PRIAMA DEMOKRACIA - veľmi aktuálna téma.

Švajčiarsky model "priamej demokracie"

Pravidlo moci : "Moc má ten, kto pozná racionálny základ konštrukcie celej spoločnosti. Ovládaný je ten, pre ktorého je racionálny základ skrytý a spoločenské udalosti, javy a zmeny sa mu javia iracionálne."

    Je mylnou predstava, keď sa demokracia stotožňuje so „zastupiteľskou demokraciou“, ako keby bolo zastupovanie základom demokracie. Nepriami zástupcovia, zvolení do parlamentu, nie sú reprezentatívni a nepredstavujú priemer svojich voličov, respektíve všetkých občanov. Takéto zoskupenie, zostavené zo "zástupcov", predstavuje istú elitu z národa a má sklon k premene na "parlamentnú aristokraciu".

    Čisto parlamentný, aj totalitný systém umožňujú prijímať zákony proti vôli väčšiny, pretože zvolení ľudia nemusia byť morálnou elitou národa a ich cieľom nemusí byť plnenie všeobecných verejných záujmov.
Zdanlivo dobrým riešením by malo byť - vymenenie nečestných poslancov, úradníkov a podnikateľov, za čestných a potom im už len zveriť náš majetok a spokojne sledovať, ako ho zveľaďujú.

Je to omyl ! Aby nastala skutočná zmena, musí byť funkčná, t.j. musí zmeniť povahu moci !

    Východiskami švajčiarskej priamej demokracie sú - spoločenská zmluva, zásada suverenity (zvrchovanosti) ľudu (niet vyššej autority, než ľud), zásada rovnosti, právo na iniciatívu, pravidlo väčšiny, mandátové pravidlo, konkordancia, federalizmus, každá otázka musí nájsť svoju vlastnú väčšinu, podobnosť s domovou samosprávou, Nič nie je zadarmo, ani priama demokracia.

- Švajčiarsky občan uplatnil zásadu suverenity ľudu (moc pochádza od občana) a dal sám sebe dve základné ústavné politické práva: právo hlasovať, právo voliť.

- Vláda a parlament ľudu nevládnu, ale len dočasne spravujú veci verejné. Sú platenými zamestnancami občanov a sú voči nim v podriadenej pozícii.

- Úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nevstupujú do platnosti automaticky. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon a môžu rozhodnúť, že budú o danej veci radšej hlasovať osobne v referende.

- Parlament nemá právomoc zmeniť ústavu, to môže iba ľud (referendom).

- Občania majú právo zákonodarnej aj ústavodarnej iniciatívy. Po vyzbieraní potrebného počtu podpisov môžu petíciou sami predkladať návrhy zákonov, ktoré parlament po rokovaní so zástupcami petičného výboru buď prijme a zapracuje do legislatívy, alebo sa o nich hlasuje v referende.

- Pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie a každý s predstihom dostane brožúrku s podrobnými argumentami za a proti. Kto sa nevie rozhodnúť, môže si osvojiť odporúčanie svojej obľúbenej strany.

- Referendum je bez ohľadu na účasť vždy platné a je vždy záväzné. Neexistuje žiadna možnosť, ako by tomu nejakí zamestnanci občanov (poslanci) mohli zabrániť.

Volebný systém a niektoré zaujímavé špecifiká:

- Pri voľbách má švajčiarsky volič možnosť zobrať si kandidátku ktorejkoľvek strany, “zakrúžkovať” na nej vybranú osobu a ostatných vyšktrnúť.

- Zároveň môže rukou dopísať ďalšie mená z iných strán a bude to platný hlas pre uvedených kandidátov.

- Na zvolenie do parlamentu nie je určené žiadne kvórum.

- Pre 8 miliónov obyvateľov stačí sedem ministrov, pričom jeden z nich striedavo zastáva aj funkciu prezidenta

- Nemajú žiadnu koalíciu a opozíciu. Švajčiari majú konkordanciu. To znamená, že každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť ponúknuť do vlády čo najlepšieho ministra. O zákonoch sa podrobne diskutuje so snahou dosiahnuť už v parlamente čo najväčšiu celospoločenskú dohodu, aby veľká väčšina obyvateľov bola spokojná a aby zbytočne nezaťažovali občanov referendom.

- Vláda má dlhodobo celosvetovo najvyššiu dôveru obyvateľstva (75 až 80 percent)

- Politické strany nedostávajú žiadne príspevky od štátu.

- Nezamestnanosť je iba 3 percentá a na uživenie štátu, v ktorom politici nekradnú (nemajú veľmi ako), stačí DPH vo výške 8%.

