Prezident v novoročnom príhovore: Snažme sa o lepšie Slovensko
Prezident Andrej Kiska vystúpil v pondelok 1. januára 2018 s novoročným príhovorom na RTVS.
„Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milé spoluobčianky a milí spoluobčania.
Je peknou tradíciou a pre mňa osobne veľkou cťou, že sa vám ako prezident môžem opäť prihovoriť v prvý deň nového roka. Popriať všetko najlepšie vám i celej našej krajine. Povedať zopár myšlienok, ktoré považujem za dôležité. Verím, že ich prijmete s porozumením.
Vám, ktorí trávite dnešný sviatočný deň so svojimi najbližšími. Vám, ktorí sa aj dnes v práci staráte o naše zdravie, našu bezpečnosť a sviatočnú pohodu. Všetkým vám úprimne želám k Novému roku veľa zdravia, lásky, porozumenia, osobnej pohody a vnútornej sily.
Želám vám rok plný potešenia z každodenných drobných úspechov, aj radosti z prekonania veľkých životných výziev. Želám vám veľa dobrých rozhodnutí, ktoré naplnia vaše dni šťastím.
Prvý deň nového roka je našim štátnym sviatkom. Pred 25 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Demokratický štát, na ktorý môžeme byť právom hrdí — vďaka odvahe meniť veci, vďaka spoločnému úsiliu množstva ľudí, vďaka dobrým rozhodnutiam vo chvíľach, ktoré boli pre našu spoločnú budúcnosť rozhodujúce.
Z ľudsky vyčerpaného, ekonomicky zničeného, nevľúdneho skanzenu, ktorý sa spoza železnej opony vynoril na mape slobodného sveta, sme premenili Slovensko na otvorenú, modernú a životaschopnú krajinu. Na štát, ktorý dokázal využiť jedinečný potenciál európskej integrácie, aby sa stal pevnou súčasťou najviac bezpečnej, slobodnej, prosperujúcej a najlepšie spravovanej časti sveta.
Príbeh Slovenskej republiky za tých 25 rokov až do dnešného dňa nebol dokonalý. Nebol vôbec jednoduchý. Nebol nikdy priamočiary a vopred určený. Nie vždy a za každých okolností priniesol pekné okamihy a dobré správy.
Bol to však silný príbeh. Som hrdý, že vám ako prezident Slovenskej republiky môžem dnes k tomuto sviatku gratulovať.
Súčasné Slovensko je svedectvom o generácii občanov demokratickej krajiny, ktorí krok za krokom dokázali riešiť spoločné problémy a čeliť spoločným výzvam. Slo-venská republika je vďaka tomuto úsiliu 1. januára 2018 pre väčšinu ľudí lepším miestom na život než bola 1. januára 1993. Vo svete plnom neistoty, násilia a ozbrojených konfliktov, náboženskej a rasovej nenávisti, autokratických režimov, ktoré pohŕdajú životmi vlastných občanov, to nie je samozrejmosť.
Nedosiahli sme to vďaka šťastnej zhode okolností. Tento úspešný príbeh sa nezrodil ani automaticky, Slovenská republika ho nemala zapísaný vo svojom rodnom liste. Presvedčili sme sa o tom hneď v prvých rokoch po vzniku novej republiky, keď politická špička zradila ideály demokratickej krajiny a právneho štátu, ktoré sa sama zaviazala ctiť a rozvíjať. Mimochodom, v roku 2018 to bude presne dvadsať rokov, odkedy sme v parlamentných voľbách mečiarizmus porazili.
Keď hovorím o okrúhlych výročiach, tento rok prinesie niekoľko príležitostí, aby sme si pripomenuli najdôležitejšie dátumy v moderných slovenských dejinách. Historické udalosti, ktoré v dobrom, alebo v zlom významne ovplyvnili to, ako naša krajina vyzerá a ako sa nám v nej spolu žije.
V roku 2018 so susedmi a priateľmi v Českej republike oslávime sté výročie vzniku nášho spoločného štátu. Priniesol Slovensku demokraciu, slobodu, rešpekt k občianskym právam, ale aj dovtedy nevídaný hospodársky, spoločenský, vzdelanostný a kultúrny rozvoj.
