Sereď (a okolie) z bezvetria

Počuli ste už, že je možné byť vo výškach aj stovky metrov nad zemou a necítiť pritom vietor? Práve takto to je pri lete balónom.
Ten je totiž unášaný vetrom a posádku teda vietor nikdy neprefúka.

V sobotu 17.9. si tento pocit vyskúšala posádka siedmich ľudí (vrátane pilota a 1 dieťaťa), keď svoj let odštartovala priamo zo Serede o cca.17:45.

Kto to ešte nevidel, nepočul, neskúsil - zbalený balón je potrebné dopraviť na priestor veľkosti min.50m. Nasleduje rozloženie balóna na zemi, upevnenie lán ku košu, roztvorenie otvoru balóna na zemi do kt. vzápätí začne vháňať vzduch ventilátor.
Po naplnení studeným vzduchom prišli na rad "motory". Presne riadené dávky z horákov začali pomaly nadľahčovať balón, kt. sa postupne nadvihol nad kôš. To už sa však posádka musela nalodiť na palubu a balón sa odlepil od zeme.
Počasie prialo a vietor posádku unášal na severozápad. Balón pomerne rýchlo vystúpal desiatky až stovky metrov, aby sa objavil pohľad z vtáčej perspektívy na mesto.
Pilotovi sa však ešte zrejme nechcelo hneď veľmi do výšok a tak balón začal opäť klesať s blížiacim sa koncom Stredného Čepeňa. To sa už otváral celkom blízky pohľad na areál ZIP. Balón smeroval zozadu areálu smerom poblíž brány. Tam sa už objavil aj pracovník bezpečnostnej služby prekvapený prítomnosťou "nafúkaného hosťa" len zopár metrov nad zemou.

Balón teda opustil "nadzemné priestory" ZIPP a opäť dovolil posádke rozhliadnuť sa na širší horizont. Postupne "preplával" Horným Čepeňom, aby sa premiestnil až priamo nad Šúrovce. Tu sa akoby zastavil s minimálnym pohybom. Všetci si mohli užívať pohľad akoby sa pozerali dolu priezračnou vzdušnou hladinou a dolu na "dne" sa krčili domčeky širokého okolia. Aby sme nezabudli - aktuálna výška balóna bola zaujímavých cca. 1500m. Z tejto letovej hladiny bolo možné vnímať scenériu všetkých okolitých dedín i kľukatiaci sa Váh. Z druhej strany výhľad na Vlčkovce a okolie oslepovali teplé jesenné lúče slnka.
Ako sa teda slnko blížilo k horizontu aj balón začal postupne zosadať. Vhodným miestom na pristátie sa napokon stalo pole vedľa Zavaru. Po mäkkom pristátí koša dvaja členovia posádka lanom začal prikláňať vrchol balóna k zemi. Zvyšok postupne opustil kôš a začalo sa postupné uvoľňovanie vzduchu z balóna na zemi.

Napokon si všetci pasažieri vypočuli príbeh o počiatkoch lietania balónom, zložili sľub pomoci balónom v núdzi, absolvovali krst zemou, vetrom, ohňom a vodou, pripili si šampanským, aby sa mohli plní zážitkov a dojmov rozísť domov.

Zopár faktických poznámok na konci:
Let balónom je spomedzi rôznych spôsobov najbezpečnejší.
Prvý let balónom absolvovali v roku 1783 bratia Montgolfierovci z Francúzska.
Dosiahnutá letová výška je limitovaná len dostatkom (hustotou) atmosferického kyslíka vo vzduchu. Pilot našej posádky dosiahol doteraz max. výšku cca 4000m. Perspektíva pohľadu na zem je však podľa jeho vlastných slov už od výšky cca 1000-1500m takmer nemenná.
(Let so štartom zo Serede absolvoval prvýkrát.)
Svetový rekord je výška takmer 17km.
Každý pilot balóna musí absolvovať letecký výcvik a skúšky ako štandartný pilot.
Pilot sa kontaktuje a hlási zmeny výškovej hladiny s letiskovým dispečerom.
Na let sú najvhodnejšie časy ráno a večer, kedy sú obvykle najpokojnejšie veterné podmienky. Nesmie sa však lietať pred a po západe slnka.