Predstavenie dvoch nových publikácií v Múzeu holokaustu v Seredi (Holokaust je tragédiou celej spoločnosti)

Vo štvrtok 11. apríla 2019 som spolu so svojou mamou navštívila Múzeum holokaustu v Seredi, kde sa konalo zaujímavé podujatie - predstavenie zborníka Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte a knihy Denisy Fulmekovej Doktor Mráz. Uskutočnilo sa v spolupráci s Fakultou stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V to chladné jarné popoludnie sa v sále múzea zišlo početné obecenstvo, zaujímajúce sa o literatúru.

Podujatie sa začalo krátko po 17.00 hod. hudbou klaviristu Valéra Mika, ktorý je i členom kapely Preβburger Klezmer Band. Následne sa všetkým prítomným prihovoril Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Srdečne privítal všetkých hostí, okrem iných doc. Jána Gallika z Fakulty európskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Sandru Polovkovú, riaditeľku neziskovej organizácie Post Bellum, predsedu Židovskej náboženskej obce v Galante Vojtecha Fahna a Soňu Goldenbergovú, ktorá sa narodila v roku 1944 priamo v priestoroch pracovného a koncentračného tábora v Seredi a po troch mesiacoch bola spolu so svojou mamou deportovaná do Terezína, kde sa im našťastie podarilo prežiť.

Prvú prezentovanú publikáciu, zborník Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte, ktorý vydala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, predstavil Roman Farkaš. Zborník obsahuje vybrané príspevky v slovenčine, v češtine a v maďarčine, ktoré odzneli na 3. ročníku medzinárodnej vedeckej konferencie Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte. Táto medzinárodná vedecká konferencia sa konala 3. októbra 2017 v priestoroch Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Príspevky sa venujú rôznym témam, napr. vnímaniu holokaustu očami detí, protižidovskej propagande v Slovenskom štáte, stručným dejinám židovských kníhtlačiarov v Nitre, problematike masového vyvraždenia Židov v Babij Jari, faktom oslobodenia koncentračného tábora Bergen-Belsen a pod. Na záver svojho príhovoru Roman Farkaš, citujúc editorku zborníka Magdalénu Hrbáček, zdôraznil, že „predkladaný zborník je dôkazom toho, že Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr sa postupne stáva etablovaným pracoviskom výskumu židovskej problematiky na Slovensku a v strednej Európe“.

Martin Korčok vyzdvihol, že do zborníka prispeli aj jeho dvaja spolupracovníci: Matej Beránek a Marián Naster.

Magdaléna Hrbáček sa poďakovala predovšetkým profesorovi Tiborovi Žilkovi, ktorý ju veľmi podporuje pri jej pracovných aktivitách. Keďže sa v tomto roku dožil významného životného jubilea, 80. narodenín, Magdaléna Hrbáček mu zborník z vďaky venovala. Pán profesor priznal, že je dojatý a že takú poctu nečakal. Podľa jeho vlastných slov je mu židovská problematika blízka, pretože si pamätá viacerých židovských spoluobčanov, ktorí sa nevrátili z Osvienčimu. Tieto jeho spomienky sú veľmi živé, o to viac, že aj po vojne sa on a jeho príbuzní stretávali so Židmi, ktorí holokaust prežili. Do Múzea holokaustu v Seredi profesor Tibor Žilka zavítal spolu so svojou manželkou, profesorkou Martou Žilkovou.