Pred 70 rokmi sa k moci dostal totalitný režim. Na štyri desaťročia ponížil vtedajšie Československo na satelit podriadený záujmom sovietskej moci. A hoci aj v tomto období Slovensko zaznamenalo určitý pokrok, cenou zaň bolo hrubé obmedzovanie slobody a ľudskej dôstojnosti.
V auguste uplynie 50 rokov odkedy tanky armád Varšavskej zmluvy zničili na ďalšie dve desaťročia túžbu ľudí po živote v spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Pred 30 rokmi sa proti komunistickému režimu postavili veriaci, aby na Sviečkovej manifestácii žiadali náboženské slobody a úplné dodržiavanie občianskych práv.
V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude dostatok príležitostí o týchto výz-namných udalostiach hovoriť. Budeme si ich pripomínať symbolicky, budeme sa pokúšať kriticky zhodnotiť, čo znamenajú pre našu súčasnosť. Aj ja osobne ako prezident republiky chcem prispieť k tomu, aby sme to robili ešte s hlbším záujmom a väčším dôrazom než inokedy.
Dovoľte mi však už dnes zdôrazniť, čo z našej modernej histórie považujem za zmysluplný odkaz pre dnešnú spoločnosť. Na čo môžeme byť naozaj hrdí. Čo môže byť, čo by malo byť zdrojom inšpirácie pri riešení našich súčasných problémov. O čo sa môžeme oprieť, ak nám záleží na tom, aby úspešný 25-ročný príbeh Slovenskej republiky pokračoval.
Za našim úspechom nestojí vytváranie mýtov o národnej a kultúrnej výnimočnosti. Ani hľadanie strašiakov za hranicami, na ktorých môžeme hodiť zodpovednosť za vlastné neúspechy a zlyhania. Ani rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých, podľa toho ako to vyhovuje záujmom mocných. Ani ukazovanie prstom na menšiny, na ktoré vraj väčšina dopláca a ktoré vraj stoja v ceste k lepšiemu životu. Ani uprednostňovanie extrémnych riešení tam, kde chýba vôľa na poctivú prácu. Ani arogancia mocných, ktorá vedie k nezáujmu o spravovanie vecí verejných a ľahostajnosti k verejnému priestoru, v ktorom spolu žijeme.
Naopak. Všetko toto bolo príčinou tragédií v našich dejinách. A môže viesť k ďalším tragédiám. Ak dopustíme, aby sa nám vzájomná nevraživosť, nedostatok rešpektu k iným opäť vymkli spod kontroly. Alebo ak dovolíme, aby sme pre naše sklamanie a apatiu premrhali príležitosti na ďalší rozvoj svojho okolia, regiónu aj celej krajiny.
Základom silného príbehu Slovenskej republiky, zdrojom životaschopnosti nášho štátu je niečo úplne iné. Niečo pekné a hodnotné.
Zlepšovať život v našej krajine sme dokázali vtedy, keď sme sústredili pozornosť na úsilie o spravodlivý, bezpečný, slobodný a sociálny štát.
Keď sme posilňovali dôveru a súdržnosť medzi ľuďmi snahou rozvíjať zmysel pre férovosť a rovnosť pred zákonom.
Keď sme robili kroky, ktoré pomáhajú zvyšovať dôstojnosť a kvalitu života ľudí na Slovensku.
Keď sme nezabúdali na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami.
Keď sme aj v ťažkých a krízových situáciách dokázali vecne diskutovať a hľadať riešenia.
Keď sme sa odvážne vzopreli nespravodlivosti a arogancii moci.
Toto sú tie ozajstné úspechy, na ktoré môžeme byť hrdí. Ako spoločnosti, ako štátu nám to najviac pristane nie vtedy, keď bojujeme proti tomu, čo nenávidíme a čoho sa bojíme. Ale keď chránime a rozvíjame to, čo je nám vzácne.
Milé spoluobčianky, milí spoluobčania.
Ak by som mal hodnotiť uplynulý rok optikou významných udalostí, ktorých okrúhle výročia si pripomenieme, myslím si, že v najdôležitejšej skúške roka 2017 sme ako slobodná spoločnosť obstáli. V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme — demokratickými voľbami.
Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože som presvedčený, že výsledky týchto volieb významne ovplyvnili náladu v našej krajine. Veď si predstavme, čo by nás dnes trápilo, o čom by sme hovorili, keby extrémisti v župných voľbách uspeli. Keby sa ešte sebavedomejšie rozťahovali po našej krajine, keby nás ešte viac zamestnávali nenávistnými rečami, agresívnymi prejavmi a neprijateľnými politickými postojmi.
