Prezentácia knihy prof. Miroslava Danaja Muž z mora (More modrej literatúry a hudby)

Keď mňa a moju mamu prof. Miroslav Danaj pozval na prezentáciu svojej najnovšej knihy aforizmov a sentencií Muž z mora, veľmi sme sa potešili. Kniha má podtitul Myšlienky z tanca kvapiek dažďa a je plná trefných a poéziou podfarbených myšlienok prameniacich z hlbokých životných skúseností. Prof. Miroslav Danaj nie je len výborný spisovateľ a básnik, člen Spolku slovenských spisovateľov, ale v prvom rade vynikajúci chirurg, emeritný prednosta Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave a pedagóg na Trnavskej univerzite.

Prezentácia knihy prof. Miroslava Danaja Muž z mora sa uskutočnila v utorok 13. 3. 2018 v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika v Trnave. Bolo to prvé stretnutie v rámci cyklu Trnavská poetika 2018, ktoré zorganizovali: Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Divadlo Jána Palárika v Trnave, Mesto Trnava, Slovenské centrum PEN, Klub priateľov Trnavy a odbočka Spolku slovenských spisovateľov v Trnave. Toto podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Moderátormi večera boli Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma, poéziu prof. Miroslava Danaja predniesla Lucia Rakúsová a hudobným hosťom bola legendárna trnavská bigbítová kapela The Breakers: Peter Bonzo Radványi – spev, rezofonická gitara, ústna harmonika; Laco Bartoš – sólová gitara, vokál; Fero Bartoš – basgitara, vokál; Marián Remenár – bicie, vokál; Marián Mike Kramár – organ.

Čo sa týka podtitulu knihy Muž z mora, Myšlienky z tanca kvapiek dažďa, hodil sa k mojej pondelkovej zadumanej nálade a k dažďovým prehánkam, ktoré v ten deň boli časté. Ale v utorok, v deň prezentácie, bol pekný deň. Na cestu do Trnavy nám príjemne svietilo slniečko. Vlak síce pätnásť minút meškal, no stále sme mali dosť času, a tak nám to náladu nepokazilo.

V Divadle Jána Palárika sme stretli celý zástup priateľov a známych. Zrkadlová sieň sa naplnila na prasknutie. Keď sa podujatie o 18.00 hod. začínalo, vonku za oknami sa rozprestieral súmrak ako modré more a my všetci, účastníci prezentácie knihy, sme boli spolu na jednej lodi.

Úvodné slovo patrilo frontmanovi kapely The Breakers Petrovi Bonzovi Radványimu, ktorý všetkých privítal a povedal, že pre kapelu je radosťou hrať na podujatí prof. Miroslava Danaja – ich dobrého kamaráta. Aj keď The Breakers majú tomuto známemu lekárovi za zlé, že dal knihe názov Muž z mora, a nie napríklad Morská panna... Vzápätí sa ozval z publika ženský hlas: „Ženám sa Muž z mora páči!“ Potom už zaznela prvá pesnička: Hi, Hi, Hazel. The Breakers sú v Trnave veľmi obľúbení a aj mojej mame a mne ich hudba lahodí. Navyše, spevák a gitarista Peter Bonzo Radványi hral na celokovovú rezofonickú gitaru, ktorej zvuk je moja srdcová záležitosť.

Po príjemnom hudobnom úvode sa slova ujal jeden z moderátorov, Štefan Kuzma. Z knihy Muž z mora prečítal úryvok z rovnomenného prológu. Bol to príbeh o doktorovi, ktorý sa rozhodol žiť a ordinovať na majáku. Tam sa stretol s Lacom – s Mužom z mora. Jeho plavba po rôznych moriach spolu s milovanou ženou Zreničkou bola metaforou cesty životom. V príbehu sa mi veľmi páčilo slovné spojenie „(hrdlička) ticho zachichotala krídlami“. Ako povedal druhý moderátor, Pavol Tomašovič, úvodná časť nás ponorila do tvorby prof. Miroslava Danaja. Veď aj literárna tvorba môže byť majákom, nádejou. V súčasnosti sa na nás valí priam cunami informácií a hľadanie slova sa stáva priestorom pre spravodlivé duše. Pavol Tomašovič sa obrátil na prof. Miroslava Danaja s otázkou, kde na hľadanie slova berie silu a ako sa bráni pred nadbytkom slov. Profesor odpovedal, že na počiatku bolo slovo, ktoré sa neskôr zhmotnilo do človeka. Pred cunami slov sa podľa neho dá brániť dvoma spôsobmi: buď sa človek uzavrie do seba, alebo si vytvorí vlastné slová, ktoré načúvajú iným. Slová musia byť uveriteľné a musia načúvať človečenstvu. Štefan Kuzma pokračoval v čítaní prológu. Okrem iného bola znova reč aj o hrdličkách. Myslela som na párik hrdličiek, ktorý sedáva na strome pred naším kuchynským oknom a prichádza sa nazobkať do nášho kŕmidla. Zapôsobili na mňa slová Muža z mora: „Kým dýcham, dúfam.“ Pavol Tomašovič skonštatoval, že v dobe internetu začíname hovoriť o regulácii slov. Prof. Miroslavovi Danajovi položil otázku, či chceme opäť čierno-biele videnie sveta. Odpoveďou bolo, že keď človek slovo vysloví, späť ho už nevezme. Autor, ktorý balí pravdu do pozlátka, stráca seba i čitateľov. Svet nie je čierno-biely, je farebný. Jestvujú však aj slová, ktoré nepotešia, ale dokážu zabíjať, spôsobujú nekonečné čierne trápenie. Úlohou autorov je odstraňovať to čierne a prinášať farby do života. Potom Štefan Kuzma prečítal svoju báseň Burro (v španielčine to znamená „osol“). Lyrický subjekt v nej okrem iného hovorí, že sa dávno nevykláňal z majáka banalít. Išlo tu teda o trochu inú metaforu v súvislosti s majákom než v knihe Muž z mora, ale k téme informačného cunami a rozlišovania podstatných a nepodstatných slov sa báseň hodila. A po nej prišiel hudobný vstup – The Breakers zahrali pre prof. Miroslava Danaja i pre ostatných špeciálnu novú pesničku Petra Bonza Radványiho – Down On Me. Jej autor poznamenal, že dúfa, že tento ich darček nebude danajský. A nebol – pesnička mala úspech.

