Premiéra dokumentárnych filmov s pamätníkmi holokaustu v Seredi
Múzeum holokaustu Sereď | V priestoroch Múzea holokaustu v Seredi sa uskutočnila premiéra troch dokumentárnych filmov, ktoré zachytávajú osudy preživších holokaustu zo Slovenska (Sestry Feldmannové, Jozef Cipin a Edita Grosmanová). Filmy natočilo občianske združenie Edah v réžií Rada Dubravského. Realizované boli s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2016.
Režisér filmov Rado Dubravský po premiére povedal: „Predtým než som začal robiť dokumenty s preživšími, myslel som si, že títo ľudia budú smutní. Ale prekvapili ma v tom, že oni boli a sú veselí, napriek všetkému tomu, čím si museli prejsť. A k tomu ešte dokážu tú veselosť preniesť aj na ostatných. Na druhej strane vidím ich smutné a tragické osudy. Väčšina z nich sa v živote riadi pre niekoho banálnym, ale pre mňa podstatným heslom, ktoré odznelo aj v dnešných filmoch: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili oni tebe.“ A v tom vidím dôležité posolstvo.“
Sestry Feldmannové unikli osudu mnohých židovských detí, ktoré zahynuli počas holokaustu. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny, ich rodičia spoločne s bratom poslali do Veľkej Británie, čo im zachránilo život. Pre súrodencov to však znamenalo, že posledný krát v živote videli svojich rodičov. Staršia zo sestier Šarlota na konci filmu poznamenala: „To čo sa stalo nám všetkým, nie je minulosť. Žije to v nás a zomrie to spolu s nami.“
Jozef Cipin prešiel pracovným táborom v Novákoch a neskôr sa dostal aj do koncentračných táborov v Seredi a Terezíne. Počas holokaustu prišiel o svoju staršiu sestru, v závere dokumentu pripomenul dôležitosť slobody: „Sloboda je niečo, čo si ľudia nevedia uvedomiť, keď ju majú. Sloboda je ako vzduch, ale keď ho máme menej, uvedomíme si, čo znamená jeho nedostatok. Takisto to je so slobodou, mnohí ľudia nepoznajú jej hodnotu. Ja som si ju veľmi vážil, pretože som prežil hrozný holokaust.“
Edita Grosmanová patrila k prvým dievčatám a mladým ženám, ktoré odtransportovali v roku 1942 zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz. Väčšina z nich sa nikdy nevrátila naspäť domov, prežilo ich iba pár. „Strašidelné bolo, že sme stratili pocit ľudskosti“ opísala svoje pocity z tábora Auschwitz. Po vojne sa vydala za spisovateľa a scenáristu Ladislava Grosmana, ktorý bol autorom filmového scenára pre oskarový film Obchod na korze.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.