Pichlavi kamarati

Je jar. Hoci nam uz slnko svieti akoby bol v kalendari namiesto aprila uz davno jul. Slnecne luce obdarili stromy a kriky krasnymi kvetmi a zaliezli dokonca i do brlohov mnohych zvierat a zobudili tak napriklad i jezka. Jezko. Take obycajne zvieratko, ale co vsetko vlastne o nom viete? Ma pichliace, ved to vie predsa kazdy, musi na ne predsa pooberat jablcka a hrusky... Alebo nie? Tak teda, tento pichlavy lesny tvor zije na celom uzemi Slovenska, najma na okraji listnatych lesov, najdeme ho vsak aj vo vyskach 1000metrov. Dospely jez vazi od 400-1000gramov a dlhy je asi 30cm. Dozivaju sa okolo devat rokov. Bohuzial vsak iba maloktori. Ked uz nestretnete jezka na vecernej prechazke, velakrat ho mate moznost vidiet na cestach zrazeneho. Jez si totiz mysli, ze ked ho v lese jeho pichlava vyzbroj ochrani pred velkymi dravcami, pomoze mu i na ceste. A tak neuteka. Nuz a ked vidi prichadzajuce nebezpecenstvo, len sa pruzne stoci do klbka a caka. Ostatne jeze, ktore sa nedostanu do ohrozenia asfaltovej cesty vsak moze postihnut iny osud. Pokial sa mlady jezko na jesen poriadne nevykrmi, ma velmi malu sancu ze prezije zimny spanok. Vobec si vsak nerobi doma v komorke zasoby jablcok, ale zivi sa hmyzom, cervami, alebo aj malymi hlodavcami. Musi si teda spravit na zimu dostatocne zasoby vo svojom tele. Pri zimnom spanku sa mu totiz znizia vsetky telesne funkcie a tak klesne i teplota jeho tela. Ti vsak, ktori stastne preziju i zimny spanok sa pred nedavnom uspesne zobudili a musia teraz dohnat stratene kila. Okrem toho od marca do juna maju obdobie parenia. Takze ked si vyjdete na vecernu prechadzku do prirody, budete mat sancu stretnut i dvoch jezkov. Staci ak nebudete hlucni a coskoro sami zapocujete hlasne funenie ci mlaskanie, ked sa jezko napchava. Pocut je ho teda poriadne a stoji to za to. A vy mili vodici, davajte si pozor na male pichlave klbka, aby nam tu tito mili pichlacikovia este dlhe roky robili spolocnost.