Referendum - výstraha pred Tsunami
Keď sa pred niekoľkými rokmi prevalili tsunami na thajské pobrežie, pochovali množstvo ľudí. Médiá informovali o tejto katastrofe a poprední odborníci hovorili o potrebe výstražného systému, ktorý by oznámil hroziace nebezpečenstvo. Ktovie koľko ľudí by sa vtedy urýchlene zdvihlo zo svojich plážových lehátok, keby nejaká skupina mužov a žien behala po pláži a vyzývala by ich na útek? Zrejme nie všetci. Modrá obloha, jasné slnko, vietor v palmách – kto by tomu chcel veriť?
Pri zberaní podpisov za vypísanie referenda o rodine som sa stretával s podobnou reakciou niektorých ľudí, že načo je to dobré a čo zbytočne plašíme. Veď nič sa nezmení, aj keď referendum nebude... To čo sa sem však valí, je v morálnej oblasti porovnateľné s vlnami tsunami. Že takáto správa je prejavom homofóbie? Nebojím sa homosexuálov, ale tých, čo so svojou gender ideológiou používajú homosexuálov ako štít pre svoje ciele a raz ich bez milosti odkopnú. Mocní ľudia nič nerobia zadarmo a ich úroky sú veľké.
Dnes vidno, že referendum už nie je len o tých troch či štyroch otázkach, ale aj o slobode dovoliť si upozorniť na silu a nebezpečenstvo Tsunami. Lebo ak je referendum „zbytočné“ a „určite nebude úspešné!“, načo toľká protipropaganda? Nestačilo by nevšímať si ho? Keď vraj „ľudia nemajú o neho záujem“, tak prečo ich teda vyzývať k neúčasti?
Niektorí určite zostanú ležať na svojom „plážovom lehátku“ ďalej. Niektorí sa zdvihnú, aby sa aspoň pokúsili zachrániť seba – a možno aj tých, čo zostali ležať.
Autor: Marek Fačkovec
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.