- Suverénni švajčiarski občania sú vlastníkmi svojho štátu. Potrebné sociálne istoty si vedia zabezpečiť hlasovaním aj sami. Majú svojich politikov pod kontrolou a nemusia meditovať nad tým, ako si zvoliť menšie zlo.

Verejné zhromaždenie (obce) má tri fazy : Rozhodnutie o účasti - Verejná diskusia - Rozhodnutie .

Verejné ľudové zhromaždenie (kanton) má správnu radu, so svojím predsedom. Rozhoduje o kantonálnych zákonoch a novelách kantonálnej ústavy.
V najväčšom kantóne Zürich (viac ako milión obyvateľov) stačí na ľudovú iniciatívu 10 000 podpisov. Nepovinné referendum vyžaduje iba 5 000 podpisov.

Referendum je vo svojej podstate ľudovým zhromaždením, na ktorom sa však jeho účastníci už fyzicky nestretávajú. Hlasovanie v referende je platné bez ohľadu na účasť. Hlasovať sa môže o akejkoľvek otázke, okrem vecných výnimiek napríklad, viažucich sa na praktickú uskutočniteľnosť, či na záväzné ustanovenia medzinárodného práva.

Dôsledky fungovania priamej demokracie vo Švajčiarsku sa prejavujú najmä vo vyššej hospodárskej výkonnosti, v nižších nákladoch na výkon verejných služieb, v nižšej miere potreby verejných výdavkov a zadĺženia verejných financií.

Zdrojom spokojnosti so systémom priamej demokracie, je napríklad výsledková prospešnosť vo forme lepších zákomov, procedurálna prospešnosť (spokojnosť z účasti na rozhodnutí a vnútorná akceptácia rozhodnutia).a najmä spokojnosť z možnosti účasti na rozhodovacom procese.

Ľudia prikladajú viac dôležitosti férovosti procedúry, než výsledku procedúry.

Švajčiarska priama demokracia je dômyselnou technológiou spravovania spoločnosti, ktorá je uspôsobená tak, aby dosahovala dobré výsledky, aj s reálnym občanom so všetkými jeho chybami. Ako nedostatok sa v praxi prejavuje predĺženie legislatívneho procesu. Výhody však ďaleko prevyšujú možné negatíva tohto systému.

Ľud je sám od seba ochotný prijať aj tzv. nepopulárne opatrenia, ktoré by vláda všade inde v strachu z volebnej porážky odkladala.

Rozhodovanie ľudu je priebežné, problémy sa nehromadia, ale riešia.

Kto má moc vo svojich rukách trvale a úplne, chová sa ako vlastník. Môže si dovoliť uvažovať s nadhľadom a uprednostniť trvalo udržateľné, pre všetkých akceptovateľné riešenia.

Parlament pracuje zodpovedne, aby sa vyhol hanbe prehraného referenda.

Nie je potrebné voliť medzi pravicou a ľavicou, každá jednotlivá otázka musí nájsť svoju vlastnú väčšinu.

Vzniká sociálny kapitál, občania sa identifikujú so systémom ktorý sami spoluvytvárajú a preto ho aktívne podporujú.

Štát je stabilný, nekumuluje sa frustrácia, ktorá by v zastupiteľskom modele viedla k nepokojom či štrajkom a vybila by sa až v najbližších voľbách.

Rozhodovanie je menej emocionále a viac na odbornom základe.

Vo Švajčiarsku nikdy nehrozí, že sa po voľbách smerovanie celej krajiny otočí o 180 stupňov.

Pretože ľudia rozhodujú priamo, nemajú im populisti čo sľúbiť.

Prirodzený zdravý egoizmus vedie každého k tomu, aby hlasoval čo najlepšie.

Ak sa ľudia necítia kompetentní, osvoja si v diskusii, pomocou názorovej skratky, postoje prirodzených autorít zo svojho okolia.

Špeciálne záujmové skupiny nemajú príležitosť korupciou ovplyvniť toho, kto rozhoduje.

Právo na iniciatívu dáva menšinám možnosť priamo presadiť svoje potreby. Úradným jazykom je napríklad aj rétorománčina, hoci ňou hovorí len 0.5 percenta obyvateľov. A napríklad referendum o registrovaných partnerstvách našlo podporu aj v tradične konzervatívnych katolíckych kantonoch. Na druhej strane priama demokracia umožňuje účinnú ochranu pred neprispôsobivými a agresívnymi skupinami.

Záver :

Chce dnešná politická elita, priamu demokraciu ?
Odpoveďou je NIE ! Predsa si nevypustia vlastný rybník.

PRIAMA DEMOKRACIA je predovšetkým PRÁVO, SPRAVODLIVOSŤ, ZODPOVEDNOSŤ a SLOBODA pre všetkých, v najširšom slova zmysle !

Ing. Gabriel Karácsony