Prečo sa nebojí Váhostav trestných oznámení ?

Jozef Bakša |  Skutočný majiteľ, ani ten formálny, totiž nemá žiadny dôvod báť sa trestných oznámení akékoľvek množstvo by ich bolo. Trestné oznámenie je totiž len zápisnica či list oznamovateľa, ktorý môže obsahovať čokoľvek a v konečnom dôsledku nie je ani podstatné. Že, prečo ?

Skutočný majiteľ, ani ten formálny,  totiž nemá žiadny dôvod báť sa trestných oznámení akékoľvek množstvo by ich bolo. Trestné oznámenie  je totiž len  zápisnica či list oznamovateľa, ktorý môže obsahovať čokoľvek a v konečnom dôsledku nie je ani podstatné. Že, prečo ?

Napríklad preto, že trestné oznámenie môže podať kedykoľvek, ktokoľvek, ktorémukoľvek  policajtovi štátnej polície ( alebo prokurátorovi ) ak si myslí, že mohol byť spáchaný trestný čin.  Podávať trestné oznámenia za účasti médií nie je a nikdy nebolo nič iné len PR oznamovateľa. V skutočnosti podanie trestného oznámenia neznamená vôbec nič,  je to len taká magická formulka na voliča.

        Trestná zodpovednosť Váhostavu je nemožná !

Prečo ešte ? Predstavitelia Váhostavu ( či už skutoční alebo papieroví ) určite vedia, že na Slovensku v rámci trestnoprávnej legislatívy neexistuje trestná  zodpovednosť právnických osôb a teda aj keby polícia s prokuratúrou zistila, že spoločnosť Váhostav a.s. spáchala trestný čin je potrebné zistiť, ktorá konkrétna fyzická osoba tento trestný čin spáchala. Pri vlastníckej štruktúre a nejasnej zodpovednosti úloha priam nemožná.

         Na Bahamách môžu pokojne spávať.

V prípade, že by sa ( teoreticky ) podarilo  slovenskej polícii začať trestné stíhanie  a konštatovať, že k trestnému činu došlo, môžu ľudia na Bahamách a v Kostarike stále kľudne spávať. Na vyvodenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe bude totiž, za účelom osobnej zodpovednosti, potrebné vypočuť všetkých vlastníkov, prípadne zamestnancov tejto ( týchto ) spoločnosti. Ľudia na Bahamách a v spriaznenom okolí určite vedia, že  slovenskí vyšetrovatelia  ich vypočuť na Bahamách, Cypre či  Kostarike priamo  nemôžu.  Musia požiadať, rovnako ako v prípade Gorily či tunela Branisko prostredníctvom prokuratúry o právnu pomoc  justičné orgány príslušného štátu. Je teda daná naša odkázanosť pri zabezpečení dôkazov na  promtnosť prokuratúry a justičných orgánov iného štátu. Právna pomoc do cudziny zvyčajne trvá niekoľko mesiacov, možno rokov. Figúrky v pozadí celého obchodu, resp. zločinu toto veľmi dobre  vedia a nemajú žiadny dôvod zaťažovať svoju myseľ nejakými trestnými oznámeniami, či dokonca začatými trestnými stíhaniami.  Nehovoriac o tom, že  niektoré štáty, hlavne daňové raje nevybavujú naše dožiadania s radosťou, alebo z rôznych dôvodov  nevybavujú vôbec. A spravodlivosť čaká.

          Čo ak sa páchateľ nájde ?

Ani v prípade, že sa podarí vypočuť konkrétne osoby na Cypre, Kostarike,  Novom Zélande či inej destignácii bielych koní nemusia sa skutoční páchatelia znepokojovať. Aj v prípade, že biele kone akýmsi zázrakom ukážu na skutočných páchateľov títo sa  vôbec nemusia znepokojovať.  S kľudom Angličana im potom stačí aby si objednali špecializovanú armádu právnikov voči väčšinou menej špecializovaným, čo do kvantity, policajným vyšetrovateľom .

           Záchranná brzda, procesné pochybenie.

Ďalšia výhoda skutočných zločincov, bielych golierikov a iných organizovaných skupín  na Slovensku spočíva v tom, že náš Trestný poriadok je neobyčajne vľúdny k podozrivým či obvineným. Z tohto dôvodu  je takmer nemožné, aby sa armáda právnikov nedostala k nejakej drobnej procesnej chybe, samozrejme  v neprospech ich klienta, čím spochybnia celý proces, aj keď  podstata veci  je všetkých, vrátane obhajoby zrejmá.

            Božie mlyny možno melú, len strašne pomaly.

Verejnosť je pritom často kŕmená tvrdeniami, že vec sa vyšetruje ( obľúbená formulka znie: „vzhľadom ku skutočnosti, že vec je v štádiu vyšetrovania,  sa k veci vyjadrovať nebudeme „),   pričom  si aj  verejnosť uvedomuje,  že vyšetrovanie sa vedie len preto, aby bolo vedené, niektorí priamo tvrdia, do stratena. Ako akési alibi.  Čo si ľudia myslia o kauze Branisko, Gorila….

             Z politických trestných oznámení nezaprší.

Z mráčika „politických“ trestných oznámení, podávaných politikmi,  nezaprší.  Hlavne pán ex minister vnútra  Daniel Lipšic určite veľmi dobre vie, ako jeho trestné oznámenia dopadnú. Vie, že keď podáva trestné oznámenia na Váhostav a.s., je jeho snaha  márna. Samozrejme pokiaľ účelom podania trestného oznámenia nie je len samotné oznámenie ( za prítomnosti médií) ako jeho osobné, prípadne stranícke PR.

            Gorily a koníky môžu kľudne spávať.

V dnešnej spleti nedokonalej legislatívy, dokonalej práce nelegálneho lobingu, hmlistých vlastníckych štruktúr ( Kostarika, Cyprus, Nový Zélend atď.  )  a nejednotného výkladu legislatívy je trestnoprávny postih goríl,  bielych koníkov  napojených na horné priečky spoločnosti  vysoko nepravdepodobný,  podľa mňa až  nemožný a tieto a iné zvieratká môžu kľudne spávať.

Jediný aký- taký preventívny postih je prijatie legislatívy, ktorá znemožní takýmto zvieratkám čerpať  prostriedky z verejných zdrojov.  Prijatie legislatívy, ktorá odreže pijavice od verejných financií  a možnosti nominovať svojich ľudí do orgánov verejnej správy na všetkých  jej stupňoch.

            Nie je vôľa, nie je cesta.

Samozrejme na to, aby sa podarilo takúto skutočne efektívnu legislatívu  podarilo prijať by musela byť spoločenská objednávka  a hlavne politická vôľa v tomto smere. Dnes môžeme konštatovať, že ani jedno ani druhé na   Slovensku nie je, bohužiaľ, na programe dňa.

- - -

Blog uverejnený aj na www.dennikn.sk