Prezentácia novej knižky Evy Jarábkovej-Chabadovej (Tak to bolo, je, aj bude)

Čas mi beží neuveriteľne rýchlo. Len nedávno som balansovala na prelome rokov 2017 a 2018, a už sa míľovými krokmi blíži ten dvetisícdevätnásty. Človek sa neúprosnosti času môže začať až báť. Našťastie je mnoho možností, ako ten strach na dlhší čas poslať kade ľahšie.

Jedna z príležitostí sa naskytla 29. novembra 2018 v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave, kde sa uskutočnilo ďalšie podujatie v rámci literárneho klubu Fórum humoristov. Tentoraz to bola prezentácia najnovšej knižky Evy Jarábkovej-Chabadovej Možno je to tak, spojená s uvítaním tejto knižky do života. Podujatie sa nazývalo Určite je to tak. Zorganizovali ho Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Fórum humoristov. Z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.

Ja i moja mama máme rady knižnice a dobrú náladu, preto sme prezentáciu veselej knižky plnej epigramov s radosťou navštívili. A takých ľudí ako my bolo plno: čitáreň knižnice len tak-tak prijala do svojich pohostinných útrob všetko obecenstvo. Mnohí ľudia vrátane mňa sa hneď po príchode tešili dvojnásobne, pretože dostali knižky Možno je to tak, ešte voňajúce novotou a s vlastnoručným podpisom a venovaním autorky.

Podujatie sa začalo krátko po 17.00 hod. Všetkým prítomným sa prihovorila moderátorka – pracovníčka Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Alena Beňová. Zdôraznila, že pre nich knihovníkov je každá prezentácia knihy malým sviatkom. Upozornila tiež, že v ten večer budeme často počuť slovné spojenia „Určite je to tak“ (názov podujatia) a „Možno je to tak“ (názov prezentovanej knižky). Alena Beňová srdečne privítala nielen autorku knižky Evu Jarábkovú-Chabadovú, ale aj knihovníčku a členku literárneho klubu Fórum humoristov Benjamínu Jakubáčovú, hudobnú hostku - speváčku, hudobníčku a autorku piesní - Janu Andevskú a spisovateľa a prokurátora Ladislava Hannikera.

Na rad prišla prvá pesnička toho večera: We Can Fly. Jana Andevská radostne spievala a sprevádzala sa na akustickej gitare.

Moderátorka potom porozprávala niečo o živote Evy Jarábkovej-Chabadovej. Určite je to tak, že táto autorka s veľkým zmyslom pre humor sa narodila v Děčíne slovenským rodičom. O päť rokov neskôr sa ich rodina bez jej súhlasu presťahovala na Slovensko. Jej rodičia pochádzali z obce Lysica na rozhraní Kysúc a Horného Považia. Eva Jarábková-Chabadová tam dodnes chodí na návštevy k príbuzným. Zaujímavou zhodou náhod sa v neďalekom Hornom Vadičove narodil jej otec i mama Aleny Beňovej.

Keď moderátorka odovzdala slovo autorke, tá to okomentovala: „Konečne!“ Všetkých uistila, že všetko, čo v ten večer s Alenou Beňovou povedia, je svätá pravda, určite je to tak. Doložila, že vo Vadičove sú si všetci navzájom rodina, takže Alenka Beňová je jej neter. Na to moderátorka zareagovala: „Ďakujem, teta Evka!“ Eva Jarábková-Chabadová prezradila, že má dohromady 33 sesterníc a bratancov. Jej mladšie sesternice vymysleli stretnutia v Lysici. Sú to poriadne veľké rodinné podujatia: 80-90 ľudí sa stretne na 2-3 dni. Podľa starého otca, ktorý sa volal Matúš, sa pre tieto stretnutia vžil názov „Matúšov memoriál“.

Alena Beňová doplnila podstatnú informáciu: rodičia s malou Evkou a jej sestrou sa po sťahovaní usadili v Trnave, v dome na Lúčnej ulici. Vypočuli sme si aj poviedku, ktorú napísala Eva Jarábková-Chabadová a je o tom, ako sa na Lúčnej ulici zapájala elektrika a ako neskôr malo dôjsť k odpojeniu jednej neplatiacej rodiny. Príbeh bol vyrozprávaný z pohľadu detí a poslucháči sa dobre zabávali, hoci, ako to v živote býva, miestami to bolo tragikomické rozprávanie.