Nie, v novembri sme zlo neporazili definitívne. Ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo. Ako voliči sme sa opäť raz dokázali v dôležitej chvíli rozhodnúť dobre — že Slovenská republika je a chce zostať sebavedomou, modernou, demokratickou krajinou.
Vlani v novoročnom príhovore som zdôraznil že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy. V ktorom sa ukáže, či sme schopní premeniť slušný hospodársky rast na lepšie verejné služby. Či dokážeme spustiť ambiciózny plán reformy vzdelávania pre naše deti. Či zanedbané zdravotníctvo dostane impulz k vyššej kvalite a dostupnosti pre pacientov v každom regióne. Či naštartujeme zmeny, vďaka ktorým sa najmä rómske deti postupne dostanú z pasce chudoby a nevzdelanosti, v ktorej uviazli ich rodičia. Či vrátime perspektívu a energiu regiónom, ktorých obyvatelia sa oprávnene môžu cítiť zabudnutí. Či začneme počúvať protestujúcich ľudí a budeme skutočne bojovať s korupciou.
Aj na začiatku roka 2018 platí, že nikdy v našej 25-ročnej histórii sme nemali taký široký priestor a toľko prostriedkov, aby sme významne pohli s riešením našich naj-väčších a už chronických problémov. Počet ľudí bez práce je rekordne nízky, hospodárstvo krajiny slušne rastie. Ale zároveň platí, že väčšinou chýba politická odvaha, chýba úprimné úsilie a chýba aj to najdôležitejšie — výsledky. V tomto ohľade bol rok 2017 pre Slovensko skôr nepríjemným rokom pravdy.
Užitočnú, vecnú, rozumnú obsahovú politiku zväčša vytláčajú na okraj bezvýznamné a malicherné škriepky. Víťazstvá v týchto agresívnych politických súbojoch nevedú k ničomu zmysluplnému. Nevytvárajú príležitosti na potrebné zmeny. Nezlepšujú prítomnosť, v ktorej žijeme. Nezvyšujú šance na lepšiu budúcnosť. Iba krátkozrako, bezohľadne a arogantne prehlbujú nedôveru k štátu a k politikom, ktorí ho spravujú.
Naša spoločnosť v ostatných rokoch zhrubla. Naša verejná diskusia zhrubla. Náš verejný priestor je škaredší. Hranice toho, čo je prijateľné povedať nahlas, alebo publikovať na sociálnych sieťach, sú deravejšie.
Musíme sa tomu postaviť. V tomto roku, teraz. Nemali by sme robiť nepriateľa z každého kto má iný názor, alebo kritický postoj k tomu, čo robíme. Nemôžeme dovoliť, aby sa naša spoločnosť v dôsledku bezvýznamných politických bojov a pochybných záujmov rozpadla na tábory, ktoré sa navzájom nenávidia.
Myslím si, že je v našich možnostiach eróziu slušnosti a ohľaduplnosti vo verejnom priestore zastaviť. Každý z nás môže prispieť k lepšiemu Slovensku — v škole, v nemocnici, v práci, v kostole, na úrade, na ulici.
Sme dostatočne silní, aby sme zabránili oslabovaniu súdržnosti našej spoločnosti, úcty a rešpektu jedného človeka k druhému.
Keď budeme chcieť, dokážeme prestať odmeňovať priazňou tých, ktorí sa agresivitou snažia prekryť chýbajúci obsah, elán a odhodlanie hľadať skutočné riešenia na ťažké výzvy.
Vieme byť citliví a vnímaví k potrebám iných. Príklady takejto ohľaduplnosti vidím každý deň a v každom kúte Slovenska.
Verím tomu, pretože som prezidentom Slovenskej republiky, ktorej sa darí vtedy, keď rozvíja to, čo je nám najviac vzácne. Slobodnú a férovú spoločnosť. Silnú, sebavedomú a modernú krajinu, ktorá má potenciál meniť život každého jedného človeka k lepšiemu.
Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku.
