Referendum o rodine.

Je vypísané a je nesporné že bude. Na tom nikto už nič nezmení. Bude sa konať v sobotu 7. februára, či ho budú určité skupiny napádať, alebo podporovať. Už len záleží, ako sa k tomu postavíme my, „stádo ktoré tu politici 25 rokov ženú tak, ako mu pískajú“?

Niektorí politici boli donútení úplne odhaliť v reláciách TV svoje karty, niektorí úboho lavírovali. Zatĺkali, neodpovedali na priame otázky, len aby si to nepokazili ani u jedných. Urobili si z toho predvolebný boj.

Jedna strana argumentuje, že ide o zásadné otázky smerovania života na Slovensku, aby sa ľudove povedané, populácia na Slovensku „nezbastardila podľa vzoru niektorých zdeformovaných štátov EÚ“, alebo keď sa to povie rovno, je tu otázku cez čo … by sa npr. davaja muži rozmnožovali a zachovali potomstvo, keby sa táto skupina rozšírila?

Ďalej argumentujú, že ide aj o zásadný prvok demokracie a občianskej spoločnosti, zakotvený v Ústave SR o ktorom sa v poslednej dobe toľko hovorí. Veľkej časti ľudu sa nová vláda jednej strany zhnusila a nechcú aby boli len bábkami. T.j. aby ľudia o zásadných otázkach mohli konečne rozhodnúť mimo skorupovaných politikov, mimo ich trápneho parlamentu kde sa rozhoduje podľa palca nejakej  ženy, aby boli politici donútený ich hlas rešpektovať.

Druhá strana napáda referendum, že je drahé, že nieje dôležité, že peniaze sa dali minúť inak lepšie, ďalej že je to proti základným ľudským právam dúhových menšín a že aj tak sa nim vraj nič nezmení.

Ďalší argumentujú, že pokiaľ by to bolo naozaj proti základným ľudským právam, Ústavný súd SR by toto referendum  určite nepovolil, a či sa dajú peniaze lepšie použiť, vidieť denne na megazlodejčinách našich mocipánov a ich kumpánov, ktorí z pozadia riadia osud nášho štátu.

Čo z toho vyplýva?

Že toto referendum napriek všetkým rečiam bude. Že tu je ideálna šanca ukázať mnohým „cynickým obludám“, že tu žijú okrem nich aj nejakí občania, ktorí na nich denne makajú za almužnu, alebo dostávajú smiešny dôchodok a že keď to už toľko stojí, je potrebné aby sme im konečne ukázali, že tu bude aj platné referendum a budú sa musieť riadiť podľa vôle občanov.

A dostali sme sa až k účelovo vysokému kvóru potrebnému na platnosť referenada, ktoré zámerne robí zo všetkých  referend na Slovensku frašku - „vieme že ju tam má, ale nikdy sme ju nevideli“. Mnohí politici si to dobre uvedomujú, no desaťročia ochraňujú tento nezmysel, nedosiahnuteľné kvórum, ako oko v hlave. Náramne im totiž  vyhovuje, lebo inak by stratili neobmedzenú moc rozhodovať nad podanými. Preto si myslím, mali by sme sa všetci zúčastniť, každý komu záleží na tomto štáte. Ako odpovieme na otázky, je predsa na uvážení každého.

Ja osobne som veľmi zvedavý na účasť, lebo to či sa teraz zúčastní 50 percent občanov nám odpovie na jednu zásadnú otázku. Či máme na Slovensku naozaj len stádo ktorému médiá a politici už celkom vygumovali rozum, alebo sa ľudia ešte dokážu postaviť tejto novej „demokratickej totalite“ a rozhodnúť o  zásadných otázkach sami.

Veď npr. Švajčiarsko je založené na inštitúte referenda, kvórum tam neexistuje, ľudia vedia že ako rozhodnú tak bude a pre to za zúčastňujú. Ľudia vo voľbách nedávajú hlas strane ktorá sa skorumpuje a berie potom všetko, ale si môžu voliť politikov z hoc akej strany a nemožno povedať, že ľudia sa nevedia rozhodnúť, alebo že sa tam ľuďom zle žije.