Problémy, ktoré môžu skončiť krachom Euro štruktúr - neisté šumy, či prúser sa blíži?

To sú nám novinky, už priamo z prostredia vedenia EÚ  do médií prenikajú informácie o možnom krachu nielen  Eurozóny, ale aj o reálnej možnosti rozpadu  Európskej únie.  Aké to novinky objavili odborníci po dlhé roky poberajúci platy v státisícoch  Eur!  Že dlhová kríza je nebezpečná a nedarí sa ju prekonať. Dokonca sám  predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz  tvrdí, že dlhová kríza predstavuje naozaj veľké nebezpečenstvo pre jednotu Európy. Pre  Španielsky denník   El País sa dokonca vyjadril:   "Priznávam, že sa obávam roztržky medzi severnou a južnou Európou".  No, že Únia, resp. Eurozóna  dlhšie nezíska oddaného člena je už asi dosť jasné aj tým najväčším optimistom. Jednoducho systém založený na zjednocovaní nejednotného a  takmer až socialistickom organizovaní  života, produkcie a potrieb v tak odlišných ekonomikách ako  napr.  Nemecká či Francúzska a Grécka či Rumunska, nuž to by chcelo iných ekonómov, aby to fungovalo. A najmä disciplínu a dodržiavanie stanovených pravidiel. Prečo ich však majú striktne dodržiavať chudáci, keď bohatí ich ignorujú?

Ako únia, tak jednotlivé štáty hovoria o nevyhnutnosti zvyšovania daní a všetkých možných poplatkov, no akosi stále nie je počuť o ich šetrení. O znižovaní nákladov na chod štátov, o nekonečných nákladoch na správu inštitúcií samotnej Únie, o asistentoch asistentov,  o znižovaní nekonečných výhod politikov, o klientelizme a tunelovaní fondov.

Nepríde k žiadnemu výraznému zlepšeniu, pokým k výraznému reálnemu šetreniu nepristúpia tí, ktorí ho požadujú na nás. V Únii, v krajinách, na  VÚCčkach i v samotných mestách.

Stále otvorenejšie ľudia hovoria o protestoch nie voči nejakým nezmyslom trápiacim nejaké skupiny obyvateľov, ale o protestoch voči systému ako takému. Politici si sprivatizovali štáty, mestá a obce. A  žiadna zlodejina netrvá večne, čo  mnohí z nich akosi nechcú  pochopiť. Je čas na zmeny. Nie pre luxusný život, ale pre jednoduché prežitie v takto nefunkčnom systéme.

Poznámka na záver - neverím, že informácie o prúsere vysokom natoľko, že hrozí koniec Euro štruktúr vychádzajú na povrch a do médií iba náhodou. Sem tam nejaké to pošuškanie. Akoby náhodne uniknutá informácia, nejaký neistý šum... Nie, je to predsa len jednoduchá predpríprava na možno už nie až tak veľmi ďalekú budúcnosť?