Podujatie pokračovalo a všetkým prítomným sa prihovorila poetka Zlata Matláková. Svoju reč začala krátkym rozprávaním o knihách aforizmov a sentencií prof. Miroslava Danaja. V prvých dvoch (Niečím ťa možno liečim a OnaQjšia káva) nebol autorský predhovor, ale za to sa v nich skrývali úžasné aforizmy. Na začiatku tretej knihy Smiem si prisadnúť?, tiež plnej výborných myšlienok, bola esej, obsahujúca filozofiu i morálne zásady. Akoby si autor v sebe upratal. Jedna zo sentencií v knihe Muž z mora nám hovorí toto: „Umelec, na rozdiel od lekára, si môže dovoliť ignorovať realitu.“ Ale prof. Miroslav Danaj je nielen umelec, ale i lekár, nemôže si dovoliť stratiť sa vo fikcii. Štvrtá kniha Muž z mora sa začína príbehom, ktorý tvorí most k ostatným kapitolám. Maják, ako je známe, slúži na navigáciu lodí a malých lietadiel a slovné spojenie „doktor Maják“ je pekná alegória. Aforizmy a sentencie sú v knihe usporiadané tematicky. Napríklad jedna kapitola má názov Otroci noci (podľa nápisu na dverách výťahu pohotovostnej služby nemocnice v Trnave). Autor napriek vážnosti tém čitateľov citovo nevydiera, píše s nadhľadom a s láskavosťou. A jeho slová sú plné pravdy, napr.: „Ak zachránime čo len jeden ľudský život, sme hodní toho svojho.“ Zlata Matláková poukázala na to, že je tu aj prepojenie s výtvarným umením: knihu Muž z mora ilustroval a jej obálku navrhol slovenský akademický maliar, grafik a ilustrátor, ktorý sa minulý rok dožil významného životného jubilea – Martin Kellenberger. Ilustrácie sú modré a aj na obálke knihy prevláda táto farba. Ako zdôraznila Zlata Matláková, modrá farba symbolizuje napríklad túžbu, tichosť, stálosť a pokoj. Takto by sme mohli definovať aj podstatu najnovšej knihy prof. Miroslava Danaja. Veď tento autor nehľadá dokonalosť, ale hľadá nás. Po tomto konštatovaní sa ozval veľký potlesk.

Štefan Kuzma vyzdvihol, ako prof. Miroslav Danaj dokáže jednou-dvoma vetami vytvoriť príbeh. Sám Štefan Kuzma kedysi písal aforizmy, neskôr haiku. Prof. Miroslava Danaja sa opýtal, či je aj taký príbeh, za ktorý je životu vďačný. Odpoveď bola jednoduchá: ani jeden aforizmus, prozaický text či báseň nie je bez príbehu. Často sme šokovaní tým, aké utrpenie dokážu niektorí ľudia zvládnuť a ešte pri tom dávať iným ľuďom silu. Život je príbeh, ktorý má každý z nás, niekedy by sme kúsok z neho radi dali aj tým, ktorí už nie sú medzi nami. Štefan Kuzma na to reagoval, že prof. Miroslav Danaj zachová budúcim generáciám vzácnosť – svoj príbeh, svoju tvorbu. Všetci v Zrkadlovej sieni mocne zatlieskali. Štefan Kuzma pokračoval, že životným príbehom prof. Miroslava Danaja je lekárska profesia. Nie je to póza, ale dobrota srdca. Jedna kapitola knihy Muž z mora sa volá Kam sa to ponáhľame? (V mlynčeku času). Môžeme v nej nájsť okrem iného i túto myšlienku: „Na otázku, kam sa ponáhľame, dokážeme odpovedať lepšie iným ako samým sebe.“ Prof. Miroslav Danaj preto dostal od Štefana Kuzmu otázku, kam sa ponáhľame a či máme slnečnú vyhliadku. Profesor odvetil, ako všade okolo seba vidí nezmyselné preteky, honbu za úspechom a za bohatstvom. On sám sa pýta: „Chceme byť rýchlo tam, odkiaľ sa nevrátime?“ Podľa neho sme štafetoví bežci, máme si navzájom pomáhať, a nie si ubližovať. A čo sa týka slnečnej vyhliadky, spomenul svojho priateľa zo Šale, ktorý mu na otázku, ako sa má, rád odpovedá: „Výborne, opäť som sa raz ráno zobudil.“ Pavol Tomašovič potom prečítal báseň o tom, že básnik je ako dieťa na brehu mora. Končila sa slovami, že do života treba vrátiť lásku.

