Premietanie dokumentárneho filmu Gojdič, láska nadovšetko

Múzeum holokaustu Sereď | V priestoroch Múzea holokaustu v Seredi sa uskutočnilo premietanie dokumentárneho filmu o živote gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý sa verejne vyjadroval proti deportáciám a neľudskému zaobchádzaniu so Židmi v období druhej svetovej vojny. Sám sa pričinil o záchranu viacerých životov, za čo mu bolo udelené vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Po vojne ho predstavitelia komunistického režimu vo vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie. V roku 2001 bol pápežom Jánom Pavlom II. vo Vatikáne vyhlásený za blahoslaveného.  Premietania sa zúčastnil režisér Michal Spišák, producentka Eva Kratochvílová a jeden z predstaviteľov filmu gréckokatolícky kňaz a univerzitný pedagóg na Prešovskej univerzite docent Peter Borza.

Pavel Peter Gojdič sa narodil 17.júla 1888 v Ruskových Pekľanoch, neďaleko Prešova, v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po maturite nastúpil na štúdium teológie v Prešove, neskôr v Budapešti. Spolu s bratom Kornelom ho vysvätili za kňaza v roku 1911 v Prešove.

Počas druhej svetovej vojny nezištne pomohol mnohým Židom, ktorých tak zachránil pred istou smrťou. Ako jeden z mála otvorene vystúpil voči protižidovskej politike slovenského štátu a verejne kritizoval jeho popredných predstaviteľov, predovšetkým z radov cirkvi. Proti zárodkom takejto politiky vystupoval dokonca ešte pred vznikom slovenského štátu.

Po druhej svetovej vojne sa stal obeťou nastupujúceho komunistického režimu. Vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na doživotie a svoje posledné roky života strávil v tých najhorších komunistických väzeniach. V nich musel čeliť fyzickému a psychickému násiliu. Napriek tomu zostával silný a pomáhal ostatným väzňom, tak ako to bolo u neho zvykom. Zomrel v deň svojich narodenín vo väzení v Leopoldove v roku 1960. Pochovali ho do hrobu označeného číslom 681. Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi po premietaní povedal: „Ťažko sa po takomto silnom zážitku hľadajú slová. Ja sa však o to pokúsim. Pokiaľ ste si počas premietania filmu všimli, hrob v ktorom je pochovaný biskup Gojdič, bol označený len číslom. Nie je tam ani jeho meno. Je to podobný osud ako mali ľudia, ktorí boli deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Svoj život ukončili, len ako čísla, bez mena. Našou úlohou je prinavrátiť týmto ľuďom ich identitu.“

Filmový dokument, pôvodne plánovaný na 30 minút sa vďaka množstvu materiálov získaných v archívoch rozšíril až na hodinu. Pričom producentka Eva Kratochvílová zdôraznila, že každá veta obsiahnutá v dokumente má svoju váhu a význam a bola by škoda ju nezaradiť. Silné posolstvo filmu si odniesli aj diváci, ktorí sa zúčastnili premietania filmu. Jedna z nich sa k tomu vyjadrila: „Ten záver, čo povedali, že nerobiť kompromis so zlom, tak ten si uchovám veľmi dlho v pamäti.“