Podnikatelské prostredie sa výrazne zhoršilo. Slovensko v hodnotení prepadlo o 11 priečok. Ako sa podniká v Seredi?

Životná úroveň občanov, zdravé podnikatelské prostredie, zdravotná starostlivosť, kvalitné školstvo. Všetko, čo by viac ako štvrť storočie po revolúcii malo byť prirodzené. Je tomu tak?

Svetová ročenka konkurencieschopnosti za rok  2017  na základe hodnotenia uvádza, že zo 63 hodnotených krajín, sa Slovensko umiestnilo na 51 mieste.  Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu z minulého roka  sa Slovenská republika prepadla o 11 priečok. Ide  o hodnotenie podnikateľského prostredia v krajine. Vo výsledkoch  kvality podnikateľského prostredia nás predbehlo nielen Poľsko, Česká republika, ale dokonca aj Bulharsko.

Vláda chystá zavedenie do praxe opatrení, ako napr. ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy a trinásty plat pre zamestnancov. Nazýva to sociálnymi opatreniami. Je tomu tak a nie sú to skôr nekoncepčné kroky z dlhodobého hľadiska škodiace nielen zamestnávatelom, ale aj samotným zamestnancom? Ako sa tieto (a ďalšie) populistické a nekoncepčné kroky prejavia na podnikateľskom prostredí pre budúce obdobia?

Dôvodom pre takto zúfalé hodnotenie  uvedené vo svetovej ročenke  je vysoké daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov, vysoká byrokracia a korupcia. Nielen vysoké daňové a odvodové zaťaženie je na Slovensku pre drobných podnikatelov priam likvidačné, ale ďalšie štátom vynútené rôzne poplatky, o ktorých ani len netuší občan, ktorý prakticky nikdy a nič s úradmi neriešil.

20 miliónov Eur má vynaložiť vláda na analýzy vplyvu legislatívy na podnikateľké prostredie.

Znižovanie nezamestnanosti je v podstate fikciou.

V súčasnej dobe je počuť veľa hlasov kritizujúcich legislatívu EÚ, no väčšina ľudí ani len netuší, že v mnohých odvetviach naša legislatíva ide výrazne nad rozmery legislatívy stanovenej Európskou úniou a  tým nad mieru únosnú podnikateľov zaťažuje. Ďalšie komplikácie bežný podnikateľ môže očakávať od úradov, veľakrát od samosprávy a pomoci sa nedočká ani vo finančnom sektore. A to priatelia nie je chybou niekoho zo zahraničia, ale našich ľudí, našich úradníkov, politikov a volených zástupcov. Už len komicky pôsobí poukázanie na fakt, že všetci títo ľudia sú platení nami, občanmi a podnikateľmi. Povedané inak, prioritne nás likvidujú naši vlastní, nie EÚ, či zákerný bohatí kapitalisti zo zahraničia.

V tomto roku na štát robíme znovu o dva dni dlhšie. Je to náhoda, alebo zámer?

Žijeme a podnikáme v meste, ktoré nie je uzatvoreným priestorom. Na každého z nás vplývajú mimo centrálnych vplyvov, aj tie lokálne tam, kde žijeme, pracujeme a podnikáme. Obyvatelia denne odchádzajú do práce mimo mesto, väčšina z nich tam kde pracuje, aj nakupuje. Ako sa darí podnikateľom v Seredi? Tak ako v štáte, aj v meste sú to totiž oni, kto v najväčšej miere tvorí verejné financie. Dostávajú občania a podnikatelia od samosprávy to, čo si za svoje peniaze zaslúžia? Svoj názor máte možnosť vyjadriť v diskusii pod týmto článkom.