Rady pre budúcich spisovateľov alebo "Ako na dobrý článok"

Na úvod snáď konštatovanie, že tvorcovi týchto stránok patrí naša vďaka za to, že ako registrovaní členovia (žiadny VIP-áci a iné celebrity) máme možnosť pretaviť svoje myšlienky do písomnej podoby a zverejniť ich. Základným predpokladom u prispievateľov je, že ich články budú mať určitú úroveň, budú pokiaľ možno reagovať na dianie v našom okolí a nebudú aktuálne ako vianočný výpredaj na Veľkú noc. Z vlastnej nie veľkej skúsenosti viem, že napísať článok, ktorý je aj dobrý aj aktuálny je naozaj ťažké. Najskôr totiž musíte vymyslieť tú správnu tému, ktorá zaujme, potom posúdiť či o téme naozaj dokážete napísať viac ako nadpis a úvod a nakoniec si na napísanie nájsť čas. V zásade by malo platiť, že pointa by mala byť známa ešte predtým, ako sa do písania pustíme. Môže sa stať že počas písania zistíme že téma nie je až taká dobrá,ako to spočiatku vyzeralo a že najlepšie by bolo sa na to vy...kašľať. Vtedy je potrebné sa rozhodnúť či to s kŕčami dopísať, či to radšej neskúsiť až zajtra alebo či nenapísať radšej o niečom úplne inom. Istým riešením je tiež nenapísať absolútne nič ale to by asi utrpel náš grafomanský exhibicionizmus a preto je táto alternatíva dosť nepravdepodobná. Odhodlali ste sa teda napísať článok a neviete ako na to? Nedajte sa zastrašiť nasledovnými predsudkami: 1.Neviem písať – ak nie ste práve na úteku z reedukačného centra či rekreačného zariadenia vo Veľkom Záluží, absolvovali ste základnú školu, napísali ste nejakú slohovú prácu a viete dať dohromady rozvitú (a zmysluplnú) vetu, ste na najlepšej ceste a dostatočne kompetentní niečo napísať. 2.Nemám čo napísať – téma nemusí byť svetoborná, napíšte napríklad o tom, čo ste naposledy zažili či o tom, o čom ste sa naposledy bavili s priateľmi. Nemusíte byť absolventom ekonomickej univerzity aby ste nemohli kritizovať nezmyselné bankové poplatky. 3.Nikdy nebudem taký dobrý ako ten a ten – na to kašlite. Ako sa dá poznať či som horší ako niekto iný, keď som doteraz nič nenapísal ? Nie je dôležité byť lepší či rovnako dobrý, je dôležité mať čo povedať. A okrem toho je navyše zrejmé, že časom sa zlepšíte. 4.Prečo písať,keď už to robí niekto iný a navyše aj dobre – a čo ak niekoho zaujíma práve ten váš pohľad na konkrétnu otázku či tému? 5.Obávate sa kritických reakcií – s tým treba počítať. Nikdy sa nezavďačíte všetkým a to sa stáva veľmi často. Práve naopak, bolo by divné a podozrivé, ak by s vami všetci súhlasili. A ak máte problém s kritikou sa vyrovnať, dajte si poradiť. Minimalizujte tým riziko že vám bude vynadané. Najťažšie je napísať začiatok. Pozeráte na blikajúci kurzor na prázdnej stránke a .... nič. Ak sa nepodarí navodiť správnu atmosféru na písanie (napríklad zapáliť asi 100 vonných sviečok prípadne podfarbiť atmošku DVD-čkom od Pink Floyd alebo nebodaj objednať si „cicu“ na telefón) tak na úvod napíšte čo vás práve napadne aj keby to bola hlúposť. Zlepte pár viet aj keby ste ich mali zmazať. Po niekoľkých pokusoch myšlienky začnú nadväzovať samy na seba. Nezdržujte sa opravami textu, nechajte si korekcie až na koniec. Podstatné je nestratiť niť. Pomáha napríklad na úvod použiť nejakú historku či vtip. No a na záver zasa nejakú zásadnú informáciu, napríklad že včera ste prepili výplatu. Článok musí byť dostatočne nápaditý a spravidla aj správne úchylný. Bohužiaľ či našťastie, pokiaľ tomu tak nie je, bude pripadať čitateľom príliš nudný. Nie je na škodu použiť občas nejaký decentný vulgarizmus. To aby to malo trošku šťavu aj keď ste slušňáci od kosti a nezahrešíte ani spoluobčanovi s tmavou metalízou, ktorý vás práve predbehol pri pokladni v Bille. Dobre poslúžia rôzne dvojzmysly či žartovné prirovnania. Nesnažte sa písať príliš umelecky alebo moc odborne. Málokto by vám rozumel. Taktiež je dobré byť správne úderný. Vzhľadom na prílišnú horlivosť niektorých čitateľov a blížiace sa voľby odporúčam ako obeť si vybrať niekoho, s kým sa čitateľ ťažko stotožňuje. Ideálne by bolo skúsiť to s Krovákmi v Afrike. Samozrejme aj v tomto prípade je treba počítať s nejakým zarytým krovákofilom, ale tých je (dúfam) málo. Z tohto pohľadu by bolo teda najlepšie písať o sebe a za predpokladu že ste každému ukradnutý je to úplne ideálne riešenie. Veľmi dôležitý je nadpis. Musí čitateľa správne navnadiť ale musí mu zodpovedať aj obsah. Je vyslovene nevhodné pod nadpis „Škandálne odhalenie“ zavesiť prírodovedecký článok o tom, ako sa hady zbavujú kože. Ideálna dĺžka článku sú tak dve strany vo worde TNR 12-ka. Menej ako jedna strana môže zaváňať dislektickými problémami a viac ako tri strany budú miestami určite nudiť. Ak má byť v článku dobrá alebo vtipná iba jedna časť, najlepšie je aby to bol záver. Ten sa pamätá najdlhšie. Po dopísaní je dobré zhodnotiť, či sa vám zámer podaril a ak nie, nechajte ho deň dva vykvasiť, možno vás medzitým niečo napadne. Ak máte pocit že je to ono, zaveste to na internet, aby ste si to ešte nerozmysleli. No a potom treba už iba čakať, ako to dopadne u čitateľov. Nezabudnite, že vašu snahu vám vždy niekto zkritizuje. Aj Shakespeare mal kritikov a o kom sa dnes hovorí viac ? Nesnažte sa zavďačiť, aj tak sa vám to nepodarí a tiež sa nenechajte znechutiť. Píšte skrátka to, čo vás napadne. Čo z toho vyplýva? Neberte osobne odkazy v diskusiách k vášmu článku. Ak na to nemáte nervy, nečítajte to. Čím živšia a rozmanitejšia diskusia k článku sa rozpúta, tým viac argumentov, že ste trafili tému. To je dôležité. Spolu s tým, že ste svojou aktivitou donútili tú hromadu ľudí nielen čítať. Donútili ste ju rozmýšľať, hľadať argumenty (niektorí) a svoj názor vám napísať čím ste ich vytrhli z letargického konzumu bezduchej vizuálnej zábavy, ktorú ponúka TV. Tak čo vy na to? Prajem v roku 2010 čo najviac nápadov a dobrých tém, aby sa nám zo seredonline nestala iba čierna kronika.