ŠKF Sereď mojimi očami

Už druhú časť sezóny 2011-2012 sa venujem A kategórii mužského futbalu v Seredi, na každý jeden zápas idem a snažím sa priblížiť priebeh zápasu písaným slovom aj nejakou tou fotodokumentáciou, aby fanúšik futbalu v Seredi mal informácie o každom jednom zápase a jeho výsledku. Snáď sa mi podarilo vždy priniesť objektívne informácie, postrehy a pravdivé konštatovania. V tomto smere ale musím povedať, že mám dosť uľahčenú pozíciu, lebo popisovať dianie na ihrisku keď hrá majstrovský zápas ŠKF Sereď nie je také ťažké a nemusím sa zamýšľať, z akého dôvodu mužstvo „zase“ prehralo, nemusím si klásť otázky, prečo na futbal v Seredi ľudia nechodia, prečo hráči nemajú vyplatené financie podľa zmluvy a podobne. Keby som žil v Púchove, to by bola iná káva a iné by som písal. Našťastie tomu tak nie je a počas sezóny som sa ja osobne tešil na každý jeden víkend, v ktorom hrala ŠKF a dôvod je jednoduchý: radosť z predvedenej hry a príjemné chvíle pri športovom zážitku z pekného futbalu, ktorý ŠKF produkuje doma a na ihriskách súperov.

Keď sa tak globálne pozriem na zloženie mužstva, uvedomím si jednu úplne zásadnú a podstatnú záležitosť. ŠKF má veľmi vyvážený káder hráčov na každom jednom poste a z toho plynie potom kvalita hry. Andrej Pernecký svojimi skúsenosťami, sebavedomím a vyzretosťou je istota v bráne, ale v prípadoch potreby ho veľmi kvalitne vedel nahradiť aj šikovný a mrštný Martin Šálka s citom byť v správnej chvíli na správnom mieste. Zadné rady ŠKF v podaní Mareka Guláša, Kamila Vašku, Ondreja Penciaka, Branislava Dobiša ako ofenzívneho obrancu, Mário Hudeca ako defenzívneho záložníka a Martina Bortela bol základ rodiacich sa aktivít smerom dopredu. Istota, spoľahlivosť a nadpriemerné osobné kvality hráča sú okuľahodiace a obdivuhodné v zadných radoch, najmä keď výdatne vedia zamotať súperom hlavu aj v ofenzívnej činnosti. Martin Gál, Marek Pecho, Dmitrij Korman, Tomáš Varhaník a Vladimír Gligič boli tí, ktorí v zálohe potvrdzovali nebezpečnosť rodiacich sa útočných aktivít, lebo zmes technickej vyspelosti, periférneho videnia, futbalového a ofenzívneho myslenia s rýchlosťou na lopte prinášala individuálne výkony, ktoré mnoho krát prinútili k potlesku a spokojnosti fanúšika ŠKF. Miroslav Kasaj, Tomáš Frťala, Lukáš Herák, Martin Guldan i David Vígh v útoku, to bola permanentná hrozba pre každého jedného súpera. Schopnosť presadiť sa v situácii jeden proti jednému, utiecť obrane s loptou na nohe, byť v pozícii rýchlika medzi osobnými vlakmi, to sa mnoho krát darilo. Keď nechýba ani nos na góly, zabudne sa aj na niekoľko nepremenených tutoviek, ktoré si pýtajú iba prelomiť streleckú smolu, získať kľud v zakončení a vlastné sebavedomie.

Nechcem sa miešať do individuálnych hodnotení jednotlivcov, to mi neprináleží, ale myslím si, že každý dobrý fanúšik futbalu v Seredi si celkom presne dosadí do futbalového kumštu prednosti ale aj slabiny v hre toho ktorého futbalistu ŠKF. Ostatne pohyb v kádri i nenasadzovanie jednotlivcov dáva väčšinou jasnú odpoveď na to, kto je alebo nie je prínosom kádra, samozrejme s výnimkou vynútených absencií hráčov kvôli zraneniam alebo žltým či červeným kartám. Kto vie, ako by to bolo s Adriánom Čemanom, bývalým dlhoročným hráčom extraligovej Nitry, ktorý kvôli zraneniu achilovky vynechal celú jarnú časť. Škoda, ale aj taký vie byť futbalový chlebík.

Futbalové mužstvo je jeden športový orchester, ktorého charakter, tvár a vonkajší prejav určuje tréner v prvom rade a Tibor Meszlényi  v Seredi odvádza vysoko kvalitnú prácu a to bez najmenších pochybností, to je nutné si uvedomiť, lebo práve on pozná najlepšie individuálne kvality hráčov a vtláča mužstvu futbalovú myšlienku, učí hráčov byť disciplinovaní a plniť stanovené úlohy s jediným cieľom. Vyhrávať a prinášať radosť z futbalu pre fanúšikov klubu, ktorí to potom jemu a futbalistom vracajú vernosťou a účasťou na každom jednom zápase na ihrisku súpera. Futbalový štadión v Seredi sa môže tešiť priemernej návšteve okolo 450 divákov na zápasoch A mužstva ŠKF. Viac nebýva nikde a na žiadnom štadióne III.ligy v skupine západ, o čom sa mohli presvedčiť všetci skalní, ktorí sprevádzajú ŠKF na ihriskách súperov.  Jedine Sereď má fan klub, bez ktorého hlasiviek, megafónu, klaksónov a bubnov ani nemôže byť zápas doma a vonku a mužstvo to cíti. Krásnemu trávniku, slušnému štadiónu a výkonnosti futbalistov už hádam iba nepristane ukazatel skóre a časomiera, ktorá na štadióne pôsobí nepekne a ako jeden z posledných pozostatkov toľko zatracovaného bývalého režimu komunistov. Podľa tejto časomiery a ukazateľa skóre sa na štadióne nevie orientovať takmer nikto a nikdy a žiaľ, aj v posledných Topoľčanoch, ktoré opúšťajú III.ligu sa môžu pochváliť elegantnou a digitálnou tabuľou časomiery a skóre, jasnou pre každého, kto je na štadióne prítomný.

Vďaka za dosiahnutie výsledku ŠKF za sezónu 2011-2012 patrí celému realizačnému tímu ľudí zapálených pre futbal a bez Libora Chrenku- maséra mužstva a vedúceho mužstva p.Pavla Majku by to nešlo, to musí vedieť aj iste spokojný prezident klubu ŠKF p. Robert Stareček. Asi niet objektívnejšieho hodnotenia výkonu ŠKF Sereď, ako keď som počúval z úst fanúšikov na štadiónoch súperov, že Sereď bola objektívne lepšia a hrá krajší futbal ako ich domáci klub. Žijeme v časoch, kedy kvalitný futbal pýta kvalitné finančné zabezpečenie a keby toho nebolo, nebolo by v Seredi o čom, to musí vedieť každý, preto je dobré, že vďaka sponzorom z tohto hľadiska majú všetci postarané. Bodaj by sa kvalitou rozhodovania zápasov, k tým sereďským výkonom, priblížili v budúcnosti aj niektorí páni rozhodcovia, ktorí vedia byť hanbou SFZ.