Situácia ľudí bez domova v Seredi

Je 7. december a v Seredi stále nie je otvorená nocľaháreň pre ľudí bez domova. Ešte minulý rok sa strhla polemika o pôsobení charity v našom meste, v ktorej mesto prostredníctvom svojho hovorcu dávalo záruku, že sa samo namiesto charity postará o prevádzkovanie nocľahárne a urobí to spôsobom, že mesto bude môcť byť na to hrdé. Bolo deklarované, že sa otvorí  nocľaháreň v rekonštruovanej budove na Novomestskej ulici. Mali na to 12 mesiacov a aj tak ich zaskočilo, že aj tento rok prišiel december. Dvanásť mesiacov mohli riešiť, kdeumiestniť priestory na prespávanie bezdomovcov, ale napriek tomu nedokázali (alebo ani nemali záujem) zareagovať na to, že ľudia spávajú v chladných nociach na ulici.

Otvorenie nocľahárne je predbežne avizované na 15. decembra. Nikomu z predstaviteľov mesta neprekáža, že ľudia spia na ulici, len predstavitelia mesta sú naplnení hrdosťou. Prečo už dávno nie je otvorená nocľaháreň? Každá jedna noc na ulici je už teraz nepríjemná. Prečo sa zahrávajú predstavitelia mesta s ľudskými životmi? V posledných dňoch zomreli dvaja bezdomovci. Prečo sú nám takíto ľudia ľahostajní? Len preto, že z nich neplynie zisk, alebo že starosť o nich neprináša preferencie?

Najčastejšie sa argumentuje tým, že si za to môžu sami. No nie vždy je to tak. Neraz sa dostanú na ulicu ľudia, ktorí žijú z minima a postretne ich nejaké nešťastie. Ak má mesto takýto prístup k terajším ľuďom bez domova, bude mať iný prístup ku ktorémukoľvek obyvateľovi mesta, ak sa dostane do problémov?

Ďalej sa poukazuje na to, že majú veľkú záľubu v alkohole. Mnohí mu však prepadnú práve na ulici. Skúste ísť prespať noc do tej zimy. Nie jeden z nich mi povedal: „Vieš, Martin, keď si nevypijem, nezaspím.“ Môžeme si o týchto ľuďoch myslieť, čo chceme. A nemusíme si o nich ani robiť ilúzie. Podstatné je len jedno: sú to ĽUDIA. Sami sú dosť potrestaní, prichádzajú o luxus, ktorý väčšina z nás má (teplý kúpeľ, teplé jedlo, televízia, počítač, hudba, kino, divadlo atď.). A jediné, čo pre týchto ľudí od mesta žiadame, je teplé lôžko vtedy, keď to potrebujú. Nie iba od 15. decembra do 30. marca. Možno aj my sa raz staneme takými veľkorysými a vyspelými ľuďmi, že sa vo svojom šťastí dokážeme podeliť. Možno aj my raz dospejeme k akcii, ktorá niekde v zahraničí funguje pod názvom Housing First (https://www.dobrenoviny.sk/c/149544/finsko-naslo-sposob-ako-vyriesit-situaciu-pre-ludi-bez-domova?fbclid=IwAR2p3tRZncNQvM3l_yPK0tVSOZqzZ-QAIcdnLywmhwmrWGdp452lIaKLX8c).