Protiplynová služba-ADP

Práca hasiča nie je len hasenie požiarov, ale pozostáva aj z inej pracovnej náplne. Veľa ľudí si myslí, že keď nehorí hasič nič nerobí a čaká na výjazd. V jednom majú pravdu, čaká na výjazd a keď čaká má rozvrhnutý pracovný čas od rôznych školení po nácviky až po údržbu techniky a rôzneho materiálu. Totiž u hasičov máme rôzne odbornosti a rád by som priblížil jednu z nich a to protiplynovú službu. Ukážem jeden pracovný deň alebo ak chcete jednu zo služieb na "plynovom" oddelení. Najprv by som v skratke napísal niečo o ADP čo v plnej reči znamená: Autonómny Dýchací Prístroj. Hasiči pri rôznych zásahoch ale hlavne pri požiaroch a tam kde nie je možné dýchať čistý vzduch, alebo je podozrenie z poškodenia dýchacích ciest používajú dýchacie prístroje v skratke ADP. V minulosti sa používali podtlakové prístroje kde bolo potrebné vzduch nasávať ale v dnešnej dobe sa už používajú pretlakové prístroje kde vzduch je vháňaný do masky pretlakom čo umožňuje aj ľahšie dýchanie a pri netesnosti masky, poprípade poškodení sa nedostane "špinavý vzduch" do dýchacích ciest užívateľa. Takýto prístroj umožňuje prácu v škodlivom prostredí len určitú dobu (množstvo vzduchu vo flaši) a tento čas závisí aj na tom, aká namáhavá práca sa vykonáva. Stačí, keď si to odpozorujete aj na sebe. Sedíte a píšete a pri tejto činnosti spotreba vzduchu je menšia ako keď pôjdete po schodoch, čiže pri určitej záťaži sa spotreba zvyšuje a zvyšuje sa aj počet dychov za minútu. Ak by sme chceli taký priemer, dýchací prístroj, čiže zásoba vzduchu vo flaši vydrží max.cca.40min. Vo viacerých správach rôznych médií sa hovorí "že hasiči použili kyslíkový prístroj" čo nie je práve najpresnejšie pomenovanie, keďže tieto prístroje sú spravidla vzduchové, čiže sú plnené stlačeným vzduchom a nie kyslíkom. Ešte sa musím vrátiť k flaši. Flaša (chybné pomenovanie bomba) môže byť vyrobená z kovu čiže materiál je "železo" alebo kompozitná čo v našej reči by sa dalo povedať "z laminátu". Spravidla sa používajú flaše kovové (sú lacnejšie ale ťažšie) ale začínajú sa používať aj flaše kompozitné (sú drahšie ale ľahšie). Ak si niekedy všimnete hasiča na zásahu, akú flašu práve má na chrbte rozoznáte podľa toho, že kovová flaša nemá ochranný obal, kým kompozitná flaša je vložená do tzv.ochranného obalu (látka modrej, žltej farby a môže mať reflexný popruh). A keď už som pri flašiach tak rozdiel je aj vo váhe, čiže celý dýchací prístroj s príslušenstvom môže mať u kovovej flaši váhu 13kg alebo pri kompozitnej flaši 11kg. Čiže, keď budeme aj niekde spomínať ADP spravidla to bude s otvoreným okruhom-pretlakový. Ďalšie rozdelenie tu teraz nebudem rozoberať keďže sa v našej praxi skoro nepoužívajú (otvorený okruh-podtlakový, uzavretý okruh-kyslíkové, filtračné). Ešte by som mohol spomenúť, že v HaZZ sú používané tieto značky: AUER, PLUTO, DRAGER, SCOTT, FENZY, RACAL, CONTOR. ADP-pozostáva z nasledovných častí: * flaša (môže byť oceľová alebo kompozitná) * manometer (ukazuje zásobu vzduchu) * vyvádzačka (umožňuje pripojenia ďalšej masky-užívateľa) * píšťalka (upozorňuje na krytické množstvo vzduchu vo flaši) * pľúcna automatyka (umožňuje dýchanie) * nosič (na ktorom je všetko upevnené) * popruhy * maska V skratke sme si niečo povedali o ADP a teraz prejdeme o krok ďalej. Po každom zásahu, kde hasiči použili ADP, po návrate na stanicu sa tento prístroj hneď odovzdá na "plynové" oddelenie, kde si ho zoberú technici pod svoje krídla. Na začiatok ho rozoberú, čiže z nosiča vyberú flašu a odpoja plúcnu automatyku od masky a od nosiča. Čiže nám ostanú tieto časti samostatne: nosič, flaša, maska a pľúcna automatyka. Nosič pokial je znečistený putuje do "vane" kde sa umyje a poriadne vysprchuje. Po tejto očiste sa zavesí aby uschol. Flaša putuje do ďalšej miestnosti kde sa znova naplní. Skoro každý už fúkal do balóna tak aj táto flaša sa "nafúka kompresorom" na požadovaný tlak-množstvo vzduchu. Samotná maska tiež putuje do "vane" kde sa vyperie vo vlažnej-telpej vode do ktorej sa pridávajú dezinfekčné a čistiace prísady. Po tomto kúpeli cca. do 30min. putuje do sušičky-sterilizátora. Tu sa pekne vysuší a je pripravená na ďalšie použitie. Keď už máme všetky komponenty pripravené, nasleduje kompletizácia-skladanie. Na nosič sa nasadí flaša a pripojí pľúcna automatyka, ktorú zároveň technik napojí na prístroj a skontroluje funkčnosť. Každá flaša má svoje číslo a toto číslo je totožné s číslom pľúcnej automatyky. Táto kontrola a výsledok hodnôt sa zaznamená oproti podpisu technika protiplynovej služby k danému číslu do záznamovej knihy prístroja. Teraz už máme skoro prichystaný prístroj a nasleduje pripojenie masky k pľúcnej automatyke. Maska sa "zaleje" do "igelitového sáčku" a celé ADP putuje do regála, kde čaká na svoju príležitosť použitia. Ak by sme chceli určitú časovú os, koľko takáto práca-príprava prístroja trvá, tak pri jednom prístroji môžeme prísť približne k hodnote cca 45min. Počas veľkého požiaru v.r.2007 m.č.Bratislava-Petržalka (DETOX) len hasiči HaZÚ BA spotrebovali vyše 250ks prístrojov a protiplynové oddelenie bolo ako mravenisko počas 2dní nepretržite 24hod. denne aby zabezpečilo dostatočné množstvo prístrojov pre zasahujúcich hasičov. Spotreba prístrojov bola taká veľká, že boli použité aj "železné rezervy" a tieto sa museli hneď priebežne doplňovať. To ako sa točili hasiči na mieste požiaru bolo neporovnateľné s tým ako sa obracali na protiplynovom oddelení aby zabezpečili dostatočné množstvo prístrojov na ďalší zásah. Určite Vás napadla myšlienka prečo sa maska "zalieva" do sáčku. Má to veľký význam v tom, že sa tá maska chráni od znečistenia pri jej manipulácii. Pri-pred zásahom sa sáčok roztrhne a hasič si dáva na tvár čistú masku. To by bolo zatial všetko z protiplynového oddelenia o práci okolo ADP a nabudúce sa môžeme pozrieť na ďalšie ochranné pomôcky. Tento článok by som rád venoval nášmu Lojzkovi, ktorý u hasičského zboru má odkrútených pekných 35 rokov v aktívnej službe a pri inej činnosti sa stará, aby sme mali vždy poruke bezchybný prístroj na zásahu. npor. Alojz Blažek medaila za službu v Hasičskom a záchrannom zbore - I. stupeň Lojzko ďakujeme!