Rasová diskriminácia v pedagogickej praxi

Zuzana Pálošová    | 30. 9. 2012 |  RPA  |  Vzdelávanie rómskych žiakov je jednou z najdiskutovanejších tém v rámci snáh integrácie Rómov do spoločnosti. Mimovládne organizácie neustále apelujú na zrušenie rasovej diskriminácie a segregácie, upozorňujú na nerovný prístup rómskych detí k vzdelávaniu. Mainstreamové médiá svojím paušálnym prístupom, neznalosťou zákonov, rasistickými postojmi a z toho vyplývajúcej neochoty uvádzať fakty objektívne, túto situáciu ešte zhoršujú a prehlbujú nenávisť medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou národnostnou menšinou.

Nehovoriac o tom, že vzbudzovanie vášní proti Rómom je veľmi starý, ale  aj veľmi moderný spôsob získavania politických preferencií a hlasov voličov. V konečnom dôsledku na to ale  doplatia rómske deti, keďže neexistuje skutočná politická vôľa zamedziť diskriminácii a tým aj porušovaniu ich práv. S týmto javom som sa stretla vo veľmi markantnej miere aj osobne.

Po tom, čo sa chlapci v škole pobili a malí aktéri získali drobné poranenia spôsobené príborovým nožíkom, učiteľky zavolali mainstreamové médiá, aby prípad (v ich podaní) uviedli pred verejnosťou. Adrián S. chodil do špeciálnej triedy. Po tomto incidente bol vystavený šikanovaniu zo strany spolužiakov – nazývali ho vrahom a učiteľky ho každý deň prehľadávali, či nemá pri sebe zbrane. Adrián to znášal veľmi ťažko a jeho matka sa rozhodla ho prepísať do inej školy. Keďže v najbližšom meste základná škola so špeciálnymi triedami nebola, prichádzala do úvahy len bežná základná škola, alebo špeciálna škola, kde sú umiestnené deti so skutočnými diagnózami.

Adrián nikdy do bežnej školy nechodil. Z prípravného ročníka šiel hneď do špeciálnej triedy na základe údajnej hyperaktivity. Každé dva roky bol rediagnostikovaný a jeho údajná mentálna retardácia bola opakovane potvrdená. S jeho matkou sme sa rozhodli pre rediagnostiku vo Výskumnom ústave detskej psyvhológie a patopsychológie. Vyšetrovala ho Dr. Špotáková, vedúca detského oddelenia, ktorá po piatich sedeniach došla k záveru, že Adrián nemá žiadnu diagnozu mentálnej retardácie a do špeciálnej triedy rozhodme nepatrí... Teraz navštevuje siedmy ročník. Neexistuje platná legislatíva, podľa ktorej by ho mohli preradiť späť do bežnej základnej školy, zároveň zotrvanie v špeciálnej triede v jeho prípade je protizákonné...

Anton Marcinčin a Ľubica Marcinčinová sa zaoberali analýzou strát z vylúčenia Rómov zo spoločnosti. Uviedli, že výdavky na nezačleňovanie Rómov do spoločnosti sú obrovské. Podľa ich odhadov začlenenie Rómov do spoločnosti by obohatilo Slovensko o 7 až 11 % hrubého domáceho produktu ročne, čo neznamená potenciálne úspory sociálnych dávok, ale možnosť výrazne zvýšiť počet zamestnanej pracovnej sily na Slovensku a tak zvýšiť tvorbu HDP. Bez adekvátneho vzdelania však bude táto cesta pre nich veľmi ťažká. Prípad Adriána je žiaľ len jeden z tisícov.
Cieľom našej práce bolo poukázať na niektoré osobnostné nedodostatky pedagógov, ktoré zvyšujú šancu zaradenia zdravých rómskych detí do špeciálneho vzdelávacieho systému. Na odstránení týchto nedostatkov je preto nutné systematicky a neustále pracovať.

xxxx

V praktickej časti práce sme sa pokúsili stručne zmapovať aktuálny stav problematiky etnickej segregácie na slovenských základných školách, špecificky vo vzťahu k vzdelávaniu rómskych detí.

