Príroda sa s nami zahráva - aké priority bude mať záchranárčina v najbližšom období?
Hlavne tento rok je na mimoriadne udalosti v podobe povodní, veterných smrští či intenzívnych dažďov spôsobujúcich okamžité prívalové vody zatápajúce celé mestá, veľmi bohatý. Asi nie je ďaleko od pravdy tvrdenie, že takto intenzívne sa s nami príroda ešte nepohrala. Plné ruky práce majú každý mesiac záchranári i hasiči snáď vo všetkých kútoch republiky. Vo viacerých obciach domy ich obyvateľov ešte nestihli vyschnúť a už sú zatopené znovu. V mestách sa valila voda po cestách a chodníkoch tam, kde nikdy nebola a ani ju tam nikto nepredpokladal. Dnes vieme, že nie je výnimkou pokles teplôt v priebehu niekoľkých hodín aj o dvadsať stupňov Celzia. V Tatrách napadal prakticky uprostred leta sneh. A toto všetko môže byť mimoriadne nebezpečné pre turistov, dovolenkárov, bežných vodičov a samozrejme aj pre ľudí žijúcich v danej oblasti. Záchranárčina sa bude asi musieť veľmi rýchlo prispôsobiť danému vývoju. Dokonalá príprava na živelné udalosti ktorých frekvencia a následný priebeh je oveľa drastickejší, ako tomu bolo v uplynulom období. A zároveň postihujú oveľa väčší priestor. Zásahy budú musieť byť rýchle a to si vyžiada aj dovybavenie novou technikou, ktorá umožní včasnú evakuáciu ľudí z postihnutých oblastí a záchranu majetku týchto ľudí. Zároveň bude musieť nastúpiť oveľa lepšia a širšia ochrana opustených obydlí pred rabovaním. Integrovaný záchranný systém čakajú nové úlohy, nácviky situácií, ktorých sme doteraz boli svedkami hlavne v zahraničí. Na príslušných miestach musia byť odborníci so skúsenosťami aj zo zahraničia, ktorí takéto náročné úlohy zvládnu. Tak, aby sme následne nemuseli hovoriť, že nás príroda zaskočila.
Komentáre k článku:
Komentovať môžu: ›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Ľubomír Veselický | 04-09-2010 19:52:34
hombre! Podpisujem každé Vaše slovo (02-09-2010 21:02. *yes*
anonym | 02-09-2010 21:30:19
Skôr by ľudia mali zamerať svoju pozornosť na to, aby sa zabránilo povodniam. Dajú sa predsa vybudovať rôzne protipovodňové zábrany a pod. Samotná likvidácia následkov je, samozrejme, tiež potrebná, ale to je už fáza, kedy je tragédia na svete. Inak článok dobrý a aktuálny, ktorý si zaslúži diskusiu.
hombre | 02-09-2010 21:02:29
Autor príspevku navodil tému, ktorú je hodná hlbšej analýzy. Nie je to len problém IZS. Na ňom je a bude čo vylepšovať. Problém náhlych zmien počasia a absurdností, ktoré so sebou prináša je oveľa viac a dosahujú celosvetový charakter. Kto trochu sleduje vývin počasia na celej planéte, nemôže byť zaskočený s tým čo sa deje aj u nás. Mám nepríjemný pocit, že začíname pociťovať dôsledky arogancie, s akou sa človek správa za posledné 2-3 desatročia ku planéte Zem. Myslím, že je na čase zmeniť pomenovanie homo sapiens za homo demens!!
exustio | 02-09-2010 18:37:22
Veľmi zaujímavý článok. Osobne si myslým ak chceme aby fungoval integrovaný záchranný systém tak nemôžeme pripustiť aby ho riadili politicky nominovaní ľudia. Ľudovo povedané musia ho tvori krízový manažéri s príslušnými odbornosťami na jednotlivé činnosti. Nemôže predsa riadiť záchranné zložky integrovaného záchranného systému politicky nominovaný človek (Prednosta obvodného úradu vyštudovaný poľnohospodár) veď predsa on riadi v kríze jednotky integrovaného záchranného systému. Mnoho krát sa potom stáva, že ani nevie čo, kam a ako koordinovať jednotlivé zložky. Samozrejme nie je možné všetkých prednostov hádzať do jedného vreca ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Preto by som navrhoval, aby prednostovia prechádzali cez výberové konania a nie cez politickú nomináciu a taktiež aj predstavitelia silových rezortov by mali byť odborníci a nie politický nominanti.
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.