Postavme veci z hlavy na nohy a nedajme si uberať zo slobody.

Za posledné dni, som mal niekoľko telefonátov a osobných rozhovorov s ľudmi, ktorí mi viac menej dali rovnakú otázku - čo mám z toho, že sa nevzdám a  SOL držím stále v neutrálnej pozícii medzi občanmi a vedením mesta. Hovorili takmer identicky - SOL nemali radi starí poslanci ani noví, nevyhovovalo starému primátorovi a nevyhovuje ani novému.
Drahuš Ujlaky na dnešnom stretnutí občanov s vedením mesta to povedal nejako tak, že tam vládne napätá atmosféra. Áno, cítim ju aj ja. No vytvárajú ju hlavne predsudky a očakávanie otázky či kritiky s nevôľou, tolerovanie  SOL ako nejakého nutného zla, ktoré tu proste je.

SOL však nie je zlo, lebo potom by sme boli zlom všetci. A otázka či kritika nie je nešvárom, ktorý je potrebné vyhubiť. SOL je názorom a ten nie je zlý, alebo dobrý, je to názor. Niektorý je vytvorený z povrchného poznania veci, iný z úplného nepoznania, resp. bez akýchkoľvek podkladov. Záleží na jedincovi. A záleží aj na tom, či má občan umožnené vedomosti o probléme získať. Potom už ide iba o záujem.

Už s chronickou pravidelnosťou opakujem, že problémom súčasného vedenia mesta nie je to, že by mesto nenapredovalo (z veľkej miery vďaka predpripraveným projektom a finančným zdrojom z minulosti), ale v tom, že občania nie sú vopred a dostatočne o veciach informovaní. Presne, ako to napísal Vlado Herega:

"Poslanci a primátor by mali byť len úradníci na vykonávanie toho čo potrebujú občania. Zastupiteľstvo má nejaké návrhy na projekty a investície?Ok, prečo nie. Ale mali by to dať odhlasovať medzi ľudí, resp. ich aspoň včas a riadne informovať. O tom to je. Potom by sa eliminovali hneď dva problémy, nespokojnosť ľudí a riešenie akútnych problémov, ktoré akosi stále ostávajú nepovšimnuté. Namiesto toho sa potom stretávame s takýmito nezmyslami. O nás, bez nás."

Doba sa za ostatných 10 či 15 rokov zmenila, ze posledné štyri - závratne. Asi ťažko môžeme chcieť, aby si ľudia nejako intenziívnejšie uvedomili,  o čo viac informácií majú k dispozícii, o čo viac rozumu o slobode slova, demokracii, podvodoch v samosprávach, tunelovaní rozpočtov a rôznych iných veciach zrazu majú. Môžu za to hlavne médiá a neskromne si dovolím povedať, že v Seredi a regióne aj SOL.  Ludia prirodzene vyžadujú od volených funkcionárov viac  a sú ochotní za to aj zabojovať. Už došli na to, že aj veci na prvý pohľad nemožné, sa rozumným a koordinovaným postupom  viacerých, zrazu môžu stať možnými. 

Nerozmýšľali ste, prečo po podaní to trestného oznámenia minulý rok, zrazu nie sú poruchy na vodovodnom potrubí aj dva razy do týždňa? ;-)

Nie, nechcem rozoberať podrobnosti, chcem len poukázať na to, že ľudia začínajú byť naozaj nekompromisní v domáhaní sa svojich práv. Napríklad to nevpustenie občanov na komisiu, ktorá delila verejné financie. To je tá toľko deklarovaná transparentnosť?

Či napríklad iba nedávne vyhodenie dvoch občanov z verejného prerokovávania námietok voči územnému plánu. Niet totiž dôvodu, prečo by na prerokovávaní námietky jednej osoby vo veci týkajúcej sa tisícov, nemohli byť v miestnosti ďalší občania, ktorých sa vec týka. A niet ani zákonnej prekážky. Alebo snáď áno? V mene čoho a v mene koho? Nejde snáď o nás, občanov?

Parkovanie pred sporiteľňou. Za celý deň napriek množstvu príspevkov v diskusii, ani jeden z diskutujúcich neuviedol zákon, ktorý by zakazoval vodičovi cúvať do tejto cesty. Ja som fakt tomu venoval prakticky celý deň a konzultoval som to s viacerými odborníkmi. Ani jeden z nich nenašiel dôvod  k takémuto riešeniu. A oni fakt s mestom nemajú nič spoločné...

Už sme si žiaľ zvykli byť apaickí voči snáď všetkému okolo nás. Snažíme sa nevnímať politiku a to napriek tomu, že politici v podstate priamo rozhodujú o našom bytí či nebytí. Snažíme sa nevnímať množstvo zákonov, nariadení, úprav a predpisov napriek tomu, že nám denne komplikujú život. A snažíme sa vnímať iba to, čo sa nám páči napriek tomu, že nás priam likvidujú najmä veci, ktoré svojim spôsobom najradšej nevnímame a ignorujeme.

Denne sú naše práva okliešťované raz Národnou radou,  inokedy  VÚC, či mestskými poslancami. Denne sa niekto z nás snaží vytĺcť maximum, pre pozdvihnutie a zdôraznenie  vlastných  funkcií či inštitúcií, ktoré zo svojich daní živíme. My to tolerujeme, tým umožňujeme a následne nám zostáva miesto iba na už úplne zbytočné rozčuľovanie sa. A pritom je to iba na nás...