Sarajevo, expedícia a dnené výročie 1. Svetovej vojny
Sarajevo | Pred týdňom sme doli do hlavného cieža naej expedície konanej pri príleitosti 100. výročia 1. Svetovej vojny. Dorazili sme do Sarajeva, v ktorom dejiny zmenil Gavrilo Princip atentátom na následníka trónu Frantika Ferdinanda d´ Este. Postavili sme sa na miesto, kde sa to pred 100 rokmi udialo a cítili sme určité zadosučinenie a hrdos na to, e sme sa rozhodli svojim spôsobom - samotnou expedíciou ucti si dejiny. A po dôslednejom prečítaní si historických materiálov napr. na Wikipedii človek pochopí, ako vežmi sa 1. Svetová vojna dotkla nielen samotného regiónu ktorý sme pomerne podrobne preli, ale aj Slovenska a vlastne celého sveta.
Zarámovaná zväčená fotografia z miesta udalosti má čestné miesto v mojej pracovni pri mape so pendlíkmi na veky pripomínajúcimi nielen onú cestu...
Fotografie sú z múzea, ktoré najmä v tomto čase nesporne patrí medzi najnavtevovanejie v krajine, mono na Balkáne.
- - -
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako vežká vojna alebo svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevane na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčí vojnový konflikt v dejinách žudstva.
Zámienkou vojny sa stal úspený atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Frantika Ferdinanda d'Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch vežkých koalícií, ktoré mali za následok rozírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.
Na jednej strane stáli táty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené krážovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalie. Ich oponentom boli Ústredné vežmoci - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ría, Bulharsko a ďalí. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo panielsko, vajčiarsko a kandinávske krajiny.
Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalie). Významný bol predovetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac ne 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných vežmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v Compiègne a začalo plati od 11:00. Formálnym zakončením vojny vak boli a Paríske predmestské zmluvy podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.
Pred vojnou
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy.[1] Najagresívnejie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení (1871) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejích koloniálnych vežmocí - Anglicka a Francúzska. Neustále vzrastal aj spor Rakúsko-Uhorska s Ruskom o sféru vplyvu na Balkáne.
U v poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvára spojenecké bloky imperiálnych vežmocí. Základ týmto blokom poloilo spojenectvo Nemeckého cisárstva a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa roku 1882 pripojilo Talianske krážovstvo (Trojspolok). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s Rumunskom v roku 1883. Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892 tzv. Dvojdohoda. V roku 1904 sa zblíilo Anglicko a Francúzsko a podpísali srdečnú dohodu (entente cordiale). Dotvorenie druhého vojenského bloku Dohody (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku 1907.
Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi vežmocami, tiahnúcich sa od konca 19. storočia. Patria medzi ne napríklad faodskú krízu v Sudáne v roku 1898, druhá búrska vojna v Junej Afrike v rokoch (18991902), rusko-japonská vojna na Ďalekom východe v rokoch (1904-1906), marocké krízy (1905 a 1911) a talianska invázia do Líbye (1911), ktoré boli dôsledkom súperenia medzi vežmocami. Iné ako napríklad udalosti na Balkáne súvisiace s Rakúsko-Uhorskou anexiou Bosny a Hercegoviny (1908-1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobejích problémov.[1]
Svoje pohnútky pre vstup do vojny mali vetky vtedajie európske mocnosti, najväčiu aktivitu v tomto smere vak viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prilo u na konci prvého desaročia 20. storočia k záveru, e je na vojnu pripravené, lepie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a e čím skôr vojna vypukne, tým lepie pre Nemecko. Sami zača vojnu sa vak Nemci z vnútropolitických aj vonkajích politických dôvodov neodváili. Obzvlá vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.
Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni 1914, kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne vežké vojenské manévre. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nechceli zmieri s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo Srbsko. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu Frantiek Ferdinand dEste ako vrchný inpektor rakúsko-uhorskej armády priiel na manévre a na ich záver okázalo navtívil Sarajevo, hlavné mesto Bosny. 28. júna 1914 zastrelil Frantika Ferdinanda s manelkou ofiou Chotkovou počas cesty autom po sarajevskom nábreí mladý tudent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Čierna ruka. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obžúbený, jeho vrada vak bola vhodnou príleitosou k rozpútaniu vojny. Nemecko začalo poukazova na vplyv ruského barbarstva na Balkáne a naliehalo na Rakúsko-Uhorsko, aby postupovalo tvrdo a sžúbilo mu svoju vestrannú podporu.
Začiatok vojny a účastníci
Rakúsko-Uhorsko povzbudené podporou Berlína zaslalo Srbsku ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijatežné, ak nechcelo strati suverenitu. Srbsko na radu Ruska, ktoré ete nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prija. Dňa 28. júla 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardova Belehrad. To okamite vyuili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny Rusku. Ruská vláda vyhlásila 30. júla mobilizáciu, rakúsko-uhorská 31. júla.
Dňa 2. augusta vypovedalo Nemecko vojnu Francúzsku, v ten istý deň obsadilo Luxembursko a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho Belgicka, aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko poiadalo o pomoc Britániu. Poruenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom krážovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku (4. augusta). Dňa 6. augusta vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, 7. augusta ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom Čierna Hora, do týdňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené krážovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Belgicku.
Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody Japonsko (23. augusta, Japonsko zabralo v Číne nemecký prístav Kiau-Čeu) a Turecko po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska (30. októbra). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali védsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, panielsko, Portugalsko, Grécko, Bulharsko, USA, viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj Taliansko a Rumunsko, hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými vežmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).
V roku 1914 proti sebe teda stáli 2 strany:
- táty Dohody: Francúzsko, Rusko a Spojené krážovstvo tábor s najmohutnejím ekonomickým, materiálovým i žudským potenciálom (Neskôr sa pripojilo Taliansko a USA)
- Ústredné vežmoci (Ústredné mocnosti): Nemecko, RakúskoUhorsko - názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko)
Vojnová psychóza ovládla európske mestá. V Nemecku sa ilo do vojny s heslami: Ideme na krátky výlet do Paría. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati podžahli psychóze.
Na Slovensku bolo obyvatežstvo proti vojne, najmä preto, e bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, e bola vedená za ich vlas Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo u pri mobilizácii, neskôr dezerciami, prebiehaním do ruského zajatia, vzburami vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku Slovenská národná strana vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucova verejné prejavy vernosti vlasti, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov.
Dôsledky
Vežká vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríe a cárskeho Ruska. S pádom týchto krajín skončila vláda Hohenzollerovcov, Habsburgovcov a Romanovovcov. Viacero krajín utrpelo aké materiálne a žudské kody. Vo vojne zomrelo najmenej 9 600 000 vojakov[5] a 7 000 000 civilistov, zranených bolo vye 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, často vežmi mladí. Materiálne kody boli obrovské a azda ete väčie boli kody na žudskej psychike najmä mladej generácie (vo vojne bojoval napríklad aj mladý Adolf Hitler, strojca druhej svetovej vojny).
Straty na ivotoch vojakov:
- Nemecko 2 000 000
- Rusko 1 700 000
- Francúzsko 1 358 000
- Rakúsko-Uhorsko 1 200 000
- Spojené Krážovstvo 761 213
- Taliansko 460 000
- Rumunsko 335 000
- Turecko 325 000
- USA 114 095
- iné 4 460 000
Straty na ivotoch civilistov:
- Hlad, choroba a pod. (Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko): 4 642 000
- námorné a letecké útoky: min. 100 000
- vyvraďovanie (Arméni, idia, Sýrčania, Gréci): 4 000 000
- panielska chrípka: min. 6 000 000.
Ďalím dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, e USA sa stali veritežom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.
Okrem toho dolo k vzniku nových tátov a posunom hraníc (pozri versaillská zmluva).
Zdroj: Wikipedia
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie nezneuívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či írenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi uívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov uívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tie IP adresy uívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závaného poruenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, e kadý uívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môe zmaza príspevky, ktoré budú poruova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









