Škandály slovenského súdnictva

Ak v konkrétnej právnej veci pri rozhodovaní dôjde k zlyhaniu morálky alebo zdravého rozumu samosudcu okresného súdu, sudcov senátu odvolacieho krajského súdu, sudcov senátu dovolacieho Najvyššieho súdu SR a sudcov senátu Ústavného súdu, možno to považovať za škandál nášho súdnictva.

Napríklad, samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš rozsudkom č.k. 6 Cb/37/2009, zo dňa 14.4.2010, zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi za dodané nekvalitné pašované zemiaky (kontraband), pritom si žalovaný u neho objednal certifikovanú sadbu zemiakov C2.

Tento rozsudok potvrdil senát odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 43Cob/197/2010 zo dňa 28.októbra 2010, bez toho, aby sa zaoberal námietkou žalovaného, žežalobca nepredložil relevantný dôkaz o certifikovanosti zemiakovej sadby. V ustanovenie § 3, písm. c) Nariadenia vlády SR č. 281/2004 Z. z., je totiž uvedené, čo sa pod certifikovaným sadivom zemiakom rozumie.

Podľa zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, v § 8  odsek 2 , ani fyzická ani právnická osoba pri svojej podnikateľskej činnosti, nesmie nadobúdať rastlinné produkty, ktoré musia byť sprevádzané rastlinným pasom , bez platného rastlinného pasu – bez platného uznávacieho listu na množiteľský materiál.

Samosudca a sudcovia senátu krajského súdu tak donútili žalovaného, aby konal to, čo konať nesmie, pretože to vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona. Donútili ho, aby zaplatil za tovar, ktorý nesmel byť predmetom obchodovania. Donútili žalovaného, aby porušoval platné zákony SR.

Z uvedeného možno usúdiť, že takto mohli rozhodnúť iba sudcovia v riadnom konaní, u ktorýchdošlo k zlyhaniu morálky, alebo u nich absentoval zdravý rozum.

Dovolanie proti tomuto zjavnému, vedomému a úmyselnému omylu súdov v riadnom konaní,Najvyšší súd SR uznesením č. 3Obdo 4/2010 zo dňa 28.2.2012, odmietol, Taktiež sťažnosť pre zjavné, vedomé a úmyselné porušenie ľudských práv sudmi Slovenskej republiky, Ústavný súd SR uznesením č. IV. ÚS 474/2012-32, zo dňa 18.9.2012, neoprávnene odmietol a vyhlásil, že sťažnosť jej zjavne neopodstatnená.

Logický možno dospieť k záveru, že takto mohli rozhodnúť na najvyššom a ústavnom súde iba sudcovia, u ktorých došlo k zlyhaniu morálky, alebo im absentoval zdravý rozum.

Podobný škandál je opísaný v článku „Justičná fraška“

http://blogy.hnonline.sk/stefan-stefanides/justicna-fraska

Takýchto prípadov na Slovensku je na tisíce, ale občania o nich nevedia, lebo všetci odborníci na právo a tí, čo tvoria verejnú mienku o tom mlčia. Ak to napíše poškodený, tak laická verejnosť ho považujú za kverulanta.

U susedov sa nášla prvá lastovička, keď morálna vedecká autorita, ak keď nie z právnej oblasti, otvorene k tomu vystúpila a poukázala na absenciu morálky a rozumu v súdnictve v Čechách.

Viacej tu: https://www.youtube.com/watch?v=pDlW97Mo3aw

Na Slovensku sa na podobnú morálnu vedeckú autoritu. Tento stav odmietajú riešiť všetky naše ústavné orgány.

Viacej tu:

http://seta.blog.pravda.sk/2013/01/21/peicne-nepravo-v-parlamente/

Orgány činné v trestnom konaní miesto toho, aby ochránili zákonom chránené právo poškodeného, tak mu porušia ďalšie jeho práva.

Viacej tu:

http://seta.blog.pravda.sk/2013/02/08/prava-tvar-generalnej-prokuratury/

Tento stav nerieši ani prezident a ani minister spravodlivosti, pretože vraj na riešenie týchto škandálov nemajú kompetencie. Aj samospráva súdov – Súdna rada SR tieto škandály odmieta riešiť z dôvodu premlčania, pretože uplynula šesťmesačná premlčacia lehota od pochybenia sudcov.. Nastoľuje sa tú však otázka, či absenciu morálky, alebo absencia zdravého rozumu u sudcov možno premlčať.

Ak poškodený žaluje Slovensku republiku za nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup sudov a orgánov činných v trestnom konaní, tak škandál sa zopakuje.

Podľa ústavy každý občan má právo obrátiť sa pri ochrane svojich práv na nezávislý a nestranný súd.

Toto ústavné právo však ústavný súd nedokáže zabezpečiť, pretože aj u sudcov ústavného súdu dochádza k zlyhaniu morálky alebo zdravého rozumu.