Rozšafní bezdomovci

Vždy som si myslel, že bezdomovci sa majú u nás zle. Teda aj tu, v Seredi. Lenže mnohých z nich poznám už dlhší čas a presvedčil som sa, že sa mýlim. Pekne si sedia pred obchodným domom Jednota na lavičkách a od rána do večera popíjajú „čučo“. Alebo oddychujú pod stromami pri kostole a vždy je čo dať do úst, lepšie povedané – naliať. Kto chce zažiť srandu, nech si k nim sadne. Sú to dobrí a aj veľmi ochotní chlapci, akurát, že sa im nechce robiť, ba dokonca ani umývať sa vo Váhu, lebo by sa vraj zašpinili. Keď prší, uchýlia sa pod most alebo do opustených budov.

            Nedávno sa pri nich zastavil na bicykli starý mládenec Aladár. Ój, poznajú ho veľmi dobre. Každý deň prichádza do Serede niekoľko kilometrov z dediny. Načo? Je šialene zaľúbený do veľmi sexuálne jedlej slečny a už mu stačí len pomyslieť si na jej veľké prsia, chytá záchvaty. Rózka je jeho život a hotovo, nech mu o nej hovorí kto chce a čo chce. Aj ho často pred ľuďmi v krčmách od seba odráža, lebo ju obchytkáva, ale jemu to neprekáža. Však robí ako hovädo a peniaze jej dá. To sa Rózke ľúbi, a preto je občas k nemu aj prítulná.

            No, dobre, pomysleli si bezdomovci, pijúci na lavičke svoj obľúbený mok. Aladár, spotený z dlhej jazdy na bicykli, sa spýtal, či nevideli jeho Rózku. Pravdaže, videli. Akýsi chalan ju viezol do Dolnej Stredy! Vraj do krčmy. Pravdaže, to si, opičiaci, vymysleli. Až ho pichlo pri srdci. Naštartoval a už ho nebolo. Onedlho sa vrátil. Svoju milú nikde nenašiel. Bezdomovci mu povedali, že je im to ľúto a poradili mu ďalší variant. Určite bude v krčme vo Vinohradoch nad Váhom, lebo kým je on v robote, najradšej chodí tam.

            Opakovalo sa to isté, čo predtým. Okamžite sadol na bicykel a trielil tam.

            O hodinu už bol späť. Takmer od žiaľu a ubúdajúcich síl plakal. Bezdomovcom sa ho znova uľútostilo. Tvrdili, že vedia určite, kde je. Aladár sa nedal a rovno do očí im povedal, že im už neverí.

            Ha, ha, ha! Chytrí bezdomovci nie sú nijaký odpad a hneď im to zapálilo. Vraveli, že len pred chvíľou sa tu zastavil Aladárov najlepší kamarát a ten im povedal, že Rózka sa najskôr zastavila v Dolnej Strede, ale nie v krčme, ale v novom šenku, kde hľadala kamarátku. Tam jej povedali, že kamarátka tam už nerobí, ale odišla pracovať na Kaskády pri Galante. Preto treba ísť tam.

            Somár, išiel, ťahal bicykel ako divý, srdce smútilo, ale nech bude jazdiť aj do večera, Rózku musí nájsť. Pravdaže, nenašiel, lebo ju ani tam nájsť nemohol, keďže tam nebola.

 Takmer zrútený a na pokraji síl sa vrátil do Serede. Zúfalý išiel na pivo do bufetu Kocka na autobusovej stanici. Nestačil sa ani rozhliadnuť a spamätať, milovaná Rózka sa na neho s krvavo podliatymi očami vyrútila a tresk mu jednu, dve, tri... Bila ho ako zmyslov zbavená, lebo vedela, že má výplatu a čakala ho v Kocke už od rána!

Zamilovaný Aladár ju vrelo objal. Vytiahol peniaze a hneď bolo dobre.

V duši prisahal, že bezdomovcom už do smrti neuverí ani jedno jediné slovíčko.