Metodológia

Pre zber dát sme vzhľadom k citlivosti témy zvolili anonymizovanú dotazníkovú metódu. Dotazník (v prílohe) bol zložený z kombinácie rôznorodých otázok smerovaných k zisteniu informácií o skúsenostiach konkrétneho učiteľa alebo učiteľky, ich etnických postojov, vnímania rómskej národnostnej menšiny špecificky, preferencií vo vzdelávacích postupoch, názorov na systém vzdelávania, či názorov na riešenie problémov vo vzdelávaní rómskych detí.

Za účelom analýzy vzťahov medzi jednotlivými názormi boli odpovede pomocou kódov prenesené do matrice, ktorá umožňovala jednoduchú analýzu a zoskupovanie dát podľa podobnosti, čím nám bolo umožnené odhaliť súvislosti medzi jednotlivými odpoveďami.

Dotazníky boli distribuované na dostupné emailové adresy základných škôl ako aj konkrétnych učiteľov a učiteliek. Návratnosť dotazníkov bola napriek záruky anonymity pomerne nízka. Vyplnené dotazníky odovzdalo 56 učiteľov a učiteliek s rôznymi skúsenosťami, od študentov pedagogiky bez praxe až po pedagógov s 34-ročnou praxou. Túto vzorku nemožno považovať za reprezentatívnu a nie je teda cieľom hľadať paušálne odpovede. Cieľom dotazníkového prieskumu bola ilustrácia postojov učiteľov a učiteliek k inkluzívnemu vzdelávaniu, špecificky vo vzťahu k rómskym deťom.

Očakávania

Na základe osobných skúseností a voľne dostupných informácií z iných výskumov máme nasledovné očakávania:

Dĺžka praxe sa neodrazí na etnických postojoch a názoroch na vzdelávanie rómskych detí.

Bez ohľadu na osobnú skúsenosť s vzdelávaním rómskych detí budú postoje väčšinou negatívne.

Učitelia a učiteľky budú vo všeobecnosti skeptický voči snahám o zlepšenie situácie vo vzdelávaní rómskych detí.

Vyučujúci budú vo svojich odpovediach prejavovať nedostatky v oblasti multikultúrnej výchovy.

Analýza zozbieraných dát

Priemernými ukazovateľmi medzi respondentkami a respondentmi boli nasledovné údaje:

- dĺžka praxe 15 rokov;
- 85 % zúčastnených je triednymi učiteľmi a učiteľkami;
- len 1 z respondentov bol triednym učiteľom v špeciálnej triede;
- 5 z opýtaných neuviedlo, či Rómovia tvoria väčšinu v ich triede, spomedzi ostatných sa k tomuto tvrdeniu prihlásila polovica;
po odrátaní 2 respondentov, ktorí ešte nemali skúsenosť s učením, spomedzi ostatných 83 % učí len v bežných triedach, zvyšných 17 % má skúsenosti s vyučovaním v bežných aj špeciálnych triedach;
- podobne okrem 2 respondentov bez učiteľskej praxe a jedného respondenta zo školy, kde nie sú Rómovia, respondenti a respondentky presne z polovice učili na školách, kde Rómovia tvorili väčšinu žiakov;
- 40 % opýtaných neodpovedalo na otázku, či na škole majú čisto-rómske triedy a zo zostavajúcich len 2 respondenti uviedli, že rómske triedy majú. Pritom 1 respondent uviedol, že sú málotriednou školou, kde sú len 2 nerómski žiaci.

Pozornosť učiteľov a učiteliek

Jednou z otázok sme sa pokúsili zistiť akým javom v triede venujú respondenti a respondentky primárnu pozornosť. Učiteľov sme sa pýtali, čo je prvým javom, ktorý si všimnú po vstupe do triedy.
Na prvé miesta umiestňovali učitelia a učiteľky kvalitu vzduchu v triede, hlučnosť žiakov a či sú žiaci na svojich miestach. O stupeň nižšiu dôležitosť v priemere získali javy: čistota v triede a pripravenosť žiakov na hodinu. V ďalšej skupine javov sa najčastejšie objavovali hygienické návyky niektorých žiakov a či sú žiaci prezutí. Za najmenej dôležité najčastejšie respondentky a respondenti považovali výstredné oblečenie niektorých žiakov a správanie sa rómskych detí, resp. detí cudzincov.