K slovu sa opäť dostal Peter Bonzo Radványi, ktorý povedal, že na takéto vážne témy je ťažké nadviazať. Ale, keďže najnovšia kniha prof. Miroslava Danaja je ladená do modra, The Breakers ponúkli poslucháčom „najmodrejší“ hit 60. rokov – A Whiter Shade Of Pale. Zaspieval ho gitarista Laco Bartoš.

Štefan Kuzma prečítal krátky text o tom, ako starí Trnavčania v kaviarni U Thalmeinera spomínajú na históriu Trnavy. Takto sa pred epilógom končí kniha Muž z mora. Ako povedal moderátor, každé rozhodnutie je vlastne správne, lebo každé prináša so sebou niečo dobré i niečo zlé. Do tej istej rieky človek dvakrát nevstúpi. Inak vnímame veci na návšteve a inak, keď sme niekde nastálo. Kto však môže sedieť v kaviarni a hovoriť s priateľmi o príjemných veciach, je šťastný. Prof. Miroslav Danaj poznamenal, že by sa nerád štylizoval do veľmi vážnej polohy, lebo má odjakživa veselú povahu. Pripomenul svoj aforizmus o tom, že čím je lekár starší, tým menej pacientov ho pozná. Tiež potvrdil, že keď neboli na korze laptopy a mobily, bolo tam veselšie. Zaspomínal si, ako ho raz kamarát Laco pozval do tzv. „Oščanej uličky“ do zafajčeného pohostinstva Čukotka. Toto rozprávanie publikum veľmi pobavilo. Štefan Kuzma na to povedal, že po takýchto spomienkach sa dobre píšu básne. Pred obecenstvo predstúpila Lucia Rakúsová a predniesla verše prof. Miroslava Danaja.

V podaní Pavla Tomašoviča zaznel epilóg z knihy Muž z mora – Zabudnuté stromy. Bol o stromoch z našej mladosti, o tom, že stromy žijú a umierajú tam, kde sa narodili. Spoločné s nimi máme korene... Nasledoval potlesk. Štefan Kuzma k tomu dodal, že o strome čítal na vianočnej Trnavskej poetike. Verí, že stromy tu ostanú navždy a more, hoci nás ním strašia, sa k Trnave nikdy nedostane. Potom prečítal báseň o mori a meste. Knihe Muž z mora zaželal vnímavých čitateľov a jej autorovi prof. Miroslavovi Danajovi zaprial, aby nám ešte dlho liečil nielen telá, ale aj duše. Všetkých prítomných pozval na Trnavskú poetiku s básnikom Teofilom Klasom, ktorá bude 26. apríla 2018 v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave.

Nasledovala pesnička No Expectations v podaní kapely The Breakers. Peter Bonzo Radványi ju uviedol ako spomienku na časy, keď ľudia z jeho generácie ešte nepotrebovali okuliare. Inšpiroval ho k tomu Pavol Tomašovič čítajúci malé písmenká z knižky.

Pavol Tomašovič poďakoval všetkým organizátorom podujatia, účinkujúcim i obecenstvu, že sa prišli osviežiť v mori. Prof. Miroslav Danaj tiež všetkým srdečne poďakoval. Povedal, že všetkých v obecenstve pozná. Sú to jeho príbuzní, pacienti, priatelia a známi. Hlboko sa pred nimi klania, pretože každý z nich mu dal niečo zo seba. Zdôraznil, že to bol krásny večer, hoci mal trému. Na nič sme sa nehrali, počúvali sme a držali sme si palce. Tým sa skončila oficiálna časť podujatia.

The Breakers zahrali skladbu It´s All Over Now, v ktorej Peter Bonzo Radványi hral nielen na rezofonickej gitare, ale aj na ústnej harmonike. Potom zaznela ešte jedna inštrumentálna skladba a po nej skladba Stormy Monday. Počas hudby prof. Miroslav Danaj podpisoval svoje knihy a prijímal gratulácie. Pre všetkých prítomných bolo pripravené bohaté a chutné občerstvenie.

Naša loď šťastlivo doplávala do cieľa. Ako sa píše v knižke Muž z mora, na svete je veľmi veľa rôznych morí. Na tejto prezentácii som si uvedomila, akým veľkým šťastím pre mňa je, že existujú moria, po ktorých sa rada plavím s inými ľuďmi.