Pochopenie Koreňa.
Pochopenie Koreňa. Dnes nás mnoho smerov učí načúvať a odovzdávať sa cudzím vplyvom a kultúram. Je mnoho kultov wicca, šamanov, keltských smerov, vikingských a podobne. Všetko je ale nasmerované preč. Preč od seba, našich hodnôt. My všetci tu žijúci, na tejto slovenskej zemi - tu byť máme. Narodili sme sa sem, lebo sme si to zvolili. Je tu istý plán a poslanie, ktoré tu má každý z nás splniť. Všetci tu patríme a skrýva sa za tým veľa dôvodov. Nie je náhoda, že poznáte toho a toho človeka, alebo že Vaša rodina Vás prijíma, či naopak. Nič nie je len tak. Treba nájsť svoje miesto na Zemi a začať plniť poslanie. To ako ho pochopiť v sebe nájsť je to, čo Vás najviac napĺňa. Čomu sme najviac potrební. Ale o tom písať nechcem. K tomu, aby sme mohli dobre žiť na tejto zemi a byť spojení, potrebujeme ukotviť našu identitu. Naše hodnoty. Načo je stromu koruna s listami, keď nevie o svojom koreni? Koreň je základ a ten sa potrebuje pochopiť. Kto chce akýmkoľvek spôsobom napredovať a pracovať na sebe, skôr či neskôr vyvstane pred touto otázkou. Napájenie sa na rodné a pôvodné hodnoty je tým o čo mi ide v tomto článku. O čo ide nám všetkým, pretože tento svet je stále viac a viac stavaný na odtŕhaní od koreňov a lipnutia k mamonu cudzích pozlátok. Viera je veľmi dôležitá a rovnako podstatné je pochopiť rodné hodnoty na Slovensku. Nejde o to skandovať, keď naši hokejisti vyhrajú zápas. – Slovenskoóóóóó´, hejá hejá hou... - Mám pocit, že si uvedomujeme našu kultúru a akýsi pozlátok identity len vtedy, keď sú Majstrovská sveta v hokeji. Zdá sa mi to plytké, priatelia. Nezaujímame sa, nepoznáme, nevidíme, večne vzdycháme, závidíme... Dnes malé deti pozerajú Supermanov, Pokémonov a zabíjajúce Karcoolky, miesto poznávania našej identity v povestiach, rozprávkach. Zase nás niekto odtŕha? Kto? My sami! Precítiť sa v sebe a pochopiť v sebe koreň - to nám nedá žiadne náboženstvo, kňaz, liečiteľ, učiteľ, „celebrita“, športovec, politik. Oživiť v sebe staré tradície sa dá aj tým, že človek začne hrať na drevenú bazovú píšťalu. Prečíta si fakty z našej histórie, alebo len pri návšteve v lese vníma stromy, trávu a kamene ako živé. Všetko má svoju dušu a život. Okolo nás je toho viac ako dokážeme pochopiť, preto väčšina ľudí rozumie tak málo. Lenže nejde o to len rozumieť. Zabudli sme cítiť a preciťovať. Rozum-hmota nám vládne v takom rozpoložení, že väčšina z nás nevidí, necíti nič čo nemôže vidieť... Poctením si stromu odovzdaním mu kúska chleba k jeho kmeňu, alebo pozdravenie lesa pri vstupe do neho, je veľkým kladom pre Zem. A i pre Vás. To, čo zasadíte, budete žať... Vyjadrujete tým poctu všetkému živému a spájate sa so starými prúdmi tu kolujúcimi. Prírodné živly boli stále predmetom uctievania, pretože sú posvätné. Dávajú i berú život. Vietor, Voda, Vzduch, Zem. Hláskujte tieto slová a postavte sa pod starý strom v lese. Tu najlepšie precítite pôvodné hodnoty. Staré zvyky, slová, tradície, kroje, piesne, hudba, folklór, kraslice, vynášanie Moreny, význam Perúna, Matku Zem, Slnko-Dažboga a všetko iné. Prečo majú slovanské jazyky podobné základy, prečo sa pália ohne, prečo les je domovom? Začnime viac premýšľať o tom, prečo sme tu na Slovensku, prečo sme takí akí ste a čo potrebujeme k tomu, aby ste boli ešte lepší? A hlavne, kde robíme chyby a prečo ich robíme? Aký majú dôvod? Veľa ľudom chýba domov aj keď žijú v luxusnom dome. Domov je všade. Napojením sa na staré tradície, našu vlastnú kultúru, prírodné živly a osvojovanie si rodných spôsobov myslenia, uctievania, sa dá uzemniť. Potom zostaneme celiství. Vnímajte si svet ako živý organizmus. Matka Zem je skutočná bytosť, je živá a všetko vníma. Okolo nás je veľa vecí, ktoré nepočujeme, necítime, pretože sme príliš daleko od Zdroja. Zdroj je Naša Zem. A naša podstata. Naše lesy, naše stromy, naša reč, naše tradície, naše písmo, naša hudba, naše potraviny, naše výrobky v obchodoch, naše , naše, naše.... Zdroj je uctievanie si Zeme a Slnka ako zdroj všetkého živého! Tu na tejto Zemi sme mnohí žili stovky životov a opäť sme tu, aby sme aj ju lepšie pochopili a spoznali. Fujara, lesy, dub, hory, rodná reč, drevený tanier a drevená lyžica, úcta a pokora k Bohu, poklona a vďaka posvätným živlom, ktoré nás každý deň obklopujú, obrady v lese, pri ohni, obetovanie kúska chleba potoku, lyžice medu ohňu, spájanie sa s Matkou Zemou, Vítanie Slnka, počúvanie hudby, váženie a poznanie starých básnikov, histórie a tradícií - to všetko nás zastrešuje a chráni. Prečo sa napríklad Kar volá Karom? Prečo je kruh stále zobrazovaný v mnohých tradíciách ako dokonalý? Prečo je Slnko a Zem guľatá? Prečo sa vír vo Vašej vani vždy točí pravotočivo? Jasné, nemusíme sa nad tým zamýšľať. Sú aj iné veci. Pochopím to. No nezamýšľať sa vôbec nad niečím takým, alebo to odsudzovať, je iná káva. Sme deti tejto Zeme. Pijeme mlieko Matky a chodíme po jej tele. Vážme si ju. Z vlasov-klasov Matky Zeme sme živí. Krv Matky zeme pijeme v potokoch. Jej dych dýchame a očisťuje nás vetrom. Tu na tejto zemi sa bojovalo o naše životy - o to, aby sme tu dnes mohli byť a robiť to, čo nás napĺňa. Vážme si to. Spomeňme si na to, keď si budeme na zem odpľúvať. Pľujeme len sami na seba. Alebo hádzať potraviny do smetí... Miesto na ktorom dnes stojí Váš dom, či byt, bolo v minulosti centrom pozornosti iných ľudí. Predkov, ktorí tu mali svoj spôsob života. Nič nie je len tak a všetko podstatné je najprv ťažké. Pravdivé nie je príjemné. Pravdivé vždy stojí tak trochu bokom a často sa zdá byť „mimo hru“. No práve v tom je jeho veľkosť. Vyjsť z davu. Tým to silnie a pretrvá. V povestiach, rozprávkach a tradíciách našich slovanských predkov je veľa z nás. Kus skladačky, hľadaný takým počtom ľudí, leží pod ich a našimi prsiami... A bije na poplach... Peter Gašparík www.petogasparik.estranky.sk
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.