Siatba a žatva

  Denne mi do mojej e-mailovej schránky príde niekoľko mailov. Mnohé z nich po prečítaní skončia v koši.  Obsah nižšie uvedeného článku pochádza tiež z e-mailovej schránky. Avšak od ostatných sa dosť významne odlišuje. Preto som sa rozhodol namiesto rozposielania ľuďom, s ktorými korešpondujem,  ho tu  zverejniť.  Jedinú úpravu, ktorú som si dovolil, bola, že som ho pretransformoval z českého  do slovenského jazyka.

„Oproti mnohým vtipom a výstrednostiam, ktoré sa húfne rozosielajú, je tento mail  trošku iný: Má nás donútiť k premýšľaniu.

Dr. Benjamin Spock (1903 – 1998, bol - je považovaný za popredného amerického pediatra) povedal, že by sme našim deťom nemali  „naložiť na zadok“, keď sa správajú zle, pretože by sa ich malé osobnosti deformovali a mohli by sme uškodiť ich sebaúcte (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu).

Povedali sme si, že expert predsa musí vedieť, o čom hovorí.  A povedali sme ÁNO.

Potom mienil niekto iný, že učitelia a riaditelia nemajú naše deti  karhať, keď sa správajú zle. Školskí administrátori a poprední „výskumníci“ z oblasti pedagogiky povedali, že sa učiteľský zbor nesmie dotýkať žiakov, keď sa zle správajú, lebo nechceme žiadnu zlú reklamu a nechceme tiež byť obžalovaní! (Je obrovský rozdiel medzi napomínaním, dotýkaním,  či bitím, buchnutím, ponižovaním, kopancom atď.!) A my sme povedali ÁNO.

Potom niekto povedal: Povoľte našim dcéram interrupcie, keď ich chcú, a nemusia to ani hovoriť svojim rodičom. A my sme povedali ÁNO.

Potom povedal jeden múdry člen školského direktória:  Pretože chlapci sú chlapci a budú to robiť rovnako, dajme našim synkom toľko kondómov, koľko chcú, aby mohli mať toľko potešenia, koľko chcú, a rodičom nie je nutné hovoriť, že ich dostali v škole. A my sme povedali ÁNO.

Potom povedal jeden z našich najvyšších volených predstaviteľov, že predsa nie je dôležité, čo robíme v súkromí, pokiaľ vykonávame riadne svoje zamestnanie. A s tým uzrozumení sme povedali, že je nám predsa jedno, čo ktokoľvek, prezidenta nevynímajúc, v súkromí robí, ak nám zamestnanie a hospodárstvo dobre funguje. A my sme povedali ÁNO.

Potom niekto povedal: vytlačme časopisy s fotografiami nahých žien a nazvime to zdravým realistickým uznaním krásy ženského tela. A my sme povedali ÁNO.

A potom niekto toto uznanie posunul  „dopredu“ o ďalší krok a zverejnil fotografie nahých detí, a potom ich dal na internet. A my sme povedali ÁNO, predsa existuje právo na slobodné umenie.

Potom prišiel zábavný priemysel a povedal:

"Urobme TV show a filmy, ktoré zobrazujú vulgárnosti, násilie a nepovolený sex;  potom zloží hudbu, ktorá osmeľuje k násiliu, k drogám, vraždám a samovraždám a diabolským veciam.  Je to predsa len zábava, nemá to žiadne škodlivé následky, okrem toho to nikto tak či tak neberie vážne, takže pokojne pokračujme.  A my sme povedali ÁNO.

A teraz sa pýtame:  prečo naše deti nemajú žiadne svedomie, prečo nedokážu rozlišovať medzi tým, čo je správne a zlé, a prečo je im jedno, keď zabíjajú zvieratá, cudzincov, bijú svojich kamarátov a dokonca aj seba?  Snáď na to prídeme, keď o tom budeme dlhšie a intenzívnejšie premýšľať! Myslím, že to je následok toho , že  

zberáme, ČO SME ZASIALI

Je zvláštne, ako jednoducho vyradili ľudia slušnosť zo svojho života, alebo si ju upravili podľa vlastných predstáv a potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekiel.

Je  zvláštne, ako naivne veríme tomu, čo sa píše v novinách, čo hovoria médiá a pochybujeme o tom, čo nám hovorí zdravý rozum a vlastné skúsenosti z reálneho života.

Je zvláštne, ako ľahko posielame "vtipy" mailom a tie sa potom šíria ako požiar, ale ak sa niekto odhodlá sprostredkovať posolstvo týkajúce sa slušnosti, potom si väčšina ľudí dvakrát rozmyslí, či ich majú odovzdať ďalej.

Je zvláštne, ako sa všade voľne preberajú drsné, vulgárne, bezduché a obscénne články, ale potláča sa verejná diskusia o slušnosti na školách a pracoviskách.

Je zvláštne, že si robíme viac starostí s tým, čo si o nás myslia ľudia, než o to, čo nám hovorí vlastné svedomie.

Pošli tento mail ďalej, ak sa domnievaš, že to bude niečo platné. Ak nie, skrátka ho vymaž ...  Nikto sa to nedozvie.  Ale ostatným tým berieš šancu, aby obrátili svoje myslenie týmto smerom. Ale potom sa nečuduj a obviň aj seba z toho, v akom zlom stave sa náš svet nachádza! „