Patagónia IV. - ukončenie putovania po Patagónii

Peninsula Valdéz Putovaním po Patagónii som začal v Patagónii Atlantica a tam moje rozprávanie aj skončím. Do nej však patrí aj polostrov Valdéz. Ten však už patrí do provincie Chubut a od El Calafate je vzdialený plné dve hodiny letu smerom na severovýchod. Pre lepšiu orientáciu prikladám výrez z jednoduchej mapy. Pre značne obmedzený čas pobytu v ARG iný dopravný prostriedok ako lietadlo mi ani nezostával. Dobre sa tam však cestuje aj BUS-mi. Lietadlo pristáva na letisku v Trelew, vzdialenom od Puerto Madryn asi 60-70 km. Dostať sa tam možno BUS-om alebo s taxi. BUS premáva spôsobom: ak je Vás aspoň 5, tak sa ide. Šofér mikrobusu potreboval otočiť s volantom od letiska až po Puerto Madryn „dva“ krát. Raz, keď sa pripájal pri výjazde z letiska na širokú cestu Ruta Nacional N°3 a druhý krát, keď z nej odbočoval do Puerto Madryn. Neklamný to dôkaz že sme ešte stále v Patagónii. Je až neuveriteľné, že na takejto prehľadnej, priamej a mierne zvlnenej ceste sa čas od času vytvorila kolóna, hoci početnosť áut na ceste sa podobala nášmu nedeľnému ránu!! Tí vodiči sú asi všade na svete rovnakí. Po necelej hodine jazdy nás vítalo prístavné mesto Puerto Madryn. Odhadovaný počet obyvateľov: okolo 50 tis. Prechádzaním sa po mestskej pláži nemohlo uniknúť mojej pozornosti, koľko chlapcov sa naháňa za loptou. Určite viac ich behalo za loptou, ako sa kúpalo. Tu niekde je asi najväčší rozdiel medzi našim a argentínskym futbalom. Puerto Madryn tvorí akési zhromaždište pre turistov, ktorí hodlajú navštíviť polostrov Valdéz. Z prístavného mesta Puerto Madryn na polostrov Valdéz vedie spočiatku asfaltka, neskôr len kamenistá cesta. Tento polostrov je najväčší v celej Argentíne. Má tvar po výške rozrezaného malého šampióna. S pevninou ho spája asi 30 km dlhý a 5 až 10 km široký pás zeme, s čisto stepným charakterom, teda bez stromov. Rozloha je dosť značná: viac ako 3500 km2 . Celé pobrežie obrátené k Atlantiku meria cez 100 km. Na tomto polostrove (aj vďaka zriadeniu NP), našli útočisko niektoré ohrozené morské cicavce, ako sú tulene slonie (elefante marino), tulene levie (león marino) a veľryby pravé (ballena franca). A to bol ten pravý dôvod navštíviť toto miesto. Značná časť územia polostrova Valdéz je chránená a patrí do NP. A keď NP, tak aj vstupné. Ihneď na začiatku je postavená nová budova akéhosi prírodopisného múzea, kam sa ešte len postupne znášajú exponáty vzťahujúce sa na miestnu faunu. Jeden, z veľryby pravej však už tam je vystavený. Dĺžka dospelého jedinca dosahuje až 14 m a váha úctyhodných 30 ton!! Keď sa takéto živé teleso vynorí z vody, každý, hoci v podvedomí čosi také očakáva, na chvíľu zatají dych. Hojný počet miestnych CK organizuje jedno alebo dvojdňové exkurzie do tohto NP. Taká exkurzia okrem pozorovania veľrýb z člna ďaleko v zálive obsahuje aj návštevu miest, kde majú letoviská tulene či tučniaky. Na úzkom páse zeme s názvom Punta Delgada , ktorý meria niekoľko desiatok km je miestom na zakladanie a privádzanie potomstva na svet najmä pre „leónes marinos“ (tulene levie) a Punta Norte pre „elefantes marinos“ (tulene slonie). Dospelé samce dorastajú do hmotnosti až 3 ton. Zdalo by sa, že takéto jedince sú pre svoju veľkosť neohrozeným druhom. Nie je to tak. Predsa majú svojho nepriateľa. Je ním orca, čiže kosatka dravá. Je to najväčší predátor v tamojších vodách (ale aj vo vodách vôbec). Dokáže uloviť nepozorného jedinca aj na brehu!! Vzhliadnuť ich však je veľmi vzácne. Náš sprievodca po NP hovoril, že za dva roky, čo vykonáva túto prácu, sa mu podarilo uvidieť ich len 4x. Ale na to aby ste si urobili predstavu, čo sú to za „beštie“ stačí ak sa preklikáte na google Earth a tam na Peninsula Valdéz. Potom už je treba si vybrať to správne video, ktoré Vám ukáže ako lovia kosatky. Na nás ľudí, však našťastie nemajú chuť. Pozorovanie veľrýb sa robí z otvoreného člna pre asi 30 osôb, ktorého „el capitan“ už vie, kam má s člnom zamieriť. Východzí bod je Puerto Piramides. Už, už sa zdalo, že naša výprava za veľrybami obíde naprázdno, keď sa konečne po asi 45 min ukázala prvá. A hneď aj s mláďaťom. Pri návrate na breh som sa utvrdil v presvedčení, ktoré som počas pozorovania veľrýb nadobudol, že tieto neobyčajne veľké cicavce o nás (pozorovateľoch) vedeli a primerane tomu sa aj správali. Tie synchrónne skoky a predvádzanie sa nemohli nechať nikoho na pochybách. Nechcem však týmto povedať, že boli tie zvieratá cvičené!!! To určite nie! Po tomto veľkolepom divadle sme už nabrali kurz Puerto Madryn a odtiaľ na letisko v Trelew. To meno údajne vzniklo v časoch, keď boli v mestečku traja dôležití muži s menom Ľudovít (anglicky Lewis). Alcalde (starosta), sacerdote (kňaz) a médico (lekár). Takže Trelew = tre(s)lew(is). Hodinu a trištvrte po tom, ako sa lietadlo odlepilo z letiskovej plochy v Trelew, sme pristáli v nočnom BsAs. Tu končí moje rozprávanie o Patagónii. Kto chce vedieť viac, odporúčam mu ísť tam. Určite však uvidí viac, ako som tu napísal. Pozn. Text pod predposledným obrázkom sa stal mojim nedopatrením