Šťastný nový rok 2018.“
zdroj: prezident.sk
Video k článku:
Komentáre k článku:
Nechceme, aby sa naše vianočné trhy premenovali, a určite nechceme na nich oddychovať za betónovými zátarasami. Nechceme ochudobniť naše deti o radosti zo svätého Mikuláša, Santa Klausa a vianočných anjelov. Nechceme byť okradnutí o sviatok Vzkriesenia. Nechceme, aby naše náboženské sviatky a ceremónie boli plné úzkosti a strachu. Nechceme, aby naše ženy a dcéry boli zneužívané davmi novoročných hýrivcov.
My, Európania, sme kresťania. Toto všetko je naše, takto žijeme. Doteraz nám bolo prirodzené vidieť Ježiša ako toho, ktorý sa narodil a zomrel za nás na kríži. Pre nás sú náboženské sviatky samozrejmé a vidíme v nich zmysel pre náš každodený život. Kultúra je podobná imunitnému systému ľudského tela: Kým pracuje správne, tak si ho ani nevšímame. Všimneme si ho a stáva sa pre nás dôležitým až vtedy, keď je oslabený. Keď kríže sú vymazávané z fotografií, keď sa ľudia snažia odstrániť kríž zo sochy Jána Pavla II., keď sa snažia zmeniť oslavy našich sviatkov, vtedy každý správne zmýšľajúci Európan vybuchne hnevom. A to platí aj pre tých, pre ktorých je kresťanstvo – ako poznamenáva Gyula Juhász – “len pohanstvom so svätenou vodou”. A platí to dokonca aj pre takých ako Oriana Fallaci, ktorí sa báli o Európu ako “ateistickí kresťania”.
Dnes útočia na základy nášho života a nášho sveta. Imunitný systém Európy je úmyselne oslabovaný. Nechcú, aby sme boli tým, kým sme. Chcú, aby sme boli niekým, kým nechceme byť. Chcú nás zmiešať s ľuďmi z iného sveta a aby bol proces hladký, chcú, aby sme sa zmenili. Vo svetle vianočných sviec však môžeme jasne vidieť, že keď útočia na kresťanskú kultúru, snažia sa tiež eliminovať Európu. Chcú nám vziať náš život a zameniť ho za niečo, čo nie je náš život. Na oplátku za život, ktorý sme žili doteraz, nám sľubujú taký, ktorý bude nový a viac “osvietený”. Taký, ktorý je utópiou: nie podstata skutočného života ale len jeho abstrakt, teoretická rafinovanosť. Utópie sú snami – potencionálne úžasnými a zvádzajúcimi. Ale sú len tak inkoherentné, nepreniknuteľné, obskúrne a nezmyselné, ako aj sny. Nemôžeme v nich skutočne žiť, či dokonca sa nimi riadiť.
Nemôžeme prehlásiť, že kresťanská kultúra je vrchol dokonalosti. Takýto je kľúč ku kresťanskej kultúre: sme si vedomí nedokonalosti, aj svojich vlastných nedokonalostí; ale naučili sme sa s tým žiť, čerpať z toho inšpiráciu a impulzy. Práve preto sa už po stáročia my, Európania, snažíme vylepšovať svet. Tí, ktorí sľubujú nádherný, nový, zmiešaný svet, nám chcú túto príležitosť vziať. Oni chcú zničiť všetko, čo my musíme uchovať pre budúce generácie; naša povinnosť tak urobiť pochádza z vedomosti o tom, že naši predkovia vylievali krv, aby nám kultúru zachovali.
Hoci na chvíľu ostala skutočnosť zabudnutá, častokrát dnes počuť, že pred 60 rokmi zakladatelia Európskej únie vytýčili cestu: Európa, ako Robert Schuman povedal, bude buď kresťanskou, alebo nebude. Rok 2017 postavil európske krajiny pred historickú úlohu. Slobodné národy Európy a národné vlády volené slobodnými občanmi dostali novú úlohu: musíme chrániť kresťanskú kultúru. Musíme to robiť nie preto, aby sme iným oponovali, ale aby sme chránili nás, naše rodiny, náš národ, naše krajiny a Európu, “domov domovov”.
