Predstavujeme trénerov BK Lokomotíva Sereď.

Martin Bosý

Náš najmladší tréner, odchovanec Seredského basketbalu, nesmierne skromný a pracovitý človek s veľkým potenciálom. Napriek mladému veku už so skúsenosťami pri reprezentácii chlapcov SR do 16rokov ako asistent trénera na ME.

Martinovi, ako aj ostatným trénerom sme položili zopár otázok.

Ako si sa dostal k basketbalu? 

K basketbalu som sa dostal vďaka môjmu spolužiakovi v druhej triede na základnej škole, vtedy ešte ZŠ J.A. Komenského. Absolvoval som niekoľko tréningov a asi už vtedy som vedel, že basketbal bude veľkou súčasťou môjho života, keďže do tretej triedy som už nastúpil na ZŠ J. Fándlyho, na ktorej bývali tréningy. Všetko sa to samozrejme dialo za veľkej podpory mojich rodičov.

Prečo si sa rozhodol pre trénerstvo basketbalu?

Keďže sa basketbal postupne stal neoddeliteľnou časťou môjho života a životným štýlom tak som si pri otázke: "Nechcel by si skúsiť trénovať??", povedal prečo nie. Vtedy som ani len netušil, že to bude jedno  zatiaľ z mála veľkých rozhodnutí v mojom živote. Síce som detstvo strávil v telocvični s loptou v ruke a nemal som možnosť ako hráč hrať na vysokej úrovni, tak som si povedal, že to skúsim pri deťoch. 

Ako hodnotíš  pôsobenie v BK Lokomotíva Sereď?

V roku 2008 bol prvý impulz mojej trénerskej cesty, keď som v MBK Lokomotíva Sereď začal trénovať chlapcov. Toto trvalo jednu sezónu a keďže v mojej tréningovej skupine boli viaceré ročníky narodenia, tak sa po sezóne pospájali kategórie a moja tréningová skupina bola zrušená. Prišla 3-ročná odmlka a v roku 2011 som začal v ŽBK Lokomotíva Sereď cestu, ktorá trvá dodnes. Táto cesta začala pri dievčatách r. 2000. Keďže elán a vášeň k basketbalu mi nestačili nato, aby som sa mohol stať trénerom, venoval som veľa energie vzdelávaniu, v čom plánujem pokračovať. Návšteva rôznych seminárov, odsedené hodiny na tréningoch a komunikácia s tými najlepšími z môjho okolia a  počas rôznych reprezentačných zrazov mi prinieslo veľa informácii a možnosť vytvoriť si predstavu a filozofiu, ktorou chcem viesť hráčky a hráčov. Ako malý úspech možno vnímam 4. miesto Starších žiačok v roku 2015, 3. miesto Starších žiakov v roku 2016, o mladších kategóriách rozprávať nemusíme, keďže dovtedy nejde ani tak o výsledky ako rozvoj samotných hráčok a hráčov. Úspechom bude, ak niekto bude obliekať reprezentačný dres alebo si bude vedieť v dospelosti basketbalom pomôcť v živote. Najväčším úspechom pre mňa zostáva radosť v očiach prípravkárov a každodenný progres hráčok/hráčov.

Aké priority máš stanovené pri práci s mládežou? 

Z basketbalového hľadiska je to samozrejme výchova pre seniorský basketbal resp. pre reprezentačné družstvá. V prvom rade je pre mňa vzbudenie záujmu u začínajúcich hráčok/hráčov. Následne nato môžu naväzovať v tréningovom procese herné činnosti jednotlivca, ktoré sú pre mňa základom basketbalu a venujem im so svojimi hráčkami/ hráčmi obrovskú pozornosť. Každý detail v učení je pre mňa veľmi dôležitý, samozrejme tieto činnosti potom musia začať využívať v samotnej hre. Viem, že víťazstvo v zápasoch je motivujúce, povzbudzujúce a každý z nás chce zažívať emóciu, ktoré výhry vyvolávajú, no nikdy sa nebudem túto emóciu získať v rozpore so svojou filozofiou alebo tým, že preskočíme v tréningovom procese kroky v učení, "krok za krokom". 

Z hľadiska samotnej výchovy jedinca je pre mňa dôležité, aby vnímali hráčky a hráči samotný basketbal, ale aj život v duchu fair-play. V spolupráci s rodičmi sa snažím pozitívne ovplyvňovať každého člena, tréningových skupín. Viac krát sa mi potvrdilo, že zo strany hráčok/ hráčov je tento prístup pozitívne vnímaný. Spätná väzba je prakticky okamžitá, aj keď to stojí trošku viac úsilia ako samotný tréningový proces. 

V živote sa snažím držať kréda: Koľko do toho dáš, toľko dostaneš späť.

Čo by ste odkázali dnešným rodičom a deťom, prečo by mali deti dať na basketbal, prípadne iný šport?

V mladom veku dieťaťa je dôležitá všestrannosť a ak bude dieťa robiť viac športov je to len dobre. Okrem toho, že šport je výborný pre zdravie dieťaťa alebo dospelého človeka, tak kolektívne športy sú skvelé pretože učia deti tímovej práci, začleniť sa do kolektívu, deti rozvíjajú osobné a sociálne zručnosti, ktoré ich sprevádzajú celým životom.  Basketbal by som odporúčal už len kvôli tomu, že ja som mu venujem celý život :). Ale aj z iných dôvodov...je úžasné sledovať najmenších ako sa po prvý krát triafajú do koša (čo samozrejme nie je také jednoduché ako sa zdá) ako im každý vydarený pokus rozžiari tváre. Keďže basketbal ako taký nie je jednoduchý, tak deti pociťujú okamžité zlepšenie. 

Ďakujeme Martin a želáme mnoho úspechov v trénerskom chlebíčku.