Sereďská držkovica na Kysuciach

Kysuca Kysuca studená vodička, keď sa Ťa napijem, bolí ma hlavička .... Takto sme spievali v sobotu v malebnom prostredí obce Belá (neďaleko Terchovej), kde zbíjal Juro Jánošík a teraz my " dolnáci",  ako nám tu domáci "vravia". Štvrtý ročník Belskej gulášky bol poliaty slnečnými lúčmi a my chalupári okrem relaxu v prírode a bohatej úrody dubákov, kozákov a hlavne nádherných kuriatok sme si vychutnali príjemný pocit stretnúť sa so skvelými ľuďmi zo severu našej otčiny. Tamojšia Slovač má srdečnosti a pohostinnosti na rozdaj, súťažili sme v medzinárodnom zápolení, kde sa varil guláš. Už dopredu sme sa s hlavným organizátorom dohodli, že prinesieme nejaký recept zdola, nezáleží nám na umiestnení, chceme sa príjemne cítiť. 25 litrový kotlík držkovice mizol zo stola, hostesky pripravovali rozhovory, porota špekulovala o tom, kam toto jedlo zaradiť. Predseda poroty bol občan Českej republiky, zrejme dlhoročný gurmán ale ja som sa nedal presvedčiť o opaku receptúry. Bola tam moja celá najbližšia rodina z domu, rodinný príslušníci z kysuckej Novej Bystrice a keď k nám zavítali členovia víťazného futbalové teamu RAF TEAM Robo Očenáš a Tomáš Lopašovský s rodinkami a v dresoch s logom sponzorskej firmy, ošiaľ z krásneho víkendu na čerstvom vzduchu kysuckých hôr obliatych blahodárnymi slnečnými paprskami nemal konca kraja. Neďaleký žurčiaci potôčik svojim zvukom nabádal všetkých prítomných, že žblnkot tekutiny patrí k takejto oslave. Kysucká koniferská borovička začala podľamovať ustaté nôžky, ale čo tam potom, tentokrát nás nemohla bolieť hlavička, lebo radosť v kruhu rodiny, vnúčat a blízkych priateľov zvíťazila na celej čiare. Krásny víkend v lone čistej slovenskej prírody. Sereď nemohla nebyť pritom.