Rozhovor s malou veľkou cyklistkou Andrejkou z Cyklistického klubu AB Sereď
Kto aspoň trošku sleduje cyklistické podujatia v meste Sereď a jeho okolí si určite všimol mladú, nenápadnú slečnu jazdiacu za cyklistický klub AB Sereď. Andrejka Filová má iba 15 rokov no problém jej nerobí postaviť sa na štartovaciu čiaru ani s dospelými cyklistami. V nasledujúcom rozhovore Vám túto skromnú no nádejnú cyklistku predstavím trošku bližšie.
Andrejka, ty si sa k cyklistike dostala vďaka otcovi, ktorý je vášnivý cyklista. Bolo vôbec možné, aby si sa venovala inému športu ?
K cyklistike som mala vždy veľmi blízko. Chodili sme na rôzne výlety, akcie a ocino ma občas brával pozerať sa na blízke preteky. Skutočne ma však cyklistika okúzlila až v roku 2016, kedy som aj dostala svoj prvý cestný bicykel. Zúčastnila som sa aj Cyklokempu Peťa Sagana na horských bicykloch, kde som získala mnoho nových skúseností.
Voľba tu určite bola, keďže moji rodičia podporujú zdravý pohyb v akejkoľvek forme. Cyklistika však u mňa zvíťazila.
Andrejka, ty sa zúčastňuješ mnohých pretekov po celom Slovensku , vymenuj nám tie najdôležitejšie.
Najdôležitejší je pre mňa Slovenský pohár (na dráhe aj na ceste), ktorý som začala jazdiť tento rok. Pravidelne sa však zúčastňujem aj Trnavskej cyklistickej ligy a rôznych blízkych pretekov. Tento rok som napríklad absolvovala svoj prvý maratón- Sereďmaratón.
Ty si už získala aj niekoľko ocenení. Podeľ sa so svojimi úspechmi aj s našimi čitateľmi.
Ocenenia som zatiaľ získala len na menších podujatiach, ktoré pre mňa nemajú až taký veľký význam. Najväčšou odmenou pre mňa osobne bolo, keď som sa napríklad na kritériu v Dudinciach udržala s tými najlepšími, i keď išlo o moje prvé kritérium.
Ako vyzerá tvoj tréning počas týždňa ?
Bicyklujem 5 dní v týždni, tréningy sa líšia podľa pretekov, ktoré ma čakajú. Zväčša začnem prvý deň špurtami, po ktorých nasleduje ťažký tréning v kopcoch alebo Trnavská cyklistická liga, následne mám od bicykla voľno a tréning trávim v posilňovni. Potom mám zväčša ľahší rovinatý tréning. Cez víkend trénujem najviac, v sobotu trávim 2 hodiny v kopcoch a v nedeľu idem rýchly 3-hodinový tréning. Pondelky mám spravidla úplne voľné.
Mnohých určite zaujíma, koľko km dokáže žena, v tvojom prípade dokonca iba dievča prejsť na bicykli bez toho, aby si zosadla z bicykla ?
Môj momentálny rekord je 127km s prevýšením takmer 1500m. V polovici júla sa však chystám tento rekord zlomiť a to 310- kilometrovou cyklojazdou Trnava-Rysy.
Predpokladám, že s otcom robievate aj cyklovýlety. Kde ste boli najďalej ?
Bicykle si brávame so sebou prakticky na každú dovolenku, keďže máme obytné auto, ktorým cestujeme po Európe. Najďalej som sa bola bicyklovať na Malorke, nešlo však o výlet, ale o cyklistické sústredenie.
Ty si členkou cyklistického klubu AB Sereď, ako ťa ostatní „ dospeláci“ rešpektujú ?
Zo začiatku to bolo asi trochu čudné, keďže predtým boli skupinou dospelých chlapov, v ktorej zrazu pribudla malá baba. Museli samozrejme na mňa často brať ohľady a nemohla som s nimi chodiť na úplne všetky tréningy. Časom sa to však trošku preklopilo a väčšinou s chalanmi jazdím bez problémov.
(sem tam aj niektorých v kopci obehnem ).
K cyklistike patria aj tvrdé pády. Aké zranenia postretli teba ?
Mne sa zatiaľ podarilo ľahnúť len raz a to na dráhových pretekoch v Brne. Jednému staršiemu žiakovi sa odtrhla galúska, pri čom stiahol so sebou aj ďalšieho chlapca a ja som preletela cez nich. Okrem rozbitého kolena, lakťa a ramena a narazeného boku sa mi však nič nestalo a pokračovala som v preteku.
S otcom sa bicyklujete rekreačne počas víkendov ale zúčastňujete sa aj mnohých pretekov. Nemáte tak trošku ponorkovú chorobu ? Predsa len, si neustále pod kontrolou, čo mladí ľudia v tvojom veku nemajú radi :)
Ja to tak vôbec nevnímam. Nemám pocit že by som bola nejak kontrolovaná. Skôr mám pocit, že s ocinom alebo inými cyklistami sa porozprávam lepšie, ako sa mnohými rovesníkmi a rada trávim čas v cyklistickej spoločnosti.
Keď sme už pri tvojich rovesníkoch, dievčatá v tvojom veku majú iné koníčky. Radi nakupujú, chodia sa zabávať do mesta, na koncerty, do kina. Máš vôbec mimo školy čas na podobné aktivity?
Vymenované aktivity ma nikdy nejak neoslovili, i keď občas si na ne s kamarátmi čas nájdem. Viac ma baví otvoriť si dobrú knihu alebo si len tak posedieť s kamarátkou v parku.
Plánuješ sa cyklistike venovať aj v budúcnosti, možno profesionálne ?
Pevne verím, že ma cyklistika bude sprevádzať celý život, určite to však nebude na profesionálnej úrovni.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.