Pre dcérku mamičky troch detí sa miesto v MŠ nenašlo. Uvažuje o odsťahovaní sa z mesta.

Pri poslednom liste z redakčnej pošty ma napadajú hneď dve veci. Nepochybne negatívne a pre pracujúceho obyvateľa mesta ponižujúce je dozvedieť sa, že pre jeho dieťa sa v materskej škole miesto nenašlo, na druhej strane pozitívne a to fakt, že rodič nabral odvahu a odmieta takýto stav akceptovať, zmieriť sa s ním a ešte aj byť ticho ako si to vedenie mesta predstavuje. Nepopieram fakt, že ma teší využitie SOL rodičom na verejný protest proti situácii, ktorá v meste pretrváva dlhodobo a bola nastolená ľuďmi riadiacimi samosprávu podľa vlastných priorít a nie požiadaviek väčšiny obyvateľov, ktorí pochopiteľne mesto v budúcnosti majú rozvíjať. Ale k veci.

V prvom rade text e-mailu od mamičky, ktorá priority sereďskej samosprávy pocítila takpovediac na vlastnej koži:

Dobrý večer, pán Majko...
Sedím dnes večer nad týmto listom, ktorý mi bol doručený.... A rozmýšľam...
Neprijali moju dcéru, ktorá dňa 3.9.2016 dovŕši 3 roky, do škôlky... "Nezabolelo" by ani tak slovo NEPRIJÍMAM, ako vety, ktoré znejú za týmito slovami.... Kapacitné dôvody.... a POUČENIE: Toto rozhodnutie je konečné, nemožno sa proti nemu odvolať!!!!!
Viete, čo matke - samoživiteľke, prebehne mysľou keď sa takéto niečo dočíta tesne po tom, ako sa jej z účtu odrátajú všetky platby za nájom, energie, telefóny, školy.... Napadla mi jedna jediná vec: Opatrovateľka. A viete prečo? Presne pred pár rokmi som mala presne tento problém.
Prišla som do škôlky s prosbou, že potrebujem prijať vtedy ešte svoju strednú dcéru do škôlky nakoľko so svojim 400 eurovým príjmom si nemôžem dovoliť opatrovateľku, ktorá by ma v tej dobe vyšla na môj vtedajší mesačný plat. Odpoveď znela: NEPRIJÍMAM!!! Nájdite si opatrovateľku!
Týždeň som nespávala, nejedla, nežila.... Nevedela som si vtedy predstaviť ako dokážem naďalej fungovať, kde zoženiem niekoho, kto zoberie moje dieťa do opatery len tak na "pekné slovo" počas doby, keď som v práci....
Pracovala som vtedy na pošte.... Presne si pamätám ten deň, keď som vyšla von z pošty a v tom som zbadala pána primátora... Hlavou sa mi premietalo milión vecí, ale vtedy som si povedala jedno: Ide nám o prežitie. Odhodila som všetku svoju hrdosť, všetky svoje zábrany a bežala som za ním so slovami, že súrne potrebujem pomoc. A ten človek vtedy urobil zázrak. Dvihol telefón, zavolal a moja dcéra nastúpila do škôlky. Za túto vec som pánovi Tomčányimu neskutočne vďačná. Behom piatich minút vrátil svetlo do môjho života a ja som vedela naďalej plnohodnotne fungovať ako matka...
A teraz? Opäť som postavená pred tú istú situáciu.... Opäť riešim otázku škôlky, kde mi opäť neprijali ďaľšiu dcéru... Nepracujem už na pošte, ale pravdupovediac, po dnešnom liste, sa mám chuť opäť sa tam vrátiť a dúfať, že práve v tej minúte, keď ja vyjdem von tam bude stáť on a opäť mi pomôže....
Ale keď sa na to pozriem reálne... KAPACITA??? Dnes mi prišlo ľúto aj to, čo mi povedala pani poštárka: Silvika, je mi to ľúto.... Dnes tých rozhodnutí bolo viac.... A tešili sa z nich "paničky", ktoré nikdy nepocítia, čo je to rozmýšľať nad takýmito vecami.... Hlavne, že môžu do 12:00 vylyhovať v posteli, objednať si obed z reštaurácie.... Ktoré nikdy nepocítia, čo je to prísť o svoju výplatu v deň, keď nabehne na účet....
Mám na dnešnú dobu veľa detí? A čo? Som vinná pretože ich milujem nadovšetko na tomto svete?Som vinná za to, že chlapi v mojom živote boli a sú nezodpovední?  Som vinná až natoľko, že tento neschopný štát a zákony dajú prednosť tým, čo si dokážu zaplatiť aj za to "poondiate" miesto v škôlke? Som vinná za to, že som sa nenarodila do rodiny milionárov??? Za čo som vlastne vinná?
Dorazilo ma na tom všetkom len jedno: nemožnosť sa odvolať!!!! Nikoho tu nezaujíma v tomto štáte, v akom stave je človek, ktorý potrebuje pomôcť s obyčajnou opaterou dieťaťa behom času, keď zarába na živobytie!!!
Mám veľa slov na jazyku, pán Majko, ale dnes keď som si opäť po niekoľkýkrát otvorila Vašu web stránku a na nej heslo: "Ľudia netušia, akú majú moc!!!!" ma donútila Vám napísať..... Som matka troch detí, samoživiteľka, a ja chcem dokázať, že moc mám!!!! Hlavne pre to, aby som sa v budúcnosti vedela pozrieť svojim deťom do očí a povedať im: Vaša mama za Vás takto bojovala!!!!!! Aj keď nezvíťazila, ale urobila všetko pre Vaše dobro!
Majtánová Silvia

Žiadne konšpirácie jednostranné pohľady, či snáď niečo, čo by mohlo byť považované za "neprajníctvo" súčasnému vedeniu mesta. Len obyčajné fakty - vyjadrenie materskej školy matke 3 detí, samoživiteľke a pripomenutie predaja budovy bývalého predškolského zariadenia pod cenu (vyjadrenie jedného z poslancov mesta) a suché konštatovanie spojené s otázkou. O prioritách mesta rozhodujú silné lobistické skupiny (vyjadrenie ďalšieho poslanca mestského zastupiteľstva). Kam toto mesto smeruje? Správ zo strany rodičov o neumiestnení detí do MŠ je viac. Táto mamička nabrala odvahu a fakty zverejnila. Ostatní sa zariadia, možno ďalším deťom uberú na komforte, možno si rodina nedopraje ani najlacnejšiu dovolenku. Možno deti nebudú môcť ísť na lyžovačku, či dlhšie budú chodiť v starom oblečení. Ťažko hovoriť. S osobnými problémami nie každý sa rád "chváli" neuvedomujúc si, že pokiaľ sa o problémoch nebude verejne diskutovať, akoby nejestvovali.

Pred napísaním tohto článku som mamičku - autorku e-mailu kontaktoval cez FB a požiadal som ju o telefónne číslo. Následne sme spolu komunikovali  telefonicky a ona mi povedala, že doteraz na opateru najmenšieho dieťaťa využívala svoju matku, ktorá kvôli tomu nechala prácu a denne dochádzala z Piešťan. Preplácala jej náklady na cestu. Keďže o príspevok štátu vzhľadom na vek dieťaťa pracujúca mamička prichádza, už nebude mať finančné prostriedky ani na tento spôsob postarania sa o dieťa. Mamička priamo uviedla, že sa pravdepodobne bude musieť odsťahovať z nášho mesta. Tam, kde jej dieťa do materskej školy zoberú.

V meste teda už budeme mať zmodernizovaný štadión, v podstate profesionálnych futbalistov (troch dokonca z Afriky), akurát obyvatelia sa nám odsťahujú za perspektívou tam kde prevláda nad osobnými záujmami záujem verejný, teda potreby obyčajných bežných občanov, ktorí svojou prácou a zo svojich peňazí platia ako predstaviteľov samosprávy, tak úradníkov a u nás cez štedré dotácie mesta dokonca aj komfort tých troch futbalistov z Afriky.

Dnes už určite nie je potrebné vysvetľovať že nie som proti športu, futbalu, hádzanej, basketbalu, šachu či akémukoľvek inému zmysluplnému využitiu času. Stále však tvrdím, že prioritou samosprávy a využívania verejných finančných prostriedkov musí byť radový občan (aj tých zhruba 70%, ktorí sa k voľbám nedostavili) a nie záujem úzkej skupiny ľudí. Prioritou aj v dotáciách do športu musia byť deti aj mládež a verejné finančné zdroje tvorené obyvateľmi mesta Sereď musia v maximálne možnej miere zostávať tu, u nás v našom meste. V opačnom prípade síce príde k ukojeniu záujmov zopár ľudí, no väčšina zhnusená z prístupu samosprávy k veciam skutočne verejným mesto opustí a my budeme mať možnosť povedať, že Sereď už prestala byť dokonca aj mestom len na prespanie.

Verejná výzva primátorovi mesta Martinovi Tomčányimu: Odpovedzte konečne po roku a pol občanom a splňte písomne daný verejný sľub daný občanom, ktorému sme sa venovali napr. aj v týchto článkoch:

http://www.seredonline.sk/clanky/tentokrat-sa-diskusia-kandidatov-na-post-primatora-v-sol-nekona-tomcanyi-ziadost-media-ignoroval/

http://www.seredonline.sk/clanky/ako-sme-predali-budovu-dokazy-alebo-nech-si-usudok-urobi-kazdy-sam/

A poslanci Mestského zastupiteľstva? Je vás 19, ktorí rozhodujete o tom ako bude vyzerať mesto a ako sa v ňom väčšina obyvateľov bude cítiť. Aj tento list obyvateľky mesta je vizitkou vašich rozhodnutí.