Prečo sú občianski aktivisti pre políciu a verejnú správu problém?

Prečo sú aktivisti pre políciu súperom ?

Priväzujú sa o stromy v Tichej a Kôprovej doline, oznamujú korupčné praktiky pri čerpaní eurofondov,  odhaľujú volebné manipulácie pri komunálnych  voľbách. Aj takí sú aktivisti. Prečo sú však pre verejnú správu a políciu problémom ?

Ako policajt sa stretávam s rôznymi názormi kolegov na občianskych aktivistov. Ako aktivista sa pri stretnutiach predstaviteľmi tretieho sektora a ľuďmi,  čo sa občiansky angažujú stretávam s ich  rôznymi, často absurdnými ,  skúsenosťami s políciou od obce Dojč  až po obec  Ruská na hraniciach s Ukrajinou. 

Aktivisti napríklad podávajú  trestné oznámenia, ktoré sú však  v drvivej väčšine policajtom odmietnuté. Dostávajú sa do sporov so starostami, primátormi,  úradmi životného prostredia,  poslancami a predstaviteľmi rôznych oblastí verejnej správy.  Možno pre niekoho zarážajúco majú väčšinou predstavitelia verejnej správy navrch. Prečo  ?

Všeobecne verejnej správe vyhovujú aktivisti, ktorí sa hrajú na svojom piesočku. Venujú sa  detičkám, záujmovým krúžkom a podobne.  Vtedy radi ich činnosť návštevou podporia na besede policajti, poslanci či primátor.  Ak sa však začnú občiansky angažovať  napríklad  účelnému využitiu  finančných prostriedkov v miestnej škole, obecnom futbalovom klube, či na samotnom  obecnom úrade, alebo vystupujú proti ťažbe uránu ( Košice ) či zlata ( Kremnica, Detva)   alebo ako ochrancovia verejnej zelene už besedy a aktivistami nie sú pre predstaviteľov verejnej správy príťažlivé.  A v prípade, že aktivisti priamo oznamujú  korupčné správanie, machinácie  pri verejných obstarávaniach či kupovanie si funkcií v o verejnej správe stávajú sa priamo nepriateľmi. Občiansky aktivizmus už zrazu nie je žiadúci.  Verejná správa je totiž toho názoru, že  dobrý predstaviteľ tretieho sektora  a občianskej angažovanosti  je ten, kto  ju hladí len po srsti a  pekne potichúčky pláva v hlavnom prúde.

              Čo teda chýba v polícii v komunikácii s občianskym aktivizmom ? Voľnejšie ruky ? Schopnosť pochopiť myšlienkové pochody občianskych aktivistov, alebo len obyčajný zdravý úsudok ? Mám pocit, že v prípade konfrontácie  verejná správa kontra aktivisti je ešte z čias minulých vžité, že v zásade platí, že  predstaviteľ verejnej správy  má vždy pravdu. V zásade teda prenesene  platí v prípade podozrivého aktivistu  prezumpcia viny, teda  podozrivý je vinný ak aktivista nedokáže opak. Naopak v prípade podozrivého  orgánu alebo predstaviteľa verejnej správy  platí, že   platí prezumpcia neviny, teda kým aktivista nedokáže, že predstaviteľ  alebo orgán verejnej správy pochybil  je nevinný a nič sa nedeje. Neviem sa zbaviť pocitu, že nech je aktivista na ktorejkoľvek strane, dôkazné bremeno je na jeho pleciach.  Aj po 25 rokoch od  formálneho zániku socializmu tieto myšlienky v orgánoch a hlavách  štátnej byrokracie zostávajú často pevne zakorenené.

         Z ich pohľadu je to s občianskym aktivizmom podobné ako s Rómami, platí prezumpcia viny.  Zdá sa,  že väčšinový názor v populácii  je že Rómovia sú od prírody zlí a aktivisti zo svoje podstaty  krivdia dobrej verejnej správe.

        Jediný spôsob ako možno tento stav zmeniť je pomalá a zdĺhavá vzájomná komunikácia. Pomalé vysvetľovanie aktivistom, že nie každé  neetické správanie  sa predstaviteľov verejnej správy je  v rozpore so zákonom a tiež  pomalé vysvetľovanie, aby policajti pochopili,  že nie všetci aktivisti sú  zlí.  Policajti a ostatní predstavitelia verejnej správy by mali pochopiť, že nie každý aktivista je deštruktívna osoba typu Mariána Kotlebu, ale drvivá väčšina aktivistov chce skutočne zmeniť spoločnosť k lepšiemu a disponuje aj konkrétnym riešením a nie len definovaním problému.  Aktivista  by tiež mal pochopiť, že nie každý policajt je  „ zelený mozog “ a poslenec či primátor je bábka finančných skupín ( aj keď často je ) bez vlastného názoru a myšlienky, ale na rozdiel od aktivistu môže konať len to,  čo  mu zákon vyslovene umožňuje.  Na takúto  zmenu postojov je v prvom rade potrebná vzájomná akceptácia a následná ochota k zbližovaniu  názorov.

Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, že  aj policajt,verejná správa aj aktivista má spoločný cieľ : Pomáhať a chrániť   Chrániť spoločnosť pred  zlyhaním demokratických nástrojov, kriminalitou, drogami, násilím všetkého druhu  .....  Zároveň  pomáhať tým čo to potrebujú : obetiam, slabým, chorým, ďeťom ...