Po jeho skončení moderátorka rozhodne vyhlásila, že v ten večer sa elektrika v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho odpájať nebude, lebo chceme počuť pesničku v podaní Jany Andevskej. Bola to známa pesnička Jimiho Hendrixa Little Wing.

Ako povedala Alena Beňová, študentské roky Evy Jarábkovej-Chabadovej boli už vážnejšie, ale na strednej škole si našla priateľov na celý život. Autorka podotkla, že obecenstvo prišlo na prezentáciu knižky epigramov, ale ešte nepočulo ani jeden jediný. Vyzvala prítomných: „Čítajte, dostali ste knižky.“ Veru, v ten večer neboli na programe len epigramy, ale aj próza. Eva Jarábková-Chabadová prečítala svoje spomienky na gymnaziálne roky a konkrétne i na niektorých spolužiakov, napríklad na Laca, Petra, Bonza. Dôležité v jej rozprávaní boli staré školské schody, na ktorých žiaci radi sedávali. Popri štúdiu sa venovali aj rôznym kultúrnym aktivitám, ako bol školský časopis či hranie divadla. Autorka spomenula i školníka, ktorého začínajúci prváci často omylom zdravili: „Česť práci, súdruh riaditeľ!“ Skonštatovala, že z ich pôvodnej partie už ostala iba ona a Bonzo. A dodala, že dokonca používajú rovnakú značku farby na vlasy.

Alena Beňová kapitolu o životných osudoch Evy Jarábkovej-Chabadovej uzavrela konštatovaním, že autorka celý svoj doterajší dospelý život prežila v Trnave.

Eva Jarábková-Chabadová píše nielen epigramy a poviedky, ale aj básne. V roku 2007 jej vyšla básnická zbierka Ži hlavou, o osem rokov neskôr ďalšia kniha básní V pondelok doma nebudem. V roku 2016 uzrela svetlo sveta spoločná knižka Evy Jarábkovej-Chabadovej a Janky Blaškovej Dve z jednej strany. Evine epigramy a Jankine glosy sa totiž stretajú každý týždeň v novinách Trnavsko na jednej strane a niektoré z nich sa nachádzajú v spomínanej knižke.

Nastal čas predstaviť najnovšiu knižku Evy Jarábkovej-Chabadovej Možno je to tak. Jej obsahom sú epigramy, ktoré obsahujú originálne myšlienky a vtip. Alena Beňová poukázala na to, že jeden z hodnotiteľov knižky, Benjamín Škreko, sa pri jej hodnotení dostal až ku Karlovi Havlíčkovi Borovskému, ktorý bol tiež autorom epigramov a definoval ich takto: „Epigramy jsou malinké nádoby, do kterých vztek svůj nalévám, aby mi srdce nežral.“ Hodnotenie moderátorka prečítala. Benjamín Škreko je toho názoru, že epigram, hoci sa vyvinul z náhrobného nápisu v starom Ríme, je ideálny nositeľ satiry. V slovenskej literatúre sa písaniu epigramov venovali napríklad Jozef Ignác Bajza, Jonáš Záborský či Janko Jesenský. Benjamín Škreko citoval epigram Evy Jarábkovej-Chabadovej Smutný svet: „Bez smiechu by svet síce bol, / ale iný, / ako keď je nočná lampa / bez elektriny.“ Na záver pridal myšlienku, že ak chceme, aby nám boli veci jasné, musíme si na ne posvietiť. Eva Jarábková-Chabadová k tomu povedala, že keď dostala hodnotenie od Benjamína Škreka, odpísala mu: „Benko, to je lepšie ako celá kniha.“ Trochu ju potom prekvapilo, že neoponoval. Na prezentácii knižky to Benjamín Škreko vysvetlil jednoducho a s humorom sebe vlastným: „Ja som chcel oponovať, ale som sa bál.“

Konečne nastala chvíľa, keď autorka prečítala zopár svojich epigramov. Okrem toho ospravedlnila svojho manžela, humoristu Mikuláša Jarábka, ktorý nemohol na podujatie prísť zo zdravotných dôvodov. Ako prezradila, jej manžel si myslí, že jej epigramy sú o ňom. Čiastočne je to vraj pravda. Reakciou na tvorbu Evy Jarábkovej-Chabadovej bol smiech obecenstva a potlesk.

Nasledovala pesnička Jany Andevskej s názvom Hviezdy.