Zaujímavosťou v tejto súvislosti je, že správanie sa rómskych detí, resp. detí cudzincov, dávali do poslednej skupiny učitelia a učiteľky bez ohľadu na to, či majú v triede väčšinu rómskych detí alebo nie.

Prístup k žiakom

45 % respondentov a respondentiek v otázke, či pristupujú k žiakom individuálne, uviedlo, že úplne súhlasí. Zvyšných 55 % označilo odpoveď “súhlasím”. Tento prístup však učiteľom a učiteľkám pravdepodobne nevyhovuje, lebo v otázke, či strácajú príliš veľa času s pomalšími žiakmi, 15 % uviedlo, že úplne súhlasí, 45 % odpovedalo, že súhlasí. Na druhú stranu 30 % uviedlo, že s tvrdením nesúhlasí, 5 % označilo odpoveď “zásadne nesúhlasím” a zvyšok sa k otázke nevyjadril.

Pomerne jednoznačne sa skupina opýtaných vyjadrila k otázke, či s rómskymi deťmi možno pracovať tak ako s deťmi nerómskymi. Až 70 % označilo odpoveď “súhlasím” (60 %) alebo “zásadne nesúhlasím” (10 %). Ešte jednoznačnejšie odpovede boli v otázke, či s rómskymi deťmi možno pracovať rovnako ako s deťmi cudzincov. Tu odpoveď “nesúhlasím” označilo 75 % respondentov  a respondentiek a 5% zastúpenie mala odpoveď “zásadne nesúhlasím”. 5 % respondentov vyjadrilo súhlas s tvrdením a zostávajúcich 15 % sa k otázke nevyjadrilo.

Riešenie konfliktných situácií

Ďalšie tri otázky v dotazníku boli zamerané na riešenie konfliktov medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi. V týchto otázkach mali respondenti povolené označiť viacero možností. V otázke zameranej na riešenie ako také najčastejšou odpoveďou bolo, že konflikty sa riešia tak ako všetky iné a netreba im dávať rasový motív. Túto možnosť, či už samostatne alebo v kombinácii s inou odpoveďou označilo 85 % opýtaných. Objavili sa aj odpovede: “jednoducho, z praxe viem, že problém vyvolávajú rómske deti” (10 %), “[riešim] s opatrnosťou tak, aby nevznikalo etnické napätie” (25 %), alebo “[riešim] príkladným potrestaním všetkých zapojených” (30 %).

Pomerne častým javom sprevádzajúcim tzv. interetnické konflikty je ich objavovanie sa v médiách a to bez ohľadu na vek zapojených. Zaujímalo nás teda, čo si myslia učiteľky a učitelia o zverejňovaní konfliktov v médiách. Tu 35 % respondentov odpovedalo, že by konflikty nezverejňovalo a aj keby to mohlo mať dobrý dopad, riziko ďalšieho napätia je príliš veľké. 30 % respondentov odpovedalo, že by určite konflikt nezverejňovali, keďže na to nie je jediný dôvod. Na druhej strane 20 % opýtaných uviedlo, že konflikty by určite zverejnili a cítia potrebu takto urobiť preto, lebo verejnosť by sa mala dozvedieť o problémoch skôr, než nám prerastú cez hlavu.

Nezriedka sa objavujú v médiách informácie o konfliktoch medzi učiteľmi a rómskymi rodičmi. V rámci tohto prieskumu sa 30 % opýtaných vyjadrilo, že deti takých rodičov na škole nemajú. Rovnaké množstvo respondentov však vyjadrilo, že konflikty s rómskymi rodičmi považujú za súčasť rómskej kultúry. Len 5 % opýtaných uviedlo, že konflikty medializujú (by medializovali), aby spoločnosť videla, čím musia prechádzať. Najčastejšou odpoveďou (40 %) bola odpoveď “[konflikty] riešim v snahe predísť budúcim konfliktom”.

