Prečo by obecné zastupiteľstvo malo voliť členov rady školy za zriaďovateľa (obec)
Pred niekoľkými mesiacmi začala v obecnom zastupiteľstve v Šintave diskusia, kto volí členov rady školy za zriaďovateľa. Na januárovom zasadaní obecného zastupiteľstva (OZ) som vychádzal zo stanoviska Krajského školského úradu v Nitre, ktoré tvrdilo, že ich volia poslanci (viď príloha). Poslanci OZ ma uznesením poverili, aby som oslovil v tejto veci okresnú prokuratúru, s čím som súhlasil. Obec mala požiadať o stanovisko Ministerstvo školstva SR. Z prokuratúry zatiaľ nemám odpoveď. Obec už dostala odpoveď z ministerstva. Aj ja som požiadal ministerstvo školstva o odpoveď. Odpovede sú skoro identické, až na dôležité vety na konci listov, ktoré boli adresované mne. Tieto vety však chýbajú v stanovisku ministerstva pre obec: „Stanovisko [ministerstva]... nemá právnu záväznosť... a je len nezáväzným právnym názorom“ (viď prílohy). Práve tieto vety sú dôležité, lebo hovoria, že názor ministerstva je jeden z mnohých a nemusí byť správny, aj keď je z ministerstva. Prečo tieto vety chýbajú v stanovisku ministerstva pre obec Šintava, mi zatiaľ nie je známe. Kto má záujem, listy sú zverejnené v prílohe, pretože tento problém už zrejme presahuje obec Šintavu.
Budem sa venovať argumentom, ktoré si myslím, že podporujú tvrdenia, že členov rady školy za zriaďovateľa (obec) volí obecné zastupiteľstvo.
Najskôr sa pozrime ako zákon definuje radu školy: „Rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.“
Argument č. 1.: Podľa §10 ods. 1 zákona 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Každý orgán má vymedzenú svoju právomoc. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo podľa §11 ods. 4 zákona 369/1990 „rozhoduje o základných otázkach života obce“, starosta podľa §13 ods. 1 zákona 369/1990 je „výkonným orgánom obce“. Mám za to, že tento princíp sa uplatňuje aj pri delegovaní zástupcov do rady školy.
Argument č. 2.: Podľa §6 ods. 1 zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, školu zriaďuje obec (je zriaďovateľom), v obci konkrétne školu zriadi, podľa zákona, jej obecné zastupiteľstvo (nie starosta) schválením VZN. Rozhodovaciu právomoc má OZ. Mám za to, že orgán obce, ktorý zriaďuje školu by mal aj schvaľovať členov rady školy. Následne by mali byť delegovaní starostom obce.
Argument č. 3.: Podľa §2 vyhlášky 291/2004 na základných školách sú členmi rady školy zástupcovia pedagogických zamestnancov školy, nepedagogických zamestnancov školy, rodičov školy a zriaďovateľa.
· Pedagogický zástupca je podľa §2 pís. a), vyhlášky 291/2004 „zvolený vo voľbách“.
· Nepedagogický zástupca je podľa §2 pís. b), vyhlášky 291/2004 „zvolený vo voľbách“.
· Zástupca rodičov je podľa §2 pís. c) vyhlášky 291/2004 „zvolený vo voľbách“.
Pri troch kategóriách zástupcov do rady školy prebieha voľba. Mám za to, že aj pri štvrtej kategórii zástupcov – za zriaďovateľa – by mala prebiehať voľba a následne delegovanie do rady školy. Voľbu nemôže uskutočniť za obec (zriaďovateľa) starosta, ale iba poslanci obecného zastupiteľstvo, ktorí zastupujú občanov obce. Následne, na základe rozhodnutia poslancov OZ, starosta deleguje zástupcov do rady školy.
Argument č. 4.: Podľa §13 ods. 4 písm. e) zákona 369/1990 Z. starosta „rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.“ Školu podľa §6 ods. 1 zákona 596/2003 Z. z. zriaďuje obecné zastupiteľstvo vo VZN, teda správavo veciach školy bola zákonom vyhradená obecnému zastupiteľstvu. Výnimku, kedy koná za zriaďovateľa iba starosta, stanovuje presne zákon.
Argument č. 5.: Pôvodné znenie § 25 ods. 12 písm. h. zákona 596/2003 Z. z. sa od 1. 1. 2013 zmenilo v tom duchu, že členom rady môže byť ktorýkoľvek občan, nie len zástupca obecného zastupiteľstva. Uvedenou zmenou zákona sa nezmenila voľba za zriaďovateľa – obecné zastupiteľstvo, iba rozsah volených osôb. Pokiaľ do 1. 1. 2013 volilo členov rady školy obecné zastupiteľstvo [bol tam zvolený zástupca obecného zastupiteľstva], platí to aj po tomto dátume.
Argument č. 6.: To, že aj po zriadení školy rozhoduje za zriaďovateľa obecné zastupiteľstvo možno doložiť na §5 ods. 7. písmeno d, zákona 596/2003 Z. z., kde riaditeľ školy predkladá zriaďovateľovi (obci) na schválenie návrh rozpočtu. Za zriaďovateľa návrh rozpočtu neschvaľuje starosta obce, ale schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Podobne to je aj v §6 ods. 24 zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, „obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku...“ Obec určí výšku vo svojom VZN, ktoré schvaľuje OZ. Za zriaďovateľa tu opäť vystupuje obecné zastupiteľstvo.
Argument č. 7.: Podľa § 25 ods. 11 zákona 596/2003 Z. z. by mohol byť členom rady školy aj starosta obce. V prípade, že do rady školy by delegoval iba starosta, bez schválenia obecného zastupiteľstva, starosta by sa mohol sám delegovať do rady školy. To by mohlo byť v rozpore s presadzovaním verejných záujmov, ktoré má, podľa § 24 ods. 1 zákona 596/2003 Z. z., rada školy presadzovať.
Argument č. 8.: Rada školy, podľa § 24 ods. 1 zákona 596/2003 Z. z., plní „funkciu verejnej kontroly“. Verejné zvolenie delegátov za zriaďovateľa najlepšie zodpovedá naplňovaniu funkcie verejnej kontroly.
Argument č. 9.: Je vo verejnom záujme, aby členov do rady školy volili poslanci, ktorí ju svojim VZN zriadili. Zriaďovateľovi (obci) má záležať na tom, aby zriaďovateľa zastupovali kompetentní občania a aby sa o voľbe mohlo verejne diskutovať. Tým sa odstráni nezodpovedné nominovanie a zvýši sa transparentnosť.
Argument č. 10.: Na základe zákona 211/2000 Z. z. som požiadal zväčša okresné mestá, ktoré majú aj právne oddelenia, o ich aplikačnú prax ohľadne volieb do rady školy. V 56 mestách voľbu do rady školy uskutočňuje mestské zastupiteľstvo bez toho, aby to mali výhradne upravené v štatúte mesta (viď príloha). Dovolím si pripojiť aj niekoľko ich právnych názorov:
„V žiadnom právnom predpise, v zmysle platnej legislatívy, nie je explicitne uvedené, kto má delegátov za zriaďovateľa do rád škôl schvaľovať. Z uvedeného dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení, ktoré upravujú kompetencie jednotlivých orgánov obce/mesta. Logickou analýzou informácií z §11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a §24 a §25 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že zástupcov zriaďovateľa do rady školy by malo schvaľovať mestské zastupiteľstvo.“(Mesto Liptovský Mikuláš, 31. 3. 2017)
„...o voľbe delegátov rozhoduje mestské zastupiteľstvo na základe zákona č. 596/2003 Z.z. § 25 - za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ. Zriaďovateľom nie je primátor mesta, ale mestské zastupiteľstvo. Vyhláška Ministerstva školstva SR z 15.4.2004, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení, taktiež hovorí v § 1, že zástupcov do rady školy deleguje zriaďovateľ.“ (Mesto Gelnica 31. 3. 2017)
„Zákon a vyhláška hovoria len o zodpovednosti zriaďovateľa, v našom prípade Mesta Rožňava za ustanovenie školských rád a o tom, že zriaďovateľ deleguje do rád škôl svojich zástupcov. Pri rozhodovaní o delegovaných zástupcoch mesta Rožňava v radách škôl a školských zariadení, ktorých je mesto zriaďovateľom vychádzajúc z uvedených predpisov, máme rozhodovanie upresnené v Štatúte mesta Rožňava v §18 písm. i). Medzi úlohy mestského zastupiteľstva patrí tak ako sme odpovedali už v bode D) zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov mesta do ich orgánov. [pozn. opísané zo zákona 369/1990].Z pohľadu občana prihliadnuc napríklad na kompetenciu školských rád voliť riaditeľa školy je lepšie, keď o delegátoch za zriaďovateľa rozhodne mestské zastupiteľstvo ako sám primátor mesta.“(Mesto Rožňava 4. 4. 2017)
Zo získaných informácii možno predpokladať, že až cca 93% samospráv volí občanov do rady školy obecné/mestské zastupiteľstvo bez toho, aby uvedená voľba bola v štatúte obce/mesta výhradne zverená obecnému zastupiteľstvu.
Ako som na začiatku spomenul, tento problém presahuje obec Šintava. Je až zarážajúce, že zastupiteľstvá konajú v takom rozpore s názorom ministerstvom školstva. Alebo stanovisko, ktoré nemá právnu záväznosť a je len nezáväzným právnym názorom, možno nie je ani správne. Budúcnosť ukáže.
Ján Šimulčík, poslanec OZ
Priložené súbory k článku:
Komentáre k článku:
No trvalo to trochu dlhšie ale pozrel som sa na tie notebooky!
Tak ako bolo uvedené na faktúre a objednávke (vyžiadané zo školy na základe info zákona, musím pochváliť p. riaditeľa za promknosť, klobúk dole), jednalo sa o 9ks zariadení „ HP 255 G5 15,6FHD/4GB/128GB SSD“ v cene 4.200,0 eur. Čiže to je 466,67 eura/ks, no keď si ako laik pozriete (dáte do vyhľadávača ) na internete napríklad Heuréka tak zistíte, že ceny daných zariadení sa pohybujú od 320 do 369 eur/ks, čiže priemerne okolo 359 eur/ks, čiže rozdiel na 1 kuse je 107,7 eura, ale zaujímavejšie je percentuálne vyjadrenie +30% (1/3 ceny), no keď zvážime, že pri 9 ks sa zvyčajne dáva aj nejaká zľava (min. 5%) čiže potom cena by bola 340 eur a to je rozdiel už, 47% (pri najnižšej cene na trhu, a možnej zľave 47%!
https://notebooky.heureka.sk/hp-255-x0p89ea/#
Tak isto je tam vývoj ceny, v daných termínoch
To je už, pekná suma, čiže deťom by mohli kúpiť namiesto 9 notebookov 12-13 notebookov, ale asi ich nepotrebujú.
Zaujímalo by ma či na to prebehlo aj dajaké obstarávanie, lebo ZRPŠ platíme pekné na to aby sme mohli dávať 40% maržu., ale to je asi na radu školy, alebo čo tak páni poslanci urobiť kontrolu na škole, alebo aspoň poslať kontrolórku.
Ďalej ma zarazilo, že zariadenia sa kupovali až, od prešovskej firmy (trochu od ruky, ale asi mala výhodné ceny), samozrejme nechávam na zváženie pozrieť čo je to za firmu.
http://www.ever.sk.
Janko, alebo všetci samozrejme som vám nápomocný....
Dnes som telefonicky kontaktoval Ministerstvo skolstva, konkretne Dr. Hajdukovu, PhD., s ktorou som mal viac ako 30 minutovy naozaj otvoreny rozhovor. Pan Dr. Hajdukova vypracovala stanovisko za MS a niekolko krat prizvujovala, ze sa jedna o NEZAVAZNY NAZOR a aj podla nej je lepsie, ked volva do rady skoly prebieha v zastupitelstve. Minimalizuje sa tak totiz mozne presadenie clenov jednym clovekom, resp. minimalizuje sa ucelova zaujatost. Sama pracovnicka MS potvrdila, ze by bolo dobre doplnit legislativu o striktne klauzuly zabezpecujuce jednoznacnost zakona.
Ja si vsak dovolim doplnit, ze ak mame v zakone napisane, ze najvyssia povolena rychlost na dialnici je 130 km/hod nemusi byt v zakone napisane, ze teda vodic moze ist 129, 128, 127... km/hod. Su veci, ktore z legislativy vyplyvaju automaticky, logicky alebo su odvoditelne tam, kde nie je zaujem hladat iny vyklad (vela krat ucelovy) zakona.(plati obecne) Totizto ziaden zakon nedokaze uplne dokonale osetrit vsetky alternativy a mozne \"prisvojenia\" si zakona vo svoj prospech.
V kazdom pripade si myslim, ze obec Sintava otvara dalsiu vaznu temu CELOSPOLOCENSKY a je otazkou casu, kedy sa o problematiku zacnu zaujimat celostatne media.
Nuy, Sintava sa proste zapisuje do historie nezmazatelnym a vyraznym pismom...
Za verejny zaujem tu jednoznacne povazujem volbu v kolektive a nie jednym clovekom, ktory moze mat kredit, vedomosti a \"uctu\" k zakonom prave na urovni pana starostu Holicku a totalitne sklony. Nie je nic horsie, ako ked sa uzatvori kruh STAROSTA - KONTROLOR - OBECNY URAD.
Kde v takom pripade zostava verejny zaujem?
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.