálu Nadácie Pontis a vďaka výťažku z minuloročného Vianočného bazáru chalaňov, ktorý organizovala štvorica známych hercov Juraj Kemka, Lukáš Latinák, Marián Miezga a Robo Jakab.
„Sme radi, že sme mohli podporiť tento netradičný projekt. Je aj o búraní stereotypov medzi vidiacimi a nevidiacimi a ukážkou toho, čo všetko ľudia so zrakovým postihnutím dokážu,“ vysvetľuje Monika Smolová z Nadácie Pontis. Nevidiaci svoju cestu ukončia v piatok 20. apríla, kedy sa na obed vrátia späť do Bratislavy.
Miesta a termíny kde sa budú nevidiaci pohybovať:
15.4. (nedeľa)
9:00 Hlavná stanica v Bratislave (odchod vlaku do Košíc o 9:34)
14:35 Železničná stanica v Košiciach (príchod vlaku z Bratislavy o 14:35)
16.4. (pondelok)
13:35 Železničná stanica v Košiciach (odchod vlaku do Popradu o 14:07)
15:22 Železničná stanica v Poprade (prichod vlaku z Košíc o 15:22)
17.4. (utorok)
13:45 Železničná stanica v Poprade (odchod vlaku do Liptovského Mikuláša o 14:12)
15:15 Železničná stanica v Liptovskom Mikuláši (príchod vlaku z Popradu o 15:15)
18.4. (streda)
13:35 Železničná stanica v Liptovskom Mikuláši (odchod vlaku do Žiliny o 14:08)
15:13 Železničná stanica v Žiline (príchod vlaku z Liptovského Mikuláša o 15:13)
19.4. (štvrtok)
10:30 Železničná stanica v Žiline (odchod vlaku do Trenčína o 11:00)
12:58 Železničná stanica v Trenčíne (príchod vlaku zo Žiliny o 12:58)
20.4. (piatok)
10:00 Železničná stanica v Trenčíne (odchod vlaku do Bratislavy o 10:32)
12:03 Hlavná stanica v Bratislave (príchod vlaku z Trenčína o 12:03)
-----------------------------------------
Zloženie skupiny
Juraj Práger (28)
Juraj je športovec a jeho vášňou je cyklistika. Bicykluje v tandeme a venuje sa jej aj súťažne. Jurajova slepota spočíva v odumieraní zrakového nervu. Presná príčina nie je známa. Prejavy sa začali už v detstve a tretiu triedu základnej školy už absolvoval ako ťažko zrakovo postihnutý v špeciálnej škole. Juraj začal neskôr študovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave špeciálnu pedagogiku a matematiku, ale pri predmete ako stereometria (priestorové útvary) už nestačila ani jeho predstavivosť. Štúdium musel ukončiť a začal študovať teológiu, ktorú v súčasnosti aj vyučuje. Juraj je majiteľom vodiaceho psa Arkusa. Cestovanie mu dáva možnosť spoznať nové miesta, zažiť niečo nové. „Toto spoznávanie bude zvláštne najmä tým, že na týchto miestach som bol ešte ako vidiaci. Chcem si sám dokázať, že to dokážem,“ hovorí Juraj.
Andrea Kujovičová (41)
Andrea je mama 20-ročnej vysokoškoláčky. V roku 2000 jej diagnostikovali diabetes a takmer okamžite sa jej začal zhoršovať zrak. Dôvodom jej praktickej slepoty je diabetická retinopatia. Zrak sa jej zhoršoval postupne, v súčasnosti má iba svetlocit a obrysové videnie na vzdialenosť jedného metra. Jej cesta do tmy bola o to ťažšia, že mala výborný zrak. Neznášala pocit, že je na niekoho odkázaná pri pohybe. Dnes je šťastná majiteľka vodiaceho psíka Adelky. Pri prvom telefonáte o prechode cez Slovensko bola práve s priateľom nakupovať. Pamätá si, že stála medzi regálmi a nedokázala ani zaprotestovať. „Na jednej strane ma to lákalo. Myslela som si, že sa to vlastne ani nemusí zrealizovať a ak áno, tak dovtedy snáď získam nejaké skúsenosti. Mala som veľmi zmiešané pocity a neverila som si, že by som bola schopná niečo také absolvovať,“ hovorí Andrea, ktorá ešte nikdy nebola nikde sama bez vidiaceho sprievodcu. Prvou príležitosťou boli tréningy v rámci projektu Nevidím, ale na Slovensku sa nestratím. Dnes ju motivuje najmä dobrý pocit, ktorý sa dostaví, akonáhle sa skupine prechod cez Slovensko úspešne podarí zvládnuť.
Róbert Cielontko (56)
Róbert bol úplne zdravý až do roku 2005, kedy mu diagnostikovali diabetes. Zrak sa mu zhoršoval postupne a ako hovorí, pomaly si zvykal. O svojich pocitoch hovorí nerád, pretože pri predstave, že už nikdy nebude vidieť, mal tie najčernejšie myšlienky. Táto predstava sa stala realitou. Dôvodom bola diabetická retinopatia. Robo v súčasnosti vôbec nevidí na ľavé oko a nemá ani svetlocit. Na pravé oko vidí na vzdialenosť asi jedného metra, aj to len obrysy. Nedávno mu kvôli chorobe museli amputovať prst na nohe. Nateraz sa podarilo stav stabilizovať. Róbert je šťastne ženatý. Lekár, ktorý ho operoval, jeho manželke prezradil, že keď sa po operácii prebral, prvé, čo sa spýtal bolo, či bude môcť chodiť so svojim vodiacim psom Aničkou. Róbert berie cestu ako výzvu. „Je to zvláštny pocit ísť bez sprievodu a chcem dokázať, že to zvládnem,“ tvrdí.
Eva Barániková (29)
Eva sa narodila so zrakovým postihnutím. Diagnostikovali jej sivý zákal a aby toho nebolo málo, v troch rokoch jej diagnostikovali aj zelený zákal a vysoký očný tlak. Navštevovala špeciálnu školu pre zrakovo postihnuté deti a neskôr vyštudovala špeciálnu pedagogiku pre zrakovo postihnutých a pedagogiku literatúry a slovenského jazyka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Evka študovala aj angličtinu a štúdium ukončila na úrovni prekladateľky. Jej videnie bolo do roku 2007 relatívne stabilizované, jej stav sa však začal zhoršovať sa. Stala sa majiteľkou vodiaceho psíka Akida aj napriek dlhým úvahám, či takúto zodpovednosť zvládne. Zvláda ju však perfektne.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









