Rómovia z celej Európy si vo štvrtok v Osvienčime pripomenú Pamätný deň rómskeho holokaustu

Košice/Osvienčim  31. júla (RPA) – V poľskom Auschwitzi-Osvienčime sa 2. augusta uskutoční spomienka na 66. výročie likvidácie tzv. Cigánskeho tábora. Slovenskú republiku bude na pietnej spomienke zastupovať Ladislav Richter, predseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) a člen Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP). Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informovala Zdenka Demeterová, hovorkyňa RMORK.  Na slávnostnom akte sa zúčastnia Rómovia z celej Európy.
Osvienčim je dôležitým miestom aj pri poznávaní dejín rómskeho holokaustu. V poľskom Osvienčime (Auschwitz-Birkenau) bol najväčší koncentračný tábor pre európskych Rómov zriadený v decembri 1942. Do tábora postupne priviezli okolo 20 000 Rómov zo Slovenska, Čiech a Moravy, Holandska, Belgicka, severného Francúzska, Poľska a štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Väčšina z nich tu našla svoju smrť. Od začiatku 90. rokov minulého storočia, predovšetkým z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií je 2. august Pamätným dňom rómskeho holokaustu. Bol ním vyhlásený na pamiatku obetí nacistického vraždenia v Osvienčime, kde v noci z 2. na 3. augusta 1944 zavraždili v plynových komorách 2897 rómskych mužov, žien a detí.

Otázka rómskeho holokaustu je stale viac v centre pozornosti politikov. Koncom decembra 2007 poslanci hornej komory nemeckého parlamentu prijali rezolúciu vyzývajúcu na vybudovanie pamätníka miliónov obetí nacistického holokaustu Rómov a Sintov. Výzva prišla 65 rokov po tom, ako veliteľ SS Heinrich Himmler podpísal tzv. Osvienčimský výnos, ktorý nariadil deportáciu príslušníkov týchto etnických skupín z územia Nemeckej ríše a k nej pripojených území do koncentračných táborov.

Dekrét zo 16. decembra 1942 viedol k vyhladeniu najmenej pol milióna Rómov a Sintov. Predseda Bundesratu Ole von Beust zdôraznil potrebu pripomínať si tragickú históriu spojenú s týmito dvoma komunitami, ktoré s populáciou 12 miliónov predstavujú najväčšiu menšinu na území Európskej únie.

Systém koncentračných táborov na území Poľska začal fungovať od mája 1940. Do Osvienčimu spočiatku zvážali väzňov z preplnených poľských väzení, ale tábor sa postupne stal najväčším miestom likvidácie ľudí počas Druhej svetovej vojny. Zvážali tam sovietskych vojenských zajatcov a Židov z celej Európy. Boli dni, kedy bol  počet väzňov vyšší ako 100 tisíc. Nemeckí inžinieri „značne zlepšili" v roku 1943 na príkaz Hitlera, ako sa hovorilo v správach, proces hromadnej likvidácie ľudí. V súlade s táborovými hláseniami sa za deň likvidovalo vyše 4 tisíc zajatcov.

V Osvienčime zavraždili celkovo počas vojny asi jeden a pol milióna osôb. Na základe iných údajov tam zahynulo asi 5 miliónov. Taký rozdiel v číslach sa vysvetľuje tým, že mnohých tých chorých alebo ranených, ktorí prišli do táboru, zabili zrazu a neregistrovali ich na  zoznamoch táboru. Nepočítali sa ani tí, kto zomrel v dôsledku hladu, ťažkej práce a zdravotníckych experimentov prevádzaných nacistickými lekármi.

V Osvienčime sa v roku 1947 odhalil memoriálny komplex. V barakoch sú zastúpené expozície všetkých krajín, ktorých občanov zavraždili v tábore cez Druhú svetovú vojnu. Je medzi nimi aj expozícia venovaná pamiatke rómskeho holokaustu.