Seredské cigánky v autobusoch so šmelinou – skúška bielej neschopnosti

Viliam Černák  |   Niekoľko cigánok bývajúcich v Seredi sa za posledné roky svojím správaním dostali do povedomia stovkám ľudí, ktorí zvyknú cestovať autobusmi na trase Bratislava – Sereď – Nitra – Zlaté Moravce.

Sú arogantné, hlučné, dosť tlsté, škaredé, hoci nevoňajú, voňavky predávajú. Drzo, extrémne dotieravo, dokonca kontaktnejšie ako v hokeji.

Chúďatka choré na srdce

Sú schopné celý deň pobehovať po meste, vnucovať ľuďom pokútny tovar, ale keď príde na cestovanie autobusom, na blízku je preukaz ťažkého zdravotného postihnutia, právo zľavneného lístka za euro a domáhanie sa práva na sedenie, lebo veď „ja som strašne chorá na srdce, tak ma pustite si sadnúť, vy rasistickí smradi sk***ení!“.

Ani keď nejaký borec argumentačne hlasne kontruje so slovami: „Tak nežer tú bagetu s majenézou, ty p**a tlstá,“ cigánsky verbálny teror nepoľavuje a cigánsky temperament tu šľape ako dobre namazaný stroj.

Do toho sa im občas niektorí zo šoférov vyhrážajú, že ak neprestanú kričať a vulgárne napádať cestujúcich, tak ich jednoducho vysadia. Po takejto vyhrážke nasleduje vyhrážka ďalšia, rovnaká, a po nej ďalšia, taká istá, čo je niekedy zavŕšené tým, že šofér otvorí pár kilometrov pred cieľom demonštratívne dvere, čo je už na humanistickú demokraciu dosť okázalé gesto.

Myslím, že šofér by ich mal vyhodiť z autobusu hneď, ako zaplatia, nastúpia a naznačia neprístojné správanie.

Nepochopiteľná pasivita, strach a podvolenie sa

Čo ma ale udivuje a sklamáva zároveň, sú pasívne reakcie cestujúcich. 2 (slovom dve) cigánky dokážu terorizovať autobus plný desiatok bielych ľudí.

Cigánka ponúka každému voňavku za niekoľko desiatok eur, ktorá je buď kradnutá, alebo kúpená na internete za pár eur. Voňavku doslova hádže ľuďom na kolená a odmieta si ju zobrať späť. Chce neúprosne za ňu peniaze.

Pritom jediné, čo stačí, je rázne NIE so zvýšeným hlasom, ukázať odhodlanosť a hnev voči takémuto agresívnemu primitivizmu, a dotyčná ihneď stiahne chvost.

Proti patologickým prejavom sa nedá bojovať slušnými prostriedkami. Proti takémuto správaniu sa dá bojovať len nastavením zväčšujúceho zrkadla. Ak by mi aj napriek slovnému nesúhlasu hodila takáto osoba svoj tovar na kolená, skončí buď v jej hlave, alebo vyhodený von oknom.

To je zreteľné gesto odmietnutia, ktorému sa v rámci multikultúrnej komunikácie dá spoľahlivo rozumieť.

Aké sú ďalšie možnosti

Vždy treba hecovať šoféra, aby voči takýmto nespratníčkam zasiahol a riešil to nekompromisne: vysadením na najbližšom mieste, kde môže autobus zastaviť. Ľudia si platia za cestovanie, tak majú právo nebyť šikanovaní.

Zároveň tu musia slušní cestujúci vystupovať ako jednotná kolektívna sila a ukázať týmto ovadom, že tu nie je miesto pre ich správanie.

Vhodné je tiež vždy zavolať políciu a nahlásiť jednak nepovolené podnikanie, ale tiež pochybnosť o pôvode ponúkaného tovaru, ktorý môže pochádzať z trestného činu krádeže. Ak môže polícia buzerovať vodičov, nech sa zaoberá v prvom rade osobami, ktoré reálne niečo zlé robia.

Tieto cigánky tiež často používajú slová, ktoré by malo naše trestné právo klasifikovať ako „trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia“. Privolaným policajtom tiež môžete podať trestné oznámenie na tieto osoby.

Na jednej strane musím týchto cestujúcich skritizovať za ich prevažujúcu pasivitu a nedostatočnú akčnosť, ale zároveň im musím vyjadriť obdiv za ich trpezlivosť. Ja byť v danej situácii, tak tieto ovady by som dokázal verbálne napomenúť iba raz.

Zdroj:  https://cernak.wordpress.com/  a BEO.sk