Hľadanie príčin zlyhávania rómskych detí

Jedna z otázok v dotazníku smerovala k zisteniu vnímaných problémov rómskych detí. V tejto otázke najviac respondentov a respondentiek využilo príležitosť označiť viacero možností. Najčastejšou odpoveďou (90 %) bola možnosť, že problémom sú rodičia, ktorí deti nevedú k učeniu. Často sa objavovali aj odpovede, že deti nemajú vytvorené podmienky pre domácu prípravu, že sa s nimi nemá kto učiť. Len zriedkavo (15 %) sa objavila možnosť, že najväčším problémom detí je, že sú lenivé. Rovnako často sa objavila aj odpoveď, že tieto deti majú porušenú genetiku.

V inej otázke, kde sme hľadali príčinu prečo rómske deti nechodia do školy, vyberali učitelia a učiteľky najčastejšie (70 %) odpoveď, že pre rómske deti nemá vzdelanie hodnotu. 45 % respondentov odpovedalo, že rómskym deťom sa nechce chodiť do školy. 25 % respondentov a respondentiek vyjadrilo názor, že rómske deti nechodia do školy preto, lebo pomáhajú rodičom v domácnosti.

Nasledujúcou otázkou sme zisťovali postoj učiteľov a učiteliek k nadmernému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych tried a škôl pomocou priamej otázky, či si respondenti vedia predstaviť vzdelávanie rómskych detí bez špeciálnych tried. 30 % respondentov vybralo odpoveď: “Nie, niektoré deti sú v bežných triedach nevzdelávateľné”, čím popreli možnosť inkluzívneho vzdelávania pre všetkých a potvrdili potrebu špeciálnych tried. Ďalších 25 % označilo odpoveď: “Áno, ale je to takto lepšie, ľahšie sa s nimi pracuje”. V ojedinelých prípadoch učiteliek a učiteľov, ktorí mali skúsenosti s vyučovaním v triedach s väčšinou rómskych žiakov, boli medzi dopísanými odpoveďami poznámky, že vzdelávanie rómskych detí v bežnej triede je možné, resp. že netreba špeciálne triedy - stačí asistent učiteľa, alebo že treba častejšie využívať individuálnu integráciu žiaka, ak ide o žiakov s postihmi a pod.

Jednou z otázok sme zisťovali postoj učiteľov a učiteliek k pomerne často spomínanej zvýšenej agresivite rómskych žiakov voči učiteľom, pričom sme sa zamerali špecificky na vnímané príčiny. Respondentky a respondenti sa pomerne jednoznačne zhodovali, že príčinou je zanedbaná výchova zo strany rodičov (75 %). Ďalšími z označovaných príčin boli napr. mentálne poruchy (uviedlo 30 % opýtaných), frustrácia z neúspechu (20 %). Veľmi negatívne vnímame skutočnosť, že 20 % respondentiek a respondentov sa stotožňuje s názorom, že domnelá agresivita rómskych detí je výsledkom rodičovskej výchovy smerom k nenávisti k majoritnému obyvateľstvu. Navyše 25 %  opýtaných uviedlo, že príčinou agresivity je zvýšený temperament typický pre tieto deti. Takéto negatívne odpovede sa často objavovali aj u vyučujúcich s dlhodobými skúsenosťami. Odpovede vyhraňujúce sa voči stereotypnému vnímaniu (napr. že narastajúca agresivita žiakov je moderným trendom bez ohľadu na etnicitu, alebo že existuje množstvo rómskych žiakov, ktorí nejavia známky agresivity) boli pomerne zriedkavé a navyše sa objavili len u študentov pedagogiky bez skúseností a pedagógov s obmedzenými skúsenosťami pri vyučovaní Rómov.

Mimoriadne zaujímavou je skutočnosť, že ani jeden z respondentov a respondentiek neuviedol odpoveď, že agresívne správanie rómskych detí je reakciou na nepriateľské prostredie školy. Práve tento dôvod sa objavuje vo výskumoch o postavení rómskeho žiaka v školskom systéme (v dôsledku šikany, rasistických urážok), no učitelia a učiteľky sa s ním zjavne nestotožňujú.