Alena Beňová sa zaujímala, ako Eva Jarábková-Chabadová robila výber z epigramov, ktoré vychádzali počas troch rokov v schránkových novinách Trnavsko. Odpoveďou autorky bolo, že z pôvodných 700 epigramov vybrala asi 200 a tie poslala svojej kamarátke, emeritnej profesorke, ktorú nazýva svojou kritičkou, aby z nich vybrala 180 vhodných do knižky. Tá údajne nakoniec vybrala 50. Moderátorku tiež zaujímalo, či sú epigramy v novej knižke nejako usporiadané. Eva Jarábková-Chabadová odvetila, že nemajú ani tému, ani poradie. Navyše, podľa nej sú to často skôr aforizmy.

Alena Beňová sa opýtala i na ľudí, ktorí spolupracovali pri vydaní knižky. Autorka spočiatku prepočula otázku, no aj túto malú nepríjemnosť dokázala, ako správna členka Fóra humoristov, obrátiť na žart. Potom vyzdvihla, že za to, že sa knižku podarilo vydať, vďačí predovšetkým Knižnici Juraja Fándlyho s Benjamínou Jakubáčovou na čele. Zaslúžili sa totiž o založenie literárneho klubu Fórum humoristov a v rámci neho vznikla „talkshow“ Rodinné balenie. Vďaka nej sa Eva Jarábková-Chabadová spoznala s manželmi Kukuľovcami. Jej najnovšiu knižku zdobia obrázky, ktoré vytvorila Darina Kukuľová Kvetanová a Radovan Kukuľa mal zase na starosti grafickú úpravu. Vydanie knižky Možno je to tak finančne podporili Klub priateľov Trnavy a vydavateľstvo REGIONPRESS. Za to, že je knižka na svete, poďakovala Eva Jarábková-Chabadová všetkým svojim priateľom, svojej kritičke, Kukuľovcom, svojim príbuzným i všetkým prítomným na prezentácii. Ako povedala, Kukuľovci sa veľmi ospravedlňujú, že neprišli, ale musia kojiť a kúpať.

Moderátorka prečítala epigramy z najnovšieho čísla Trnavska a opýtala sa Evy Jarábkovej-Chabadovej, ktoré z nich majú šancu dostať sa do nasledujúcej knižky. Autorka sa začudovala: „Toto som napísala?!“ Priznala, že jej prísna kritička by z tých epigramov do knižky zrejme nepustila ani jeden. Epigramy majú často krátku životnosť, pretože reagujú na aktuálne udalosti. Do knihy sa hodia len tie, ktoré majú všeobecnú platnosť. Moderátorka sa ďalej opýtala, či si čoskoro prečítame pripravovanú knihu poviedok My deti, z ktorej je aj poviedka Elektrika, prečítaná na prezentácii. Eva Jarábková-Chabadová však podľa vlastných slov neveľmi verí, že by tie poviedky niekoho zaujímali. Vraj ich pošle svojej kritičke a uvidí. Pomyslela som si, že je prehnane skromná.

Následne knižku Možno je to tak pokrstili šumivým vínom Benjamína Jakubáčová a Ladislav Hanniker. Knižke zaželali šťastnú cestu medzi čitateľov. Veď určite je to tak, že bude mať úspech. Ladislav Hanniker povedal, že pred Vianocami si želá, aby mohol byť Evkin synovec z druhého kolena, aj keď je z Voderád. Eva Jarábková-Chabadová proti tomu nič nemala. Alena Beňová napokon zhodnotila večer veľmi jednoducho: určite je to tak, že bol príjemný. Autorke zaželala, nech sa jej darí a nech nestráca inšpiráciu. Ladislav Hanniker potom obdaroval kvetmi všetky účinkujúce i Janku Blaškovú.

Na záver Jana Andevská zaspievala a zahrala na gitare pesničku od Leonarda Cohena Hallelujah. V refréne si s ňou zaspievalo i obecenstvo.

Po oficiálnej časti podujatia nasledovali príjemné rozhovory pri chutnom občerstvení.

Určite je to tak, že strach z neúprosného jednosmerného plynutia času možno odohnať práve príjemnými stretnutiami vo veselej spoločnosti. Teším sa na ďalšie. Budem veľmi rada, ak knižka poviedok My deti Eve Jarábkovej-Chabadovej vyjde a určite nebudem sama. Veď proti cvalu času môžu niekedy, aspoň psychologicky, pomáhať i spomienky. Tak to bolo, je, aj bude.