V roku 2017 sme tiež videli, že lídri európskych krajín sa k tejto úlohe stavajú rôzne: niektorí tvrdia, že tento problém neexistuje; iní veria, že to prejde nejak samo; a ďalší sa vybrali na cestu kapitulácie a vzdali sa. Tiež sú tu takí, ktorí sedia so založenými rukami a čakajú, že niekto iný to za nich vyrieši. Maďarská tisícročná história dokazuje, že my takí nie sme. My vytyčujeme inú cestu. Náš východiskový bod bol vždy ten, že máme právo na náš vlastný život. A toto právo sme bránili, kedykoľvek sme mali silu tak urobiť. A preto sme roky pracovali na posilňovaní Maďarska, aby konečne zas mohlo stáť na vlastných nohách.
Čo sa týka roka 2018, môžeme povedať, že ako vláda, ktorá teraz vedie krajinu, budeme pracovať inteligentne, pokojne ale nekompromisne, aby sme zaistili, že náš domoov zostane kresťanskou kultúrou a maďarskou krajinou. A urobíme tiež všetko pre to, aby Európa zostala európskou.
Prajem všetkým šťastné Vianočné sviatky.
Viktor Orbán
Burácajúci príhovor maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý adresoval národu 23. decembra 2017 a ktorý preniká až pod kožu
Svet slávi veľké sviatky: narodenie nášho Pána Ježiša Krista. V tichom očakávaní dvíhame naše oči, oslobodzujeme sa od každodenných starostí a horizont našich duší sa otvára. V tejto špeciálnej atmosfére môžeme zosumarizovať uplynulý rok a pouvažovať viac nad podstatou našej úlohy vo svete počas nasledujúceho roka.
Či už si to priznáme alebo nie, alebo či si to uvedomujeme alebo nie, my, Európania, žijeme v kultúre, ktorá je usporiadaná v línii s učením Krista. Tu by som mohol zacitovať známe slová skoršieho maďarského premiéra Józsefa Angalla: “V Európe je aj ateista kresťanom.” My, Maďari, sa hrdo označujeme ako kresťanský národ. Náš materinský jazyk, prostredníctvom ktorého sme poňali realitu, nie je spojený so žiadnym európskym národom. To má tiež isté hodnotné dôsledky.
Od Babitsa vieme, že maďarský duch sa zrodil vtedy, keď sa náš východný charakter stretol so západnou kresťanskou kultúrou. A môžeme dodať, že práve to bolo zdrojom maďarského pohľadu na svet a mentality. Zároveň to tiež spôsobilo veľa ťažkostí, nepochopenia, osamotenia a občas aj pocit, že sme cudzincami pre tých, čo sú okolo nás.
Napriek tomu, tisícka rokov našej kresťanskej podstaty a nášho života viery nás udržali v srdci Európy. A to je dôvod, prečo ostávame pravdiví voči kultúre nášho materinského jazyka a sme hrdí, ako sme prispeli k rastu Európy.
Podľa evanjelia sv. Marka je Kristovým druhým prikázaním: “Miluj svojho blížneho ako seba samého!” Dnes sa v Európe spomína často toto Kristovo prikázanie. Zneužíva sa ako pokarhanie proti nám, že sa údajne deklarujeme ako kresťania a zároveň deklarujeme, že nechceme milióny ľudí z iných kontinentov, aby sa tu usídľovali a že ich tu ani nevpúšťame.
Avšak toto prikázanie Krista pozostáva z dvoch častí a naši žalobcovia na tú druhú zabudli: musíme milovať svojho blížneho ale musíme milovať aj seba samých. Milovať seba samých znamená teiž prijať a ochraňovať všetko, čo nás stelesňuje, čím sme a kým sme. Milovať seba samých znamená, že milujeme našu krajinu, náš národ, našu rodinu, maďarskú kultúru a Európsku civilizáciu. V takomto kontexte naša sloboda – maďarská sloboda – sa postupne rozvíjala a môže rozvíjať.
Po stáročia boli naše životy tvarované poznaním, že maďarská sloboda bola garanciou aj európskej slobody. Práve vďaka tomuto zmyslu pre poslanie sme pevne stáli počas Ottomanského dobýjania, práve tento zmysel ostril meče Petőfiho a jeho nasledovníkov a práve toto vzbudilo ducha u “Mladíkov Pešti”. Náša ústava hovorí, že “Sme hrdí, že náš kráľ svätý Štefan vybudoval maďarský štát na pevných základoch a z našej krajiny urobil súčasť kresťanskej Európy pred tisíc rokmi” a “uznávame úlohu kresťanstva pri zachovávaní národovosti.”
Keď si vykresľujeme hranice našej identity, označujeme kresťanskú kultúru ako zdroj našej hrdosti a udržiavajúcej sily. Kresťanstvo je kultúrou a civilizáciou. Je to to, v rámci čoho žijeme. Podstatou nie je otázka, koľko ľudí chodí do kostola, alebo koľko ľudí sa modlí s úprimným srdcom. Kultúra je realitou každodenného života: to, ako rozprávame, ako sa správame k iným; vzdialenosť, akú dodržiavame od iných a ako sa k iným približujeme; ako sa rodíme do tohto sveta a ako z neho odchádzame. Pre Európanov kresťanská kultúra určuje morálku v našich každodenných životoch. V hraničných situáciách je zasa naším orientačným bodom a kompasom. V mori rôznych životných udalostí a rozporov nám kresťanská kultúra ukazuje cestu. Určuje naše chápanie spravodlivosti a nespravodlivosti, vzťahu medzi mužom a ženou, chápanie rodiny, úspechu, práce a cti.
Naša kultúra je kultúrou života. Náš východzí bod – alfa a omega našej filozofie života – je hodnota života, dôstojnosť, ktorú každá osoba dostala od Boha. Bez toho by sme ani nemohli uvažovať o “ľudských právach” či iných moderných koncepciách. A práve preto máme vážne pochybnosti o tom, či to môžeme exportovať do života civlizácie, ktorá bola postavená na iných základoch.
Základné elementy európskeho života v súčasnosti čelia útoku. V ohrození je samotná jasná podstata európskeho života: veci, o ktorých človek väčšinou nemusí do hĺbky premýšľať a pritom na základe nich koná. Podstata našej kultúry je taká samozrejmá a kľúčová, že keď už pre nás prestáva byť zjavnou, my ľudia strácame náš východiskový bod. Nemáme oporu v nohách a nemáme sa o čo oprieť. Bez ohľadu na to, či chodíme do kostola alebo nie, nechceme byť nútení sláviť Vianoce za zatiahnutými závesmi, aby sme náhodou neurazili pocity iných.
Kiska si z odovzdávania spravil vlastný program na ktorom odovzdáva štátne vyznamenania svojim priateľom.
Takto hanebne zneužívať svoje postavenie a ponižovať slovenských občanov ktorí sa naozaj pričinili o slovenský štát je na ľudový súd !
Pozrel som si reakcie v diskusiách v iných periodikách a aspoň zopár z nich tu prikladám (aj s pravopisnými chybami):
- Nuž je smutné, že pán prezident do prvej kategórie ľudí, ktorí svojou celoživotnou prácou sa zaslúžia najvyššie ocenenie zamiešal také osoby, ktoré na plnohodnotnom obnovení slovenskej štátnosti nemajú žiadnu zásluhu...Dá sa to však pochopiť, lebo pán prezident bol v tom čase pumpárom na benzínovej stanici v Amerike a zrejme nemá predstavu čo táká činnosť ako je založenie štátu obnáša
- Ja si myslim,ze prezident dostal viacerych vyznamenanych do trapnej situacie a vyznamenanie si prevzali nie kvoli vyznamenaniu samotnemu,ale kvoli tomu,ze ho dostali prave od prezidenta Kisku.
- ...čo urobila Bútorova smečka pre SR ? okrem pravidelného kydania doma a v zahraničí včera ,dnes aj zajtra..... Keby tí ludia boli čestní a charakterní mali odmietnuť prijať vyznamenanie k 25 výročiu vzniku SR. Ale kedže nie sú....
- V tomto štáte rok 2017 priniesol dve situácie, kedy nominácie na cenu získal niekto, kto tým danú cenu zhovadil natoľko, že jej ďalšie udeľovanie je už len festivalom trápnosti.
- Ľudia, ktorí sa na protest proti vzniku samostatného Slovenska odsťahovali do zahraničia, dostali vyznamenanie pri príležitosti výročia samostatnosti. Speváčka, ktorá nespieva, za rozvoj kultúry. Herečka, ktorá nevie, za čo vyznamenanie dostala - ako sama povedala po odovzdávaní cien, ... atď. Kiska sa vysmieva Slovákom, a hlavne tým, ktorí podľahli silnej manipulácii médií a volili ho...lebo Fico.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









