Požičiame si, aby sme mohli požičať

Podnikanie podobne ako napríklad cestovanie človeka učí. Získavame prehľad, skúsenosti a dostávame facky. Aj pri jednej a aj pri druhej aktivite.

Dnes médiá prinášajú správy, že Slovenská republika na základe medzinárodných záväzkov musí do 12. októbra uhradiť prvé dve hotovostné splátky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a to v celkovej sume necelých  264 miliónov Eur. Za ďalšie dva roky  (ak nebude rozhodnuté inak a ak ešte bude Euro), budeme mať uhradiť dokopy  396 miliónov  Eur.

Nemali sme na to, nemáme a ťažko mať budeme. Požičiavame si. Aj na súčasné splátky si požičiavame na medzinárodných trhoch. Požičiavame na to, aby sme mohli požičať. Zaujímavé, že? Sedliacky rozum by napovedal, že požičiavaním si pre seba, zadlžujeme budúce generácie. Ten istý sedliacky rozum by ani len neuvažoval požičiavať si pre iných. Ručiť za iných vlastnými aktívami. A iba idiot by si požičal, aby inému (dokonca tomu, kto sa mal, má a aj bude mať stále lepšie) v podstate - daroval.

Veľká ekonomika vychádza z princípov tej malej. Ak máte požičané veľké množstvo, napríklad vyčerpanú kreditku, splatíte ju druhou kreditkou? Áno, dá sa to, len to nevedie k vyrovnaniu dlhu. Dlh sa iba prenáša ďalej. A dlh je dlhom, nech ho nazveme akokoľvek odborne, nech sa ho snažíme zakryť či zatajiť. Dlh sa totiž nestratí. Niekto ho musí zaplatiť. Otázkou zostane - kto.

Sedliacky rozum by človeku napovedal, prečo si nepožičia priamo ten, kto potrebuje, ale cez nejakého prostredníka, ktorý financie iných veriteľov vyzbiera. Rozmýšlam, nejde o nekonečný kruh, ktorý z takýchto tokov veľmi dobre profituje a - nejde už  o vopred  premyslený spôsob, ako dlh rozložiť medzi  viac štátov a teda zase aj na našich pravnukov?

Sedliak si je istý, že pre jeho deti by takýto krok rozumný nebol. Prečo tomu je inak v tej "veľkej" politike? Nuž, keby boli aj tam sedliaci, akú krízu by sme teraz vo svete riešili? ;-)