Riešenia

V otázkach smerujúcich k riešeniam sme zisťovali postoje vyučujúcich k niektorým situáciám, resp. návrhom na riešenia. Jedným z často spomínaných scenárov sú vši na škole. K tomuto problému sa stavali učitelia a učiteľky pomerne jednoznačne: 55 % opýtaných uviedlo, že problém by sa dal riešiť, keby rodičia chceli trošku viac spolupracovať. Je treba uviesť, že mnohí rodičia žijú v materiálnych a hygienických podmienkach, ktoré im len ťažko umožňujú efektívne bojovať proti všiam. 20 % opýtaných uviedlo, že vši na škole nevedia riešiť a 35 % sa vyjadrilo, že situáciu riešia jednoducho poslaním dieťaťa domov zo školy. Jeden z vyučujúcich uviedol, že v prípade nálezu vší kontaktuje sociálnych pracovníkov, keďže ide o zanedbanú starostlivosť.

Veľmi jednoznačné boli odpovede v otázke, kde sme zisťovali návrhy riešení situácie rómskeho žiaka, ktorý má problémy s čítaním vo vyššom ročníku. 70 % opýtaných uviedlo, že by rodičom navrhlo navštíviť s dieťaťom pedagogicko-psychologickú poradňu. 15 % opýtaných uviedlo, že so súhlasom rodiča by dieťa doučovali, resp. že by dieťa doučovali až kým sa nenaučí. Na druhej strane 15 % opýtaných by rovno odporučilo špeciálnu školu.

Kontroverznou témou s negatívnymi historickými skúsenosťami sú etnicky zamerané internátne školy. Napriek tomu, že téma internátnych škôl pre rómske deti pomerne často rezonuje v politických kruhoch, v našom prieskume sa 40 % opýtaných jasne vyjadrilo, že internátne školy nie sú riešením. Ďalších 10 % pridalo obavy z finančnej nákladnosti takéhoto opatrenia. Na strane druhej 20 % učiteľov a učiteliek sa v prieskume vyjadrilo, že je to jediné riešenie a malo by sa stať povinným a ďalších 20 % sa k nim pridáva do istej miery tvrdením, že internátne školy môžu byť riešením, ale len so súhlasom rodičov. Zvyšných 10 % navrhovalo iné riešenia - obmedzenie sociálnych dávok, dôslednejšiu kontrolu školskej dochádzky, zabezpečenie doučovania a domácej prípravy a pod.

Otvorenou otázkou sme taktiež zisťovali aké riešenie vidia učitelia a učiteľky v situácii, keď rómski žiaci nevedia po slovensky. Štvrtina (25 %) opýtaných uviedla, že ich žiaci vedia po slovensky resp. po maďarsky (v škole s vyučovacím jazykom maďarským). 20 % uviedlo, že riešením takejto situácie je asistent učiteľa, podobne 20 % uviedlo, že riešením je predškolská výchova. Medzi ďalšími odpoveďami sa objavili: potreba motivácie rodičov, dožadovanie sa väčšej snahy zo strany rodičov, resp. intenzívnejšia práca so žiakom s využitím rôznych vyučovacích techník.

Etnické postoje

Jednou z otázok, ktorá sa môže javiť uzatvorená, no neustále sa otvára, je otázka názvu  etnickej skupiny Rómov. 40 % z opýtaných uviedlo, že správnym označením je “Cigán”, lebo sa tak sami nazývajú. Ďalších 10 % uviedlo, že správnym označením je “Cigán”, lebo sú to Cigáni. 20 % opýtaných učiteľov a učiteliek uviedlo, že správnym označením je “Róm” lebo Cigán sa už nepoužíva. Len 25 % z opýtaných sa stotožňuje s používaním označenia “Róm” s odôvodnením, že takto sa Rómovia sami nazývajú.  5 % zúčastnených sa k tejto otázke nevyjadrilo.

V otázke, v ktorej sme sa pokúšali zistiť názor učiteľov a učiteliek na podiel jednotlivých faktorov na správaní rómskych detí sme zistili nasledovné priemerné ukazovatele:
33% podiel na správaní má prostredie, 46 % správania tvorí výchova, 21% podiel má genetika. Len 10 % opýtaných uviedlo nulový podiel genetiky na správaní, pričom naopak 10 % respondentiek a respondentov uviedlo, že genetika tvorí až 50 % správania rómskych detí.

Multikultúrne vedomie

Učiteľov a učiteľky sme v dotazníku postavili pred úlohu zhodnotenia vhodnosti tém pre vyučovanie. Základným zistením bolo, že skúmaná vzorka nebola dostatočne veľká na nájdenie súvislostí a odpovede vykazovali vysokú mieru náhodnosti. Z tohto dôvodu vyberáme len niektoré zaujímavosti spomedzi odpovedí:

V jednej z odpovedí vyučujúci uviedol, že tému rodinnej dovolenky by neotváral, ak by v triede boli rómske deti. Viac ako polovica opýtaných považuje tému “Čo som dostal pod stromček” za vhodnú bez výhrad, približne polovica uviedla tému ako nevhodnú resp. vhodnú s výhradami (napr. len po uistení sa, že žiadne dieťa nezostalo bez darčeka). Žiadny z opýtaných neuviedol ako dôvod neuvedenia témy odlišnosť náboženstiev. Pokiaľ ide o vyučovanie histórie Rómov, približne polovica uviedla tému ako vhodnú, druhá polovica buď s výhradami (napr. až od 12 rokov, až na druhom stupni, alebo len ak by bola väčšina žiakov v triede rómska) resp. označili tému ako nevhodnú bez komentára. Viac ako polovica zúčastnených označila tému homosexuality ako jednoznačne nevhodnú pre učebné osnovy, v druhej polovici sa najčastejšie objavovali výhrady ako napr. vek (a to aj až od 18 rokov). Za pomerne jednoznačne vhodné boli označené témy ako rodina,  či diskusia o tom, kto boli naši predkovia. Vo vzťahu k ostatným témam bola relatívne bezproblémová aj téma Medzinárodný deň Rómov, ktorý väčšina označila za vhodnú tému (občas s výhradami: len ak by väčšina žiakov v triede boli Rómovia alebo len na druhom stupni). Tetovaním by sa väčšina vyučujúcich chcela taktiež zaoberať až na druhom stupni alebo vôbec. Len mierne je na tom lepšie téma chudoby. Väčšina učiteliek a učiteľov by sa taktiež rada vyhla téme protirómskej demonštrácie. Téma neonacizmu pomerne zhodne s témou parlamentných volieb bola označovaná ako vhodná až pre žiakov vyšších ročníkov.

V poslednej otázke, kde sme formou poskytnutia priestoru na vyjadrenie zisťovali odporúčania učiteľov a učiteliek pre dosiahnutie zmien v praxi, sa často opakovali tie isté opatrenia: redukcia učebných osnov len na to najdôležitejšie, prísnejšou disciplínou, sankcionovaním rodičov, odčlenením detí od rodičov, povinnou predškolskou výchovou.

Závery

V aktuálnom nastavení vzdelávacieho systému chýba jasné vymedzenie poslania učiteľskej profesie. V dátach zozbieraných v našom prieskume sa pomerne často objavovalo orientácia vyučujúcich smerom k čo najjednoduchšiemu prejdeniu žiaka vzdelávacím systémom bez ohľadu na to, do akej miere budú limitované jeho možnosti v budúcnosti.
Názory a etnické postoje uvedené v prieskume jasne poukazujú na chýbajúcu citlivosť voči inakosti, špecificky etnickej odlišnosti. Rómovia sú vzorkou učiteľov a učiteliek vnímaní pomerne jasne ako skupina sociálna, nie ako skupina etnická.
Potreba ďalšieho vzdelávanie učiteľov je jasná napríklad z ich vyjadrení o pomere genetiky na správaní rómskych detí.  Nedostatky sme však objavili aj pri iných témach, na základe čoho je možné usúdiť, že nejde o protirómske zameranie, ale skôr o všeobecné nedostatky v multikultúrnej výchove.

Odporúčania

Na základe uvedeného prieskumu v oblasti scitlivovania učiteľov a učiteliek pre efektívnejšiu prácu s rómskymi deťmi a  navrhujeme nasledovné opatrenia:
Zabezpečiť ďalšie profesné vzdelávanie učiteľov a učiteliek zamerané predovšetkým na spoločenské témy a multikultúrnu výchovu.

Poskytnúť pedagógom vzdelávanie v oblasti tzv. soft-skills zameraných predovšetkým na riešenie konfliktných situácií a posilnenia komunikačných zručností.
Zabezpečiť, aby príprava na pedagogické povolanie obsahovala multikultúrnu výchovu a evaluáciu zmeny postojov žiadúcim smerom (napr. formou mapovania etnických postojov na začiatku a na konci vzdelávania).
Otvoriť diskusiu o poslaní učiteľskej profesie s cieľom zadefinovať ho tak, aby bolo v súlade s medzinárodnými vzdelávacími štandardmi.

Ďalšie odporúčania pre pedagogickú prax:

- Zavedenie, úplná príprava špecializovaných asistentov, ktorí podporujú proces vzdelávania u detí so špeciálnymi výchovno.vzdelávacími potrebami, ktorí by podporovali pedagógov pri prekonávaní jazykovej bariéry detí.

- Zvýšiť spoluprácu a vymieňanie si skúseností medzi pedagógmi a inými profesionálmi, nepretržité hodnotenie postupov a inovácií.

- Zavedenie individuálneho vzdelávacieho prístupu, ktorý umožňuje odklon od štandardov pre “priemerného žiaka”.
Znížiť počet žiakov v nultom ročníku, ako aj v ostatných ročníkoch minimálne o 30 až 50%, čo zvýši možnosť individuálneho prístupu učiteľov k žiakom.

- Pedagógov pracujúcich v triedach s vyšším počtom žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami lepšie finančne ohodnotiť.

- V lokalitách, kde je vyššia hustota rómskych rodín zabezpečiť rozvoz rómskych žiakov bezplatnou autobusovou dopravou do škôl v okolí a zamedziť tak ich kumulácii na jednej škole, čo by malo za následok vznik ďalšej rómskej, alebo prevažne rómskej školy.

- Mentálne schopnosti rôznych etnických skupín sú rozložené rovnako, aj keď testové výsledky môžu byť u týchto skupín slabšie, menší výkon ale nie je dôsledkom nižšej mentálnej kapacity, ale odlišných podmienok formovania poznávacích schopností a zároveň kultúrnej zaťaženosti testov. Osobitné normy pre sociálne znevýhodnené deti by výrazne znížili počet detí s diagnózou mentálnej retardácie.

- Striktné dodržiavanie postupu pri stanovení mentálnej retardácie, ktoré nemôže vychádzať z jednorázového vyšetrenia a výlučne z výsledkov inteligenčného testu.

- Otvoriť diskusiu o vhodnosti používania inteligenčných testov, ktoré neurčia spoľahlivo mentálnu kapacitu rómskych detí, ale sa považujú za  spoľahlivé pri predpovedi školskej úspešnosti/neúspešnosti. Inteligenčné testy vznikli a používajú sa na základe spoločenskej objednávky s konkrétnym cieľom, ktorým je často selekcie “iných” s diskriminačnými a segregačnými následkami, tak patologizácia inakosti môže byť jedným z prostriedkov vyhnúť sa odlišným ľuďom.

- Zmeniť cieľ používania testov, ktorým bola doposiaľ selekcia. Cieľom používania testov môže byť aj spoznanie štruktúry schopností, teda silných a slabých stránok dieťaťa a výber vhodnej podpory a pomoci pre jeho ďalšie vzdelávanie.

- Doplniť štandardy pre predmety ako občianska výchova, etika, multikultúrna výchova, lebo zanedbávanie týchto predmetov tvorí živnú pôdu pre rozvoj rasistických a xenofóbnych názorov žiakov a žiačok. Príklad: podľa vzdelávacích štandardov pre dejepis druhého stupňa základných škôl sa od žiakov vyžaduje, aby vedeli vysvetliť pojem “riešenie židovskej otázky” a opísať “osud Židov”, ale znalosti o prenasledovaní Rómov sa nevyžadujú.