Skoro neuveriteľné

Neoblomní skúšajúci                 

            Mišo bol nenápadný obyčajný úradník. Mal síce strednú školu s maturitou, ale keď videl ako okolo neho ľahko vyrastajú doktori politických vied, nedal sa. Pôjde študovať aj on a to popri zamestnaní, veď mal v rodine vysokých politických funkcionárov – strýka a švagra. Určite mu pomôžu, keď bude treba. Pôjde študovať právo. To bolo v minulom režime zadarmo a ešte bude mať okrem študijných výhod v zamestnaní aj plat.

                Na ústnej skúške v kancelárii skúšajúceho neuspel. Nepomohlo mu ani to, keď povedal, že je člen KSS a otec poslancom. Skúšajúci dr. Ochechula mu drzo povedal, že je sprostejší od somára a na školu nech zabudne.

                Mišo urazený hneď trielil žiadať o pomoc švagra na dôležitom straníckom orgáne. Onedlho dostal Mišo oznámenie o prijatí do školy.  Nastúpil do školy ako ostatní žiaci.

Raz cez prestávku, ktorá bola po prerušení rímskeho práva (prednášal dr. Ochechula) stál nový študent na chodbe v hlúčiku spolužiakov. Fajčili i so súdruhom prednášajúcim. Mišo si od súdruha doktora slušne, hoci prekvapujúco, vypýtal cigaretu. Potom ešte poprosil, aby mu súdruh doktor aj pripálil. Skúšajúci nad takouto slušnou drzosťou spozornel. Kam má len tohto študenta  zaradiť ...? Aha! To je on! Od šoku mu nevedel, aj keď vedel, ani na meno prísť. Hneď ho zavolal do svojej kancelárie. Vynadal mu koľko sa do neho len zmestilo. Vraj ho skoro kvôli Mišovi vyhodili zo školy. Na ten kádrový pucunk nezabudne do smrti.

Neoblomný prísny skúšajúci skrotol a ostal prítulný ako mačka. Mišo si ešte vypil pol deci fajnového koňaku a odchádzal s láskavým ubezpečením súdruha doktora, že školu určite úspešne ukončí.

                                                                     XXX

                Neoblomná bola v škole aj súdružka dr. Punčová, macherka na skúške z vedeckého komunizmu. Mišo odpovedal na otázku aký je rozdiel medzi robotníckou, roľníckou triedou a pracujúcou inteligenciou. „Robotníci vyrábajú stroje, roľníci ich používajú a pracujúca inteligencia ich projektuje.“

Okamžite ho za zlú odpoveď vyrazila zo skúšky, potom mu dala do videnia i za druhú, ale nezapísanú skúšku.

Na tretej skúške sa zdržal len asi jednu či dve minúty. Skúšajúca mu dala do indexu zo skúšky dvojku a poslala ho na najvyšší stranícky orgán, odkiaľ jej pred chvíľou volali, aby sa študent okamžite dostavil sprevádzať sovietsku delegáciu.

                Tá, pochopiteľne vtedy na Slovensku nebola, aj na Mišovu radosť, veď po rusky nevedel ani slovo.

                Na štúdium mal vtedy účinnejšie prostriedky.

Úsmevne okolo Šalgočky

                                               Nevydarený obchod

                Malá dedinka Šalgočka sa nachádza medzi okresmi Galanta a Hlohovec. Bolo to už dávno čo som tam prežil svoju mladosť a krásne časy. Keď som chodil do základnej školy , vyvádzali sme ešte ako deti rôzne voloviny. Raz sme svojmu spolužiakovi povedali, že je sprostý, lebo sa síce vo štvrtej triede naučil na hodine matematiky koľko je 6x7, ale opačne to vynásobiť nevedel ani keby ste ho zabili. Vzbúril sa, že nie je až taký dilino. Aby nám dokázal, že je macher, vystatoval sa: Vylezie pred školou na vysoký gaštan a z bútľaviny vyberie mladú sovu. Zámerne sme tvrdili, že to nedokáže, ani keby sa roztrhal na cucky. Buchol sa do pŕs a cez veľkú prestávku sa vydriapal na starý strom. Dostal sa až k diere, kde čakali mladé sovy na svojich rodičov so žrádlom. Tí mali prestávku, lebo bolo svetlo a sovy zháňajú potravu pre seba a deti v šere a v noci. Ľahká to bola cesta za sľubovaným úlovkom, hoci si sovy vybrali svoj domov asi desať metrov vysoko nad zemou.

                Keď Francko, lebo tak sme spolužiakovi hovorili, vybral sovie mláďa, skydol sa zo stromu na zem. Padol rovno na hlavu, čo mu bolo osudné. Osprostel, odvtedy sme ho posmešne nazývali SOVA. Joj, ako sa na to strašne hneval! A ešte viac sa urážali na to jeho rodičia, inak slušní a pobožní ľudia, dobre známi v celej dedine.

                Raz prišiel do dediny neznámy kupec. Rád by si tu u nás kúpil mladé prasce. Už sa nevie, kto mu z domácich poradil, že na predaj má pekné mladé prasce pán SOVA. Predáva ich lacno, lebo ich má veľa a bude rád, keď z nich niečo predá.  Treba ísť k nemu.

                Nadšený kupec, bol rád, že dostal takú  skvelú informáciu, zabúchal na dvere chovateľa prasiat. Keď sa medzi dverami objavil pán domu, kupec, aby sa presvedčil, že nezablúdil, sa pre istotu opýtal:

-          Vy ste pán Sova?

Domáci pán ostal stáť ako prikovaný k zemi a neodpovedal ako keby bol hluchý. Iba vyvalil oči.

-          Pýtam sa, či ste pán Sova, - znovu sa ozval kupec.

-          A čo si prajete? – precedil cez zuby domáci pán.

-          Prasce...

-          Počkajte! Chvíľu vydržte, hneď prídem!

Gazda, domáci pán, prišiel. Ibaže rozzúrený ako tiger a držiac v ruke vidly zahučal:

       -   Ty gauner!  Z koho si budeš robiť srandu? Zo slušného človeka?  Prežehnaj sa , lebo v momente ťa zapichnem! Rozohnal  sa a s vidlami dopredu zaútočil.

Kupec, hoci mal auto s prívesom, dal sa na útek. Cez role bežal ako svetový rekordér až do Sasinkova a bol rád, že sa od strachu nedosral.   Šťastný, že žije, zabudol aj na prasce. Už ho nezaujímali. Pre svoje auto išiel pre istotu s policajtmi. Tí mu to vysvetlili.