Pokoj ľuďom dobrej vôle...

Prečo sa ľudia na celom svete každoročne s neskrývanou úctou a tichou radosťou obracajú k Dieťaťu narodenému v Betleheme v polorozpadnutej biednej maštali, zostáva vzácnym tajomstvom, ktoré je potrebné chrániť. V kostoloch pomaly dohára posledná adventná sviečka zvestujúca nekonečnú nádej a pokoj, ktorý je možné pocítiť len vtedy, keď človek s pokorou v srdci (odbremenený od materializmu) začne vnímať. Vnímať ľudí okolo seba, ich osudy, vnímať prírodu, vnímať každý okamih svojho krátkeho života.... „Buďte ako deti“, povedal, keď prišiel medzi ľudí a ľudia („malomocní“) mysľou zaťaženou malichernosťami, nechápali a mnohí nechápu dodnes. Ťažko pochopiť, keď táto láskavá výzva naráža na umelú bariéru, ktorú si človek vo svojej naivite vytvoril. Keď pred pár dňami konečne napadol sneh, jeho bieloskvúca panenská farba nežne zakryla všetku nečistotu. Deti sa potešili. Ich radosť bola bezprostredná a dospelí mali z ich radosti radosť (Buďte ako deti)... Prišlo to tak spontánne, že si to nikto vôbec neuvedomil a všetka ťarcha z pliec (aspoň) na chvíľu opadla. Čas v adventnom období akoby sa zastavil. Nikto neprotestoval (ani navonok a ani vo svojej mysli) a radosť sa prejavila na tvári úsmevom. Človek pocítil v srdci pokoj. Belosť snehu akoby očisťovala dušu. Stíšme svoju myseľ (napriek bolesti, ktorá niekedy pichne až kdesi v srdci a zabraňuje dýchať), spomaľme (určite tým nič nepokazíme) a nechajme sa potichu unášať v priestore a čase tajomstvom narodenia božieho Dieťaťa. Ako deti. Je tu čas odpustenia, lásky a pokory. POKOJ ľuďom dobrej vôle...