Ropná plošina Deepwater Horizon

Toto meno sa od 20.4.2010 pravidelne objavuje na stránkach takmer všetkých denníkov sveta. Vtedy v Mexickom zálive došlo ku havárii na ropnej plošine Deepwater Horizon spojenej s únikom plynu. Zakrátko na to nasledoval požiar, ktorý spôsobil, že o život prišlo 11 pracovníkov petrolejárskej spoločnosti BP a plošina sa po krátkom čase zrútila a potopila. Odvtedy neustále uniká z vrtu na dne mora v hĺbke asi 1600 m, ropa spolu s plynom. Údaje o množstve sa rôznia, ale v globále možno povedať, že sú obrovské. Nejde o obyčajnú nehodu. A to nie len z pohľadu dopadu na okolité ekosystémy. Ide tu o problém, s ktorým si zatiaľ technici BP nevedia poradiť. Honba za touto energeticky dôležitou surovinou spôsobila, že v 70-tych rokoch minulého storočia vtedy ešte v bývalom ZSSR vykonali cca 310 super hlbokých vrtov na pevnine do hĺbky približne 12km. Narazili na enormne veľké zásoby ropy a potvrdili, že táto ropa nepochádza z fosílií, ale vznikla ako chemicky proces v útrobách Zeme pod extrémne vysokým tlakom. Ale narazili aj na technické problémy, ktoré túto možnosť získavania ropy oddialili na niekoľko rokov. Toto zistenie malo pre petrolejárske spoločnosti na celom svete strategický význam a utajovalo sa. Kozmický program USA prinášal cenné informácie nie len o kozme ale aj o tom, čo je dolu na Zemi, resp. pod hladinou morí. Jedným z dôsledkov bolo, že na sklonku 20. storočia sa začali budovať ropné plošiny. Ich cieľom bola ťažba ropy z pod morského dna. Jedna z najväčších ropných plošín je nórska Statfjord B, nachádzajúca sa v Severnom mori. Je vzdialená asi 180 km od brehov Nórska. Svojimi parametrami udivuje technický svet, avšak ani zďaleka nespĺňa parametre, aké sú (boli) kladené na Deepwater Horizon. Podľa dostupných informácií hĺbka vrtu, meraná od dna, dosahuje „len“ okolo 7000 až 10000 m. Avšak tlak, akým sú ropa a plyny vytláčané z útrob zeme prekročili všetky očakávania. Tento tlak údajne dosahuje od 20 do 70 tis. Psi, čo je cca 142,6 až 499,1 MPa (takmer 5000 atmosfér). V súčasnosti BP, ale ani iné priemyselné odvetvia na svete nedisponujú technológiami, ako zabrániť úniku ropy. Už dva mesiace unikajúca ropa to len potvrdzuje. Pritom samotná ropa asi nie je to najhoršie. Jej únik je spojený aj s únikom toxických plynov. Podľa uvedených údajov, ktoré si však nemožno spoľahlivo overiť, už nie BP, ale svet čelí pravdepodobne najväčšej ekologickej katastrofe, akú dejiny pamätajú. Hovorí sa, že jedna z posledných možností, ako zamedziť pokračujúcemu úniku ropy, je podmorský nukleárny výbuch..... Prečo toto všetko nastalo? Na prvý pohľad jednoduchá odpoveď. Energetická potreba ľudstva. Je však ropa jediný zdroj, ktorý môže uspokojiť tieto potreby? Až do tejto havárie, sa získavanie energie z ropy javilo ako bezpečný zdroj. Nebral sa moc veľký zreteľ na to, že jej prepracovanie a potom aj využitie neustále zamoruje planétu Zem miliónmi ton oxidov uhlíka síry a dusíka. A človek sa na tento nerovný boj len prizerá a, podporuje ho. Podporuje ho každodenným sadaním si do auta (niekedy aj bez odôvodnenej potreby), používaním el. spotrebičov, či sadaním si do lietadiel,...Vynára sa otázka, či je možné nahradiť spotrebu el. energie získanú z fosílnych zdrojov. Myslím, že odpoveď je: v značnej miere ANO. Je to energia, získavaná zo štiepenia jadier ťažkých kovov. Aj napriek tomu, že toto odvetvie prináša so sebou rôzne úskalia a riziká, vidím ho ako jedno z najšetrneších ku životnému prostrediu, ak sa pozeráme na výrobu energie v priemyselnom merítku. Postupne formujúca sa prísna legislatíva, vrátane účinných inšpekcií MAAE v členských krajinách nastavuje dostatočne pevné mantinely, ako nevybočiť z kontrolovaného smeru. Aj iné odvetvia priemyslu nezaháľajú. Len nedávno predvádzané modely, dnes ešte „vizionársky“ vypadajúcich vozidiel, dávajú tušiť, že ak sa bude viac investovať do vzdelania mladých ľudí a rozvoja nových technológií v automobilizme, vystačíme si na Zemi aj s nižšou spotrebou ropných produktov, než ako je tomu dnes a uchránime našu modrú planétu aj pre generácie, ktoré prídu po nás. Literatúra: www.energyweb.cz, wikipédia