Po hudobnom vstupe Valéra Mika nasledovalo predstavenie knihy Denisy Fulmekovej Doktor Mráz. Tejto úlohy sa zhostil Ivan Kamenec, jeden z najvýznamnejších slovenských historikov, odborník na druhú svetovú vojnu a holokaust. Ako povedal, tieto témy sa objavili už v predošlej knihe Denisy Fulmekovej, ktorá vyšla v roku 2016: Konvália (Zakázaná láska Rudolfa Dilonga). Dej knihy Doktor Mráz sa odohráva v rokoch 1939-1945, hlavne v Himberanoch (Malackách) na Závrší (Záhorí), a tiež v Bratislave. Podstatnú úlohu v ňom hrajú dve ľudské povahové vlastnosti: zištnosť a solidarita. Rovnako ako pri písaní knihy Konvália, aj pri písaní knihy Doktor Mráz bolo pre autorku dôležité štúdium dobových archívnych materiálov. V Konválii išlo predovšetkým o fakty z minulosti jej rodiny. V knihe Doktor Mráz je viac fabulácie a umeleckej fikcie, no autorka rešpektuje základné historické fakty. Toto dielo nechce suplovať učebnicu dejepisu, ale pravdou je, že umelecké spracovanie historickej témy často pôsobí na čitateľa efektívnejšie než odborná kniha. Rozprávanie tvoria dve roviny: text autorky a fiktívne spomienky vyše deväťdesiatročnej Anny, dcéry doktora Mráza. Ústrednou postavou príbehu je židovský právnik Albert Marton, ktorý konvertoval na evanjelickú vieru a neskôr, v roku 1938, si zmenil priezvisko Marton na Mráz. Jeho manželka bola katolíčka a mali dcéru Annu, ktorú často volali Aninka. Osud Anny bol typický pre deti zo zmiešaných manželstiev. Celú rodinu zasiahli zmeny v rokoch 1938-1939, keď sa antisemitizmus stal oficiálnou štátnou politikou. Doktor Mráz a jeho najbližší museli čeliť surovým verejným verbálnym útokom a intrigám, zažili diskrimináciu a perzekúcie. V tej dobe panovala atmosféra, v ktorej sa predstavitelia politickej moci i mnohí obyčajní ľudia snažili o označenie nepriateľa a za nepriateľov boli označení práve Židia (v neskoršej dobe sa situácia zopakovala a nepriateľmi sa stali napríklad Maďari, Nemci či buržoázia). Antisemitizmus sa ako červená niť tiahne celým románom. Ivan Kamenec podčiarkol, že holokaust je nielen tragédiou obetí, ale aj celej spoločnosti. Ak si to spoločnosť neuvedomí, nikdy holokaust nepochopíme. Autorka veľa píše aj o väčšinovej spoločnosti, o túžbe mnohých ľudí po ľahkom zbohatnutí a o tom, ako si pomohli spoluprácou s režimom. Ani gardisti v Himberanoch neboli jednotní, mnohí sa vadili a nenávideli jeden druhého. Veľkým nepriateľom doktora Mráza bol jeho konkurent – právnik Juraj Rárbocký, veliteľ Hlinkovej gardy v Himberanoch. Chcel Mráza odstrániť, a tak ho obviňoval, že okráda svojich klientov na celom Závrší. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť, aby bol doktor Mráz zbavený praxe. Mráz si pomohol, okrem iného aj pomocou známostí. Román nie je schematický, Denisa Fulmeková uveriteľne a pútavo opisuje vzťahy, vnútorný život, pocity a premeny postáv. Dôležitý v príbehu je deformujúci strach. Autorka neidealizuje ani rodinu Mrázovcov: je to vidno napríklad vtedy, keď sa Aninka zamiluje do chudobného mladíka a jej rodičia nie sú nadšení. Hana Zábojníková, Aninkina kamarátka, je zase členkou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, no napriek tomu pomáha zachraňovať Mrázovcov. Všetci, ktorí v tej dobe zachraňovali Židov, riskovali svoje životy a životy svojich rodín. Denisa Fulmeková svojím dielom podnecuje čitateľa, aby rozmýšľal a aby si svoj názor vytvoril sám.

Po tomto priblížení knihy slovami Ivana Kamenca sa obecenstvu prihovorila sama autorka. Rozpovedala, ako ju už pri písaní knihy Konvália Ivan Kamenec nasmeroval do archívu, kde sa nachádzali aj fascikle s dokumentmi o arizácii. Aj čítanie o tom bolo veľmi ťažké, takže si hádam ani nevieme predstaviť, aké nesmierne ťažké muselo byť v tej dobe žiť. V tom archíve sa ukrývajú desiatky príbehov, ktoré by vydali na román. Príbeh o doktorovi Mrázovi je spracovaný beletristicky, no sú v ňom využité aj autentické písomnosti, napríklad udania, ktorých dikcia je upravovaná minimálne. Okrem Ivana Kamenca boli Denise Fulmekovej nápomocní i historici prof. Eduard Nižňanský a Martin Macejka. Tiež na ňu zapôsobil genius loci mesta Malacky. Po týchto slovách Denisa Fulmeková v Múzeu holokaustu v Seredi prečítala úryvok zo svojej knihy Doktor Mráz.

Po záverečnom hudobnom vstupe Valéra Mika odovzdal Martin Korčok kvety dámam – hostkám, všetkým prítomným poďakoval za účasť a pozval ich na pohostenie. Mnohí účastníci podujatia tiež využili možnosť zakúpiť si knihu Doktor Mráz a dať si ju podpísať od autorky. Zborník Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte dostali všetci prítomní ako dar.

Obe knihy, predstavené v Múzeu holokaustu v Seredi, prinášajú predovšetkým nádej, že sa dostatočne poučíme z histórie a že sa strašné udalosti z minulosti už nikdy